Útok na žraloka modrého

Žralok modrý je najväčšia mäsožravá ryba na svete, ktorá naháňa ľuďom azda väčší strach než akýkoľvek iný živý tvor. Dnes je však chráneným druhom vo všetkých či v niektorých vodách obmývajúcich pobrežie Austrálie, Brazílie, Namíbie, Južnej Afriky a Spojených štátov, ako aj vo vodách Stredozemného mora. Aj ďalšie krajiny a štáty uvažujú o rozšírení jeho ochrany. Ale prečo chrániť známeho zabijaka? Táto otázka, ako uvidíme, nie je taká jednoduchá. Ani názor verejnosti na žraloka modrého nie je vždy založený na skutočnosti.

ŽRALOK modrý * spolu s kosatkou dravou a vorvaňom obrovským sú na vrchole morského potravového reťazca. Je kráľom v čeľadi žralokov, je to superžralok. Zožerie všetko — ryby, delfíny, dokonca aj iné žraloky. Ale keď starne, mohutnie a stáva sa menej obratným, začína uprednostňovať tulene, tučniaky a zdochliny — najmä mŕtve veľryby.

Pri vyhľadávaní potravy väčšina žralokov využíva všetky svoje zmysly vrátane vynikajúceho zraku. Čo sa týka ich čuchu, povedzme, že najvhodnejšia metafora je plávajúci nos! A navyše sotvačo unikne ich ušiam — je toho tak málo, že žraloky by sme mohli nazvať aj plávajúcimi ušami.

Ušiam žraloka pomáhajú bunky citlivé na chvenie, ktoré má po oboch stranách tela. Nič neunikne jeho tajnému odpočúvaciemu systému, ktorý je naladený najmä na vibrácie pri boji o život — napríklad keď sa trepe ryba na konci harpúny. Je teda prezieravé, keď potápači čo najskôr vytiahnu z vody krvácajúcu rybu, ktorá sa trepe na harpúne.

Žraloky majú aj šiesty zmysel. Vďaka Lorenziniho ampulám — jemným kanálikom roztrúseným okolo nosa — môžu zachytiť slabé elektrické polia, ktoré pri plávaní  vytvára tlkot srdca, činnosť žiaber či svaly potenciálnej koristi. Tento šiesty zmysel je v skutočnosti taký dôvtipný, že môže dokonca zvýšiť citlivosť žraloka na vzájomné pôsobenie zemského magnetického poľa s oceánom. Preto môžu žraloky vedieť, kde je sever a kde je juh.

Určenie totožnosti žraloka modrého

Hoci ho nazývajú žralok modrý, spodná časť jeho tela je biela alebo bledá. Bežne má chrbát tmavosivej farby. Tieto dve farby sa na boku ryby prelínajú v nerovnomernej krivke, ktorou sa odlišuje jeden žralok od druhého. Tento znak zlepšuje jeho maskovanie, ale pomáha tiež vedcom rozoznať jednotlivé žraloky.

Do akej dĺžky dorastajú žraloky modré? „Najdlhšie žraloky modré merali od 5,8 do 6,4 metra,“ hovorí sa v knihe Great White Shark (Veľký modrý žralok). Ryba tejto veľkosti môže vážiť vyše 2000 kilogramov. Ale vďaka dozadu zahnutým trojuholníkovitým plutvám, ktoré vyrastajú z tela podobného torpédu, sa tieto obludy ženú vodami ako strely. Ich takmer symetrický chvost, stavaný na pohon, je ďalším unikátom v žraločom svete, lebo väčšina iných druhov žralokov má viditeľne asymetrický chvost.

Najrozlíšiteľnejšími, ako aj najobávanejšími poznávacími znakmi žraloka modrého sú jeho obrovská kužeľovitá hlava, studené čierne oči a papuľa s trojuholníkovitými zubami so zúbkovaným okrajom, ktoré sú ostré ako britva. Keď sa tieto dvojsečné „nože“ rozštiepia alebo vypadnú, zubný ‚dopravný pás‘ posunie dopredu náhradné zuby.

Poháňaný teplejšou krvou

Obehový systém žralokov z čeľade lamnovité, do ktorej patrí žralok mako, žralok sleďový a žralok modrý, je podstatne odlišný od obehového systému väčšiny iných žralokov. Teplota ich krvi je asi o tri až päť stupňov Celzia vyššia ako teplota vody. Ich teplejšia krv urýchľuje trávenie a zväčšuje ich silu a vytrvalosť. Žralok mako, ktorý sa živí rýchlymi pelagickými rybami, ako sú tuniaky, môže za krátky čas vyvinúť vo vode rýchlosť 100 kilometrov za hodinu!

Žraloky si pri plávaní vytvárajú vztlak dvoma prsnými plutvami. Ak plávajú veľmi pomaly, stratia rýchlosť a klesajú na dno ako lietadlo, a to aj napriek zásobe tuku podporujúcej vztlak a prispievajúcej k nadnášaniu. Táto zásoba tuku je uložená v pečeni, ktorá je taká veľká, že by mohla zodpovedať jednej štvrtine celkovej hmotnosti žraloka! Navyše mnohé druhy žralokov musia ustavične plávať, aby dýchali, lebo tak dostávajú vodu bohatú na kyslík cez papuľu a žiabrové štrbiny. Tomu vďačia za svoj neustály studený úškľabok!

Ľudožrút?

Z 368 dnes známych druhov žralokov je asi len 20 nebezpečných. A z nich len štyri sú zodpovedné za väčšinu z približne 100 útokov na ľudí, o ktorých každoročne prichádzajú správy z celého sveta. Asi 30 takých útokov je smrteľných. Štyri druhy žralokov, ktoré sú za to zodpovedné, sú Carcharhinus leucas, ktorý pripravil o život viac ľudí ako ktorýkoľvek iný žralok, žralok tigrí, Carcharhinus longimanus a žralok modrý.

Na prekvapenie najmenej 55 percent — v niektorých častiach sveta asi 80 percent — tých, ktorých napadli žraloky modré, prežili a môžu o tom porozprávať. Prečo tak veľa ľudí prežilo útok obávaného predátora?

 Zahryznúť a vypľuť

O žralokovi modrom je známe, že po prvom silnom zahryznutí zranenú korisť vypľuje. Potom s jedením čaká, až kým obeť neumrie. Keď sa jeho obeťou stane človek, toto správanie žraloka mu poskytuje príležitosť na záchranu. Niekoľkokrát boli v takom prípade úspešní odvážni spoločníci, čo demonštruje múdrosť rady nikdy neplávať sám.

Takéto pokusy o záchranu by však boli samovraždou, nebyť ďalšieho spôsobu správania žraloka modrého. Pach krvi v ňom nevyvoláva zúrivé besnenie po potrave ako u niektorých iných žralokov. Ale prečo žralok modrý používa stratégiu „zahryznúť a vypľuť“?

Jeden vedec sa domnieva, že to súvisí s jeho očami. Na rozdiel od iných žralokov, žralok modrý nemá žmurku na ochranu očí; a tak keď hrozí zrážka, gúľa nimi v očných jamkách. V okamihu nárazu je oko vystavené možnému poškrabaniu, napríklad pazúrmi tuleňa. Preto je pre žraloka modrého rýchly smrteľný útok a uvoľnenie koristi bežným správaním.

Pamätajte aj na to, že žraloky modré sa správajú veľmi podobne ako ľudské dojčatá — všetko ide priamo do úst na prvotné otestovanie! „Nanešťastie [skúšobné] zahryznutie veľkého [žraloka] modrého môže mať katastrofálne následky,“ vysvetľuje John West, morský biológ zo Sydney.

Hoci žralok modrý je nebezpečným živočíchom, nie je to zloduch, ktorý by túžil po ľudskom mäse. Jeden lovec morských uší, ktorý strávil vo vode 6000 hodín, stretol len dva žraloky modré a ani jeden naňho nezaútočil. V skutočnosti žralok modrý mnohokrát pred ľuďmi utiekol.

Pri potápaní pri Kapverdách oceánograf Jacques-Yves Cousteau so spoločníkom náhodou natrafili na mohutného žraloka modrého. „[Jeho] reakcia bola takmer neuveriteľná,“ napísal Cousteau. „Tá obluda z číreho úľaku vypustila oblak fekálií a neuveriteľnou rýchlosťou odplávala.“ Dospel k záveru: „Pri uvažovaní o všetkých našich skúsenostiach so žralokom modrým ma opätovne ohromovala veľká priepasť medzi tým, akú predstavu o tomto tvorovi má verejnosť, a tým, čo sme videli my.“

Žralok modrý ako korisť

Predstavu verejnosti veľmi ovplyvnil román Čeľuste zo sedemdesiatych rokov, podľa ktorého bol natočený populárny film. V okamihu sa žralok modrý stal stelesneným zlom a „celé húfy lovcov trofejí súťažili, aby sa ukázalo, kto ako prvý z nich vystaví hlavu alebo čeľuste tohto ľudožrúta nad kozub,“ hovorí sa v knihe Great White Shark. Po čase stál jeden závesný zub žraloka modrého až 1000 dolárov (v Austrálii); a celá čeľusť vyše 20 000 dolárov.

Väčšina žralokov modrých však rozhodne zahynie v komerčných rybárskych sieťach. Navyše každoročne je ulovených milióny ďalších žralokov na uspokojenie prekvitajúceho trhu s výrobkami zo žraloka, hlavne z plutiev. V posledných rokoch bijú na celom svete zvony na poplach, lebo sa zmenšuje počet vylovených žralokov, najmä žralokov modrých.

Prichádza porozumenie

Žraloky sú známe tým, že zbavujú moria chorých, hynúcich, slabých a mŕtvych živočíchov. Populácia zdravých žralokov teda predstavuje zdravé, čisté oceány.

Medzinárodný zväz ochrany prírody si uvedomuje ohrozenie prežitia žralokov, preto Komisia na prežitie druhov vytvorila skupinu odborníkov na štúdium celého problému žralokov. Štúdium žraloka modrého však nie je ľahké — v zajatí je neplodný a hynie. Preto ho musia študovať v prirodzenom biotope.

Tým, že ľudia lepšie porozumeli žralokom, zmenil sa ich postoj k týmto fascinujúcim tvorom. Ale to nezmení veľkého žraloka modrého. Hoci to nie je zloduch, je napriek tomu nebezpečným živočíchom a malo by sa s ním zaobchádzať opatrne a s rešpektom. S veľkým rešpektom!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 11]

Tieto žraloky majú veľké a desivé papule

[Pramene ilustrácií na strane 10]

Fotografie: Rodney Fox Reflexions

South African White Shark Reserch Institute