Rusi si cenia slobodu uctievania

OD ROZPADU SOVIETSKEHO ZVÄZU V ROKU 1991 SA TAMOJŠÍ OBYVATELIA TEŠIA Z VÄČŠEJ SLOBODY UCTIEVANIA BOHA. TÚTO SLOBODU SI OCENILI AJ TÍ, KTORÍ EMIGROVALI DO INÝCH KRAJÍN.

PRE mnohých ľudí, ktorí žijú v bývalom Sovietskom zväze, je sloboda voľného zhromažďovania sa za účelom uctievania Boha niečo, z čoho sa veľmi tešia — niečo, o čo boli oberaní mnoho desaťročí.

Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bolo v Rusku nebezpečné čítať Bibliu a málo ľudí riskovalo svoju slobodu tým, že by to robili. Jehovovi svedkovia boli výnimkou. Aj časopis Newsweek zo 16. apríla 1956 — pred takmer 44 rokmi — citoval slová istého mladíka z Východného Nemecka: „Nikto okrem Jehovových svedkov nečíta Bibliu.“ Ale preto, že svedkovia mávali zhromaždenia na štúdium Biblie a kázali biblické posolstvo, boli posielaní do väzníc a pracovných táborov. Kamkoľvek však išli, zameriavali svoju pozornosť na biblickú nádej, ako to ukazuje sprievodný rámček.

Keď sa v roku 1991 začal rozpadávať Sovietsky zväz, svedkovia tu usporiadali sedem oblastných zjazdov, ktoré vyzdvihli program biblického poučovania. Dohromady navštívilo tieto zjazdy 74 252 ľudí. V roku 1993, len o dva roky neskôr, sa na ôsmich oblastných zjazdoch v štyroch z pätnástich republík bývalého Sovietskeho zväzu zhromaždilo 112 326 ľudí. * Mnohí z tých tisícok strávili dlhé roky v sovietskych väzniciach a pracovných táboroch. Títo verní kresťania boli nesmierne vďační, že mohli slobodne, bez prekážok, uctievať Boha.

Od roku 1993 si ľudia z bývalých sovietskych republík cenia možnosť každoročne sa slobodne stretávať na kresťanských zhromaždeniach vo svojej domovine. Minulý rok napríklad dovedna 282 333 Jehovových svedkov a ich priateľov malo radosť z toho, že môžu byť spolu na 80 oblastných zjazdoch  „Božie prorocké slovo“, ktoré sa konali v bývalých sovietskych republikách. A dovedna tam bolo 13 452 pokrstených.

Môže sa zdať prekvapujúce, že minulý rok sa konali zjazdy v ruskom jazyku aj v iných krajinách sveta. Celkovo navštívilo 6336 osôb štyri také zhromaždenia v krajinách mimo bývalého Sovietskeho zväzu! Kde sa konali? A prečo majú mnohí rusky hovoriaci ľudia taký vážny záujem o Bibliu? Pouvažujme najprv krátko o druhej otázke.

Uvedomujú si duchovné potreby

Rusko má bohatú náboženskú históriu. Jeho bohato vyzdobené, pred stáročiami postavené chrámy patria medzi najslávnejšie v kresťanstve. Ale ruská pravoslávna cirkev, ako aj rímskokatolícka cirkev držali ľudí v nevedomosti, pokiaľ ide o poznanie Biblie.

„Biblia,“ uvádza nedávno vydaná kniha The Russian Tragedy—The Burden of History (Ruská tragédia — bremeno histórie), „nikdy nebola základnou súčasťou ruského pravoslávia.“ Podľa ruského náboženského učenca Sergeja Ivanenka výsledkom je „nedostatok biblického poznania u pravoslávnych veriacich, ktorý viedol k tomu, že mnoho farníkov pravoslávnych cirkví viac podlieha vplyvu povier, okultizmu a mágie ako neveriaci“.

Slávny ruský spisovateľ Tolstoj vyhlásil niečo podobné. Napísal: „Presvedčil som sa, že doktríny [ruskej pravoslávnej] cirkvi boli v teórii ľstivým a škodlivým podvodom a v praxi zbierkou nechutných povier a čarodejníctva, ktoré zastierali celý zmysel kresťanského učenia.“

Táto situácia sa prejavila ako živná pôda pre nástup sovietskeho komunizmu s jeho ateistickou propagandou a dobre známym sloganom „Náboženstvo je ópiom ľudstva“. No čoskoro sa samotný komunizmus stal istou formou náboženstva, často nazývaného červené náboženstvo. Ale červené náboženstvo nepretrvalo. Keď sa sovietsky štát v roku 1991 rozpadol, milióny ľudí boli zmätené a uvažovali, kam sa obrátiť. Na podnet Jehovových svedkov mnohé tisíce hľadali odpoveď v Biblii.

Vďaka dobrému vzdelávaciemu systému sa Rusi zaradili medzi najgramotnejších ľudí sveta. A tak sa mnohí Rusi nestali len čitateľmi Biblie, ale aj ľuďmi, ktorí majú radi jej učenie. V tom istom čase, najmä v deväťdesiatych rokoch, sa státisíce ľudí z bývalého Sovietskeho zväzu sťahovali do iných krajín, napríklad do Nemecka, Grécka a Spojených štátov. K čomu to viedlo?

 Sloboda uctievania v Nemecku

V 18. a 19. storočí prišlo do Ruska mnoho Nemcov. Z nich najslávnejšia bola 15-ročná Sophie, ktorá v roku 1762 nastúpila na trón po svojom manželovi ako panovníčka Ruska. Sophie, neskôr známa ako Katarína Veľká, počas svojho dlhého panovania pozývala nemeckých roľníkov, aby žili v Rusku. Po tom, čo počas druhej svetovej vojny Nemecko napadlo Sovietsky zväz, bola väčšina ľudí nemeckého pôvodu deportovaná na Sibír a do niektorých sovietskych republík, ako napríklad do Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu. Nedávno sa mnohí rusky hovoriaci Nemci, ako aj ďalší obyvatelia bývalého Sovietskeho zväzu presťahovali do Nemecka, kde je lepšia ekonomická situácia.

Prvý rusky hovoriaci zbor v Nemecku bol vytvorený v decembri roku 1992 v Berlíne. Do minulého roku bolo v Nemecku vytvorených 52 zborov a 43 menších skupín v troch rusky hovoriacich krajoch. Na oblastnom zjazde „Božie prorocké slovo“ v ruštine, ktorý sa konal od 30. júla do 1. augusta v Kolíne nad Rýnom, bol vrcholný počet prítomných 4920 a 164 symbolizovalo svoju oddanosť Jehovovi krstom. Predtým, 1. apríla, bolo na Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti v rusky hovoriacich zboroch v Nemecku prítomných 6175 osôb.

Rusi v Spojených štátoch

Aj Spojené štáty zažili príliv rusky hovoriacich ľudí z bývalého Sovietskeho zväzu. Noviny The New York Times o tom priniesli správu: „V rokoch 1991 až 1996 boli Rusi najrýchlejšie rastúcou skupinou prisťahovalcov v Brooklyne. V tom istom období prijal Úrad pre prisťahovalectvo a naturalizáciu do Spojených štátov 339 000 prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho zväzu.“

Neskôr noviny Times z januára 1999 uviedli, že za predošlé desaťročie sa do New Yorku a jeho okolia prisťahovalo asi 400 000 Židov z bývalého Sovietskeho zväzu. Navyše v posledných rokoch sa tisíce Rusov usídlili aj v ďalších častiach Spojených štátov. Napríklad do severnej Kalifornie prišlo asi 35 000 nových ruských prisťahovalcov, čo urobilo z tejto oblasti po New Yorku a Los Angeles tretie najväčšie stredisko prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho  zväzu. Aj títo rusky hovoriaci ľudia reagovali na príležitosť študovať Bibliu a stovky z nich sa stali ctiteľmi pravého Boha, Jehovu.

Dňa 1. apríla 1994 bol vytvorený prvý rusky hovoriaci zbor Jehovových svedkov v newyorskom Brooklyne v Spojených štátoch. Časom vznikli ruské zbory v Pensylvánii, Kalifornii a Washingtone. V mnohých ďalších častiach krajiny vznikli študijné skupiny.

Prvý v Spojených štátoch

Minulý rok bol od 20. do 22. augusta vrcholný počet 670 osôb z celých Spojených štátov a Kanady nadšený, že mohol navštíviť prvý oblastný zjazd v ruskom jazyku, ktorý sa konal v New Yorku. Všetky prejavy boli prednesené v ruštine a drámu v kostýmoch, rozoberajúcu biblickú správu o Jakobovi a Ezauovi, predviedli členovia ruského zboru z Los Angeles v Kalifornii. Bol to skutočne jeden z vrcholných bodov zjazdu.

Ďalším vrcholným bodom zjazdu bol krst 14 osôb — všetci sú na sprievodnej fotografii. Niektorí cestovali asi 4000 kilometrov z Portlandu v Oregone a z Los Angeles a San Francisca v Kalifornii, aby boli pokrstení na oblastnom zjazde v New Yorku. Predtým títo štrnásti žili v bývalých sovietskych republikách, napríklad v Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Moldavsku, Rusku a na Ukrajine. Ich skúsenosti odhaľujú, ako veľmi si cenia poznanie Boha a to, že ho môžu slobodne uctievať.

Svetlana (predný rad, tretia zľava) vyrastala v Moskve. V sedemnástich rokoch sa vydala za slávneho speváka, ktorý bol od nej oveľa starší, a v roku 1989 prišli so svojím malým synom do Spojených štátov. Jej manžel veľa cestoval a o päť rokov sa rozviedli.

Keď Svetlana spoznala jednu spolupracovníčku, ktorá bola svedkyňou, priatelia ju varovali, aby sa nezapojila, ako jej oni hovorili, do „sekty, ktorá ovládne [jej] život a vezme [jej] všetky peniaze“. No ona sa chcela dozvedieť, čo učí Biblia. O tom, keď jej svedkovia v Biblii ukázali Božie meno, povedala: „Hlboko na mňa zapôsobilo, že len svedkovia ho oznamovali.“

Andrej (zadný rad, tretí zľava) ako mladík odišiel zo svojho domova na Sibíri na dodatočné školenie pre atlétov do Petrohradu. Krátko nato sa rozpadol Sovietsky zväz a v roku 1993 sa Andrej vo veku 22 rokov presťahoval do Spojených štátov. Hovorí:  „Začal som premýšľať o Bohu a začal som chodiť do ruského pravoslávneho chrámu. Raz, počas slávenia ruskej Veľkej noci, som zostal v chráme celú noc v snahe priblížiť sa k Bohu.“

Asi v tom čase Svetlana stretla Andreja a povedala mu o tom, čo sa dozvedala na štúdiu Biblie. Dohodli sa, že s ňou pôjde na zhromaždenie Jehovových svedkov, a po ňom súhlasil so štúdiom Biblie. V januári 1999 sa zosobášili. Po svojom krste na tomto zjazde žiarili šťastím.

Pavel (zadný rad, štvrtý zľava) sa narodil pri Karagande v Kazachstane, ale neskôr sa presťahoval do Naľčika v Rusku. Toto veľké mesto sa nachádza pri Čečensku a Dagestane, kde prebiehali urputné boje. Prvý raz sa tam Pavel stretol so svedkami v auguste 1996, ale v nasledujúcom mesiaci sa presťahoval do San Francisca. Bral drogy a stal sa otcom dcérky, ktorú zanechal aj s jej matkou v Rusku.

Hneď po príchode do Spojených štátov sa Pavel skontaktoval s Jehovovými svedkami a súhlasil so štúdiom Biblie. Usporiadal si život a napísal matke svojej dcéry o novonájdenej viere. V súčasnosti aj ona študuje so svedkami a plánuje prísť do Spojených štátov, aby sa s Pavlom mohli zosobášiť a spoločne s dcérkou slúžiť Jehovovi v Kalifornii.

George (zadný rad, druhý zľava) sa narodil a vyrastal v Moskve. Do Spojených štátov prišiel v roku 1996 a v nasledujúcom roku sa oženil s Florou, ktorá pochádza z Azerbajdžanu. George chodieval do ruského pravoslávneho chrámu, ale keď si prečítal jedno číslo časopisu Strážna veža, vyvolalo to v ňom pochybnosti o náuke o Trojici. Ako odpoveď na svoj list spoločnosti Watch Tower dostal brožúru Mali by ste veriť v trojicu? V roku 1998 začal spolu s Florou študovať Bibliu. Teraz aj ona uvažuje o tom, že sa dá pokrstiť.

Ďalším vrcholným bodom zjazdu bolo prijatie pozdravov z Moskvy, kde sa v ten istý víkend zhromaždilo na zjazde 15 108 osôb. Akí boli delegáti v New Yorku nadšení,  keď počuli oznam, že v Moskve bolo 600 pokrstených! Zlovestné správy v novinách a v televízii, ktoré sa začali objavovať v Spojených štátoch a inde v týždni pred začiatkom zjazdu, sa čiastočne splnili.

Čo sa dialo v Moskve

Dňa 21. júla 1999 podpísali svedkovia dohodu o prenájme Olympijského štadióna, ktorý sa nachádza blízko centra Moskvy priamo vedľa veľkého chrámu ruskej pravoslávnej cirkvi. Ale týždeň pred začiatkom zjazdu bolo jasné, že nastane odpor. Do stredy 18. augusta svedkovia ešte stále nedostali potvrdenie, že štadión môžu použiť, hoci poplatok za prenájom už bol zaplatený. Zodpovedným pracovníkom zdôraznili, ako to ukazuje rámček na 28. strane, že Jehovovi svedkovia sú zákonne uznanou náboženskou organizáciou v Rusku.

Zástupcovia svedkov sa začali znepokojovať, lebo v piatok ráno malo prísť asi 15 000 zjazdových delegátov. Niektorí delegáti cestovali do Moskvy z miest a mestečiek vzdialených mnoho kilometrov. Nakoniec po niekoľkých hodinách diskusií asi o ôsmej hodine vo štvrtok večer 19. augusta správa štadióna s potešením informovala zástupcov svedkov, že zjazd sa môže konať. Správa mesta oznámila, že nemá námietky voči zjazdu.

Nasledujúce ráno prúdili na štadión tisícky delegátov. Dobrovoľníci spomedzi svedkov celú noc pracovali, aby urobili prípravy na ich príchod. V predpoludnie prvého dňa boli prítomní aj zástupcovia tlače, ktorí boli už skôr oboznámení o odpore voči konaniu zjazdu. „Blahoželám!“ vyhlásil jeden z nich. „Radi počujeme, že sa váš zjazd koná.“

Príklad vzorného správania

Správa štadióna uznala za rozumné urobiť bezpečnostné opatrenia. Preto pri všetkých vchodoch na štadión stáli pracovníci bezpečnostnej služby so zariadeniami na detekciu kovov, aké sa používajú na prezeranie cestujúcich na letiskách.  Na celom štadióne hliadkovali aj policajti. Zjazd prebiehal usporiadane aj napriek vážnej hrozbe.

V sobotu popoludní niekto zatelefonoval a oznámil, že na štadióne je umiestnená bomba. Túto vyhrážku dostali usporiadatelia krátko pred koncom predposlednej prednášky toho dňa. Preto na žiadosť správy štadióna bolo stručne oznámené, aby všetci okamžite opustili štadión. Keď to všetci usporiadane urobili, predstavenstvo štadióna a polícia užasli. Nikdy niečo také nevideli! Pýtali sa, či to bolo nacvičené.

Nenašla sa žiadna bomba a program nasledujúceho dňa bol rozšírený o to, čo nebolo prednesené v sobotu. Správa štadióna bola so zjazdom spokojná.

V Grécku a inde

Počas posledného augustového víkendu a prvého septembrového víkendu sa konali oblastné zjazdy v ruskom jazyku aj v Grécku — najprv v Aténach, potom v Tesalonike. Bolo na nich celkovo 746 prítomných a 34 bolo pokrstených. V Grécku je osem rusky hovoriacich zborov a 17 skupiniek, ktoré tvoria prisťahovalci z južných republík bývalého Sovietskeho zväzu. Tí majú zhromaždenia v ruštine a v ďalších jazykoch, ktorými prisťahovalci rozprávajú.

Jedným z pokrstených v Aténach bol Viktor. Bol ateista, ale v auguste 1998 prišiel na medzinárodný zjazd Jehovových svedkov v Aténach, kde bola pokrstená jeho manželka. Povedal, že bol natoľko dojatý láskou, ktorú si delegáti prejavovali, že ho to podnietilo k štúdiu Biblie.

Istý muž menom Igor dostal knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji, a keď si ju prečítal, zahodil všetky ikony. Začal sa dokonca predstavovať ako Jehovov svedok. Napísal kancelárii odbočky v Aténach, a keď ho v novembri 1998 navštívili svedkovia, hneď išiel po prvý raz na zborové zhromaždenie a odvtedy nevynechal ani jedno. Teraz, keď už je pokrstený ako Jehovov svedok, jeho cieľom je byť služobníkom celým časom.

Rusky hovoriaci ľudia sa prisťahovali aj do mnohých ďalších krajín sveta, o ktorých sme sa nezmienili. Mnohí z týchto ľudí sa takisto tešia zo slobody študovať Bibliu a voľne sa zhromažďovať, aby uctievali Boha. Táto výsada im prináša veľkú radosť!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 22]

Rusi, ktorí milujú Bibliu

Profesof Sergej Ivanenko, vážený ruský náboženský učenec, opísal Jehovových svedkov ako ľudí skutočne oddaných štúdiu Biblie. Vo svojej nedávno vydanej knihe v ruskom jazyku O ľuďach nikogda ne rasstajuščichsia s biblijej (O ľuďoch, ktorí sa nikdy nerozlúčia s Bibliou) napísal o ich ranej histórii v Sovietskom zväze: „Aj keď za vernosť svojmu presvedčeniu skončili Jehovovi svedkovia vo väzení, našli spôsoby, ako používať Bibliu.“ Na znázornenie uviedol nasledujúcu skúsenosť.

„Väzni mali zakázané vlastniť Bibliu. Pri prehliadke im Biblie vzali. V jednom tábore na severe ukrýval istý Jehovov svedok, elektrikár, biblické knihy v transformátore s veľmi vysokým napätím. Každú časť Biblie priviazal povrázkom k určitému káblu a len on vedel, ktorý povrázok má potiahnuť, aby ju — napríklad Evanjelium podľa Matúša — dostal von bez toho, že by dostal smrteľný elektrický šok. Samozrejme, že žiadna prehliadka, nech už stráže prezerali akokoľvek pozorne, nepriniesla výsledky, a preto túto unikátnu Bibliu nenašli.“

[Rámček na strane 28]

Registrácia Jehovových svedkov v Rusku

Jehovovi svedkovia v Rusku aktívne kážu o Božom Kráľovstve už vyše 100 rokov. No pre vládne obmedzenia svedkovia neboli zákonne uznaní až do 27. marca 1991. Vtedy boli zaregistrovaní pod názvom Správne ústredie náboženských organizácií Jehovových svedkov v ZSSR.

Dňa 26. septembra 1997 bol vydaný zákon „O slobode svedomia a náboženských združení“. Tlač na celom svete sa tomuto novému zákonu obsiahlo venovala. Prečo? Lebo mnohí považovali pasáže zákona za pokus o obmedzenie náboženskej činnosti menšinových náboženstiev v Rusku.

Teda napriek ťažko získanej registrácii Jehovových svedkov roku 1991 nový ruský zákon o slobode svedomia vyžadoval od nich, ako aj od iných náboženských organizácií opätovnú registráciu. To vyvolalo mnoho otázok. Naznačovalo to, že ruské vládne úrady sa vrátili k politike utláčania Jehovových svedkov? Alebo to prispeje k náboženskej znášanlivosti a slobode uctievania, ktoré zaručuje Ústava Ruskej federácie?

Napokon prišla odpoveď. Akí boli svedkovia šťastní, že opäť získali zákonné uznanie, keď Ministerstvo spravodlivosti Ruska vydalo dňa 29. apríla 1999 rozhodnutie o registrácii pre „Správne ústredie Jehovových svedkov v Rusku“!

[Obrázok na strane 23]

Prvý oblastný zjazd v ruskom jazyku v Spojených štátoch

[Obrázok na strane 24]

Biblická dráma, ktorú v New Yorku predviedol ruský zbor z Los Angeles

[Obrázok na strane 25]

Títo 14 pokrstení v New Yorku pochádzajú zo šiestich republík bývalého Sovietskeho zväzu

[Obrázok na stranách 26, 27]

Vyše 15 000 delegátov sa zhromaždilo na moskovskom Olympijskom štadióne