Atény — slávna minulosť a inšpiratívna budúcnosť

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU

PRED zosadnutím na Aténskom medzinárodnom letisku lietadlo urobí vo vzduchu poslednú obrátku. Po dvoch rokoch sa vraciam na miesto, ktoré mi bolo dve desaťročia domovom. Z dejepisných kníh viem, že mesto dolu pod nami mnohí považujú za miesto, kde má korene demokracia.

Tu zisťujem, že slávne a húževnaté hlavné mesto Grécka, to nie je len história, umenie a pamiatky, ale že je to mesto preplnené energickým a optimistickým obyvateľstvom. Uvedomujem si aj to, že jeho priateľskí a usmievaví obyvatelia usilovne pracujú na tom, aby ich mesto prosperovalo — a to najmä preto, lebo sa pripravuje na úlohu hostiteľa Olympijských hier 2004.

Slávna minulosť

Minulosť Atén siaha do 20. storočia pred Kristom a meno dostalo toto mesto po gréckej bohyni Aténe. Tu môžete ešte stále kráčať po uliciach, ktorými kráčal Sokrates, poprechádzať sa v škole, v ktorej vyučoval Aristoteles, alebo si práve na tých javiskách, na ktorých režírovali svoje hry Sofokles a Aristofanes, pozrieť tragédiu alebo komédiu podnecujúcu k sebaskúmaniu.

Atény boli jedným z prvých gréckych mestských štátov a najslávnejšie obdobie, svoj zlatý vek, zažili v piatom storočí pred n. l. V tom období zohrali demokratické Atény významnú úlohu pri víťazstvách Grékov nad Perziou a stali sa literárnym a umeleckým centrom Grécka. V tom čase bolo postavených aj viacero slávnych architektonických pamiatok tohto mesta, z ktorých je najznámejší veľkolepý Partenón.

Hoci Aténčania unikli jarmu Peržanov, neskôr podľahli útokom Sparty — dlhoročného nepriateľa, ktorý bol bližšie k ich domovu. Počas nasledujúcich storočí boli Atény podrobeným mestom, ktorému vládla Macedónia, Rím, byzantskí cisári z Konštantínopola, franskí vojvodovia križiackych výprav a Turci. V roku 1829, keď Gréci získali nezávislosť, Atény boli iba malým vidieckym mestom obývaným len niekoľkými tisícami ľudí.

 Realita súčasnosti

Od roku 1834, odkedy sú Atény hlavným mestom Grécka, sa toto mesto rýchle rozrástlo. Dnes pokrýva asi 450 štvorcových kilometrov Atickej nížiny. Predmestia sa tiahnu k svahom vrchov Parnés, Pentelikon a Hyméttos. Táto metropola je domovom viac ako štyri a pol milióna ľudí, čo je takmer 45 percent populácie Grécka. Výstavba Atén bola zväčša neplánovaná a živelná. Podľa jedného odhadu bola viac než tretina bytov postavená nezákonne a dnes zostáva nepokrytá betónom už len malá časť Atén.

Väčšina moderných aténskych sídlisk je postavená z liateho betónu v štýle „škatuľovitej“ architektúry. Mesto vyzerá, akoby čupelo na slnku, pričom tu a tam vyčnievajú staroveké stĺpy zaprášené šedivým spadom z priemyselných podnikov a motorových vozidiel.

Podobne ako mnohé ďalšie moderné metropoly, aj Atény trápi smog. Len niekoľko metrov nad lesom televíznych antén sa vytvára oblak smogu, ktorý miestni obyvatelia volajú nefos. Tento smog nahlodáva staroveké pamiatky tak rýchlo, že archeológovia už raz uvažovali o vybudovaní akejsi sklenenej bubliny nad Akropolou. Bežne je vyhlasovaný smogový poplach. Keď poveternostné podmienky spôsobia, že smog sa udržiava v horách okolo Atén, nefos môže byť pre ľudí smrteľný. V také dni majú súkromné autá vjazd do centra mesta zakázaný, továrne obmedzujú spotrebu paliva, starším ľuďom sa odporúča, aby ostali doma, a Aténčania sú požiadaní, aby nechali svoje autá doma.

Cez víkendy Aténčania mesto hromadne opúšťajú. „Naskočte si do auta,“ hovorí Vassilis, skúsený Aténčan, pochutnávajúc si v jednej kaviarni na medovej baklave obalenej  v orechoch a na šálke horkej kávy, „a už o niekoľko hodín budete v horách či pri mori.“ Táto poznámka znamená, že môžete nasadnúť do auta a potom sa niekoľko hodín viezť v dlhom rade áut, kým sa z mesta nedostanete na vidiek.

Čistenie a upratovanie

Atény však vyhlasujú, že s očistením to myslia vážne, a presvedčivo to dokazujú aj dosiahnutými výsledkami. Napríklad veľká časť obchodného centra mesta je pre automobilovú dopravu uzavretá. Pred uzavretím patrili tieto obchodné ulice k najviac preplneným. Autá sa tu posúvali priemernou rýchlosťou 5 kilometrov za hodinu, priam prechádzkovým tempom. Tam, kde boli dlhé rady áut, sú dnes zasadené stromy v ozdobných kvetináčoch, a tam, kde zvukovú kulisu obyčajne tvorilo škrípanie prevodoviek a zavíjanie skútrov, počuť dnes spev vtákov. Toto mesto dokonca odmietlo tradičný životný štýl obyvateľov Stredomoria, keď požiadalo pracovníkov, aby necestovali na siestu domov — čo je zvyk, ktorý k dopravnej špičke vlastne pridával ďalšie dve hodiny.

V kancelárii Nikosa Giatrakosa, zástupcu primátora Atén, panuje atmosféra zdržanlivého optimizmu. Keď som mu povedal, že cesta do jeho kancelárie mi trvala dve vyčerpávajúce hodiny, súcitne prikývol. „Ale nezabúdajte,“ rýchlo zdôraznil, „blížia sa Olympijské hry 2004. Zaviazali sme sa vylepšiť mesto a my to aj splníme.“ Konstantinos Bakouris, hlavný organizátor hier, poznamenáva: „Hry musíme [usporiadať] dobre. Ale v predstavách sme vedení tým, čo príde potom... Musíme robiť veci, o ktorých vieme, že zostanú.“

Skutočnosť, že Atény budú v roku 2004 hostiteľským mestom olympiády, bola podnetom pre vlnu nebývalej aktivity a rozvoja. Všade sú mechanizmy, ktoré rozrývajú zem v záujme zlepšenia infraštruktúry a výstavby ciest a miest na konanie hier. Nové osemnásťkilometrové predĺženie siete metra je už takmer hotové. Ak pôjde všetko podľa plánu, v marci 2001 pristane prvé lietadlo na novom aténskom medzinárodnom letisku, ktoré dostalo označenie najmodernejšie v Európe.

Okrem toho, do roku 2001 bude hotových celkovo 72 kilometrov nových diaľnic. Tie odvedú dopravu z centra Atén a to podporí využívanie verejnej dopravy. Predstavitelia  mesta dúfajú, že to zníži počet áut v centre mesta o viac než 250 000 denne a znečistenie vzduchu o 35 percent. Nový program biologického spracovania odpadových vôd z Atén a ich okrajových častí je prísľubom zlepšenia stavu morského pobrežia okolo tohto hlavného mesta. Premeniť Atény za niekoľko rokov na nové mesto s lepším systémom dopravy, s väčším množstvom zelene a čistejším životným prostredím je ambiciózny cieľ.

Kútik starých Atén

Napriek novým výškovým kancelárskym budovám, vynoveným bulvárom a fontánam, značkovým obchodom a živému pouličnému ruchu zostanú Atény pre mnohých ľudí vždy dedinou — skôr spontánnou než disciplinovanou a skôr rozkúskovanou než usporiadanou. Tento dedinský charakter Atén možno vidieť v tých štvrtiach mesta, v ktorých majú domy ešte stále škridlové strechy, balkóny so železnými mrežami a kvetináče s muškátmi.

S túžbou vidieť tieto Atény navštevujem Plaku, najstaršiu štvrť mesta, ktorá sa tisne k severným svahom Akropoly. Tam nachádzam spleť úzkych, zvažujúcich sa kľukatých uličiek, sadajúce domy, obchody s vínom, túlavé mačky a psy, taverny a káry. Táto štvrť si ponecháva nespútaný, karnevalový charakter minulosti, ktorý láka turistov. Popri chodníkoch sú stoly, ktoré majú občas jednu nohu kratšiu, a stoličky, ktoré sú menšie, ako je obvyklé. Čašníci sa s otvoreným jedálnym lístkom v rukách snažia pritiahnuť zákazníkov.

Rachot motocyklov prehlušuje hudbu verklikára. Pred obchodom so suvenírmi visia  celé rady práve vypracovaných kožených peňaženiek. V bojovej formácii stoja armády mramorových šachových figúrok v podobe gréckych bohov, marionety tancujú ľudové tance, točia sa keramické veterné mlynčeky. Je zrejmé, že tento kút mesta úporne odoláva všetkým snahám o jeho modernizáciu.

Obrazy a zvuky nočných Atén

Návšteva Atén by bola bez prehliadky kultúrneho bohatstva tohto mesta veľmi ochudobnená. Dnes večer som sa rozhodol spolu s manželkou navštíviť koncert symfonického orchestra v zreštaurovanom Herodesovom rímskom amfiteátri, ktorý leží na južnom svahu Akropoly. Pešo sa dá k tomuto divadlu dostať tichým, slabo osvetleným chodníkom v tieni pínií. Osvetlené priečelie z hnedožltých kameňov sa efektne črtá medzi stromami. Lístok sme si kúpili do horných radov, a tak vystupujeme po mramorových schodoch a potom cez rímsky portál vstupujeme do amfiteátra.

Na okamih sa zastavujeme, aby sme tú chvíľu vychutnali — čierna zamatová obloha, skoro úplný mesiac za chumáčom riasových oblakov a slávnostné osvetlenie robia z polkužeľovitého interiéru nádhernú scénu. Stovky ľudí, ktorí v obrovskom priestore tohto päťtisícmiestneho divadla vyzerajú maličkí a vzdialení, chodia po polkruhovitých radoch z bieleho mramoru a hľadajú si svoje miesta. Kamenné sedadlá sú ešte teplé od slnka. Sú to tie isté kamene, ktoré po tisícročia odrážali zvuky divadla a hudby, smiechu a potlesku.

Nemožno vynechať ani početné múzeá, ktoré sídlia v tomto meste. Najvýznamnejšie z nich je Národné archeologické múzeum, ktoré ponúka pôsobivý a celistvý prehľad gréckeho umenia počas stáročí. Ďalšie múzeá, ktoré stojí za to navštíviť, sú Múzeum kykladského umenia a Byzantské múzeum. Od roku 1991 je Aténska koncertná sieň Mégaro — majestátna mramorová budova s výnimočnou akustikou — celoročným miestom, kde sa konajú predstavenia opery, baletu a koncertov klasickej hudby. A, prirodzene, v mnohých tradičných tavernách si môžete vypočuť grécku ľudovú hudbu.

Ste vítaní!

Súčasné Atény so svojou slávnou minulosťou majú pred sebou nároky inšpiratívnej budúcnosti. Ale ich obyvatelia sa im naučili čo najviac prispôsobiť pomocou dobrej nálady, vynachádzavosti a filotima, doslovne záľuby v sebaúcte. Pre mnohých turistov sú Atény stále fascinujúcim a kultúrne bohatým mestom.

[Mapa na strane 13]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Atény

[Obrázok na strane 14]

Partenón, staroveký pohanský chrám, slúžil ako kostol i mešita

[Obrázok na strane 15]

Atény sú domovom viac ako štyri a pol milióna ľudí

[Obrázok na strane 16]

Taverna v Plake, najstaršej štvrti Atén

[Prameň ilustrácie]

M. Burgess/​H. Armstrong Roberts

[Obrázok na strane 17]

Balkóny, ktorými sa vyznačujú niektoré obchody so suvenírmi

[Prameň ilustrácie]

H. Sutton/​H. Armstrong Roberts