Kto sú dnešní otroci?

LEN sa zamyslite nad týmito číslami. Odhaduje sa, že 200 až 250 miliónov detí do 15 rokov trávi väčšinu dňa v práci. Len počas rokov 1995 a 1996 bolo do ozbrojených bojov vtiahnutých štvrť milióna detí, niektoré iba sedemročné, a tak sa niektoré z nich stávajú otrokmi vojny. Odhaduje sa, že každoročne je predaných za otrokov viac ako milión žien a detí.

Ale strohé čísla môžu sotva odhaliť zúfalstvo týchto jednotlivcov. Napríklad spisovateľka Elinor Burkettová stretla v jednej severoafrickej krajine Fatmu, mladú ženu, ktorej sa podarilo utiecť od krutého majiteľa. No Burkettová si po rozhovore s Fatmou uvedomila, že Fatma „bude navždy otrokom, vo vlastnej mysli“. Môže Fatma vôbec snívať o lepšej budúcnosti? „Nedokáže plánovať ďalej ako do svitania,“ hovorí Burkettová. „Budúcnosť je jedným z mnohých abstraktných pojmov, ktoré nechápe.“

Áno, práve v tejto chvíli sú milióny našich blížnych beznádejnými otrokmi. Prečo a ako sa všetci títo ľudia stávajú otrokmi? Do akých foriem otroctva sú uvrhnutí?

Obchodníci s ľuďmi

Turistická brožúra, ktorá je v obehu v Spojených štátoch, nemôže byť otvorenejšia: „Cesty za sexom do Thajska. Skutočné dievčatá. Skutočný sex. Skutočne lacno... Vedeli ste, že si môžete kúpiť pannu len za 200 amerických dolárov?“ Brožúra však nehovorí o tom, že tieto „panny“ boli s najväčšou pravdepodobnosťou unesené alebo nasilu predané do verejných domov, kde majú priemerne asi 10 až 20 zákazníkov denne. Ak neposkytnú sexuálne služby, dostanú bitku. Keď vypukol požiar vo verejnom dome na ostrove Phuket, v prímorskom stredisku v južnom Thajsku, zhorelo v ňom päť prostitútok. Prečo? Lebo ich majitelia pripútali reťazami k posteli, aby im zabránili utiecť z otroctva.

 Odkiaľ pochádzajú tieto mladé ženy? Podľa správ sa tento sektor obchodu so sexom napĺňa miliónmi žien a dievčat z celého sveta, ktoré obchodníci s ľuďmi uniesli, nasilu odvliekli a predali na prostitúciu. Medzinárodný obchod so sexom prekvitá vďaka chudobe v rozvojových krajinách, blahobytu v bohatých krajinách a zákonom, ktoré ignorujú medzinárodný nezákonný obchod a najímanie otrokov.

Organizácie žien v juhovýchodnej Ázii odhadli, že od polovice sedemdesiatych rokov do začiatku deväťdesiatych rokov bolo na celom svete predaných 30 miliónov žien. Nečestní obchodníci s ľuďmi prečesávajú železničné stanice, chudobné dediny a mestské ulice a hľadajú mladé ženy a dievčatá, ktoré sa im zdajú bezbranné. Obeťami sú zvyčajne nevzdelané, osirotené, opustené alebo chudobné ženy. Dostanú falošný prísľub práce, dopravia ich za hranice a potom ich predajú do verejných domov.

Od rozpadu komunistického bloku v roku 1991 vznikla celá nová populácia chudobných žien a dievčat. Deregulácia, privatizácia a rastúca triedna nerovnosť viedli k nárastu kriminality, chudoby a nezamestnanosti. Mnohé ženy a dievčatá z Ruska a východnej Európy sú ako voda na mlyn medzinárodnej organizovanej prostitúcii. „V nezákonnom obchode s ľuďmi je menej rizika než v obchode s drogami,“ povedala bývalá európska komisárka pre spravodlivosť Anita Gradinová.

Stratené detstvo

V jednej malej továrni na koberce v Ázii pracujú zadarmo päťročné deti od štvrtej hodiny ráno do jedenástej hodiny v noci. V mnohých podobných prípadoch sa ťažko pracujúce deti musia vyrovnávať s vážnym ohrozením zdravia — pracujú pri nebezpečných strojoch, dlhé hodiny trávia v slabo osvetlenom a slabo vetranom prostredí a pri  výrobe sú vystavené nebezpečným chemikáliám. *

Prečo sú za robotníkov vyhľadávané zvlášť deti? Lebo práca detí je lacná a deti sú od prirodzenosti poddajné, dajú sa ľahko viesť k disciplíne a veľmi sa boja sťažovať. Ich malú postavu a obratné prsty považujú bezohľadní zamestnávatelia za výhodu pri určitých druhoch práce, ako napríklad pri tkaní kobercov. Tieto deti často dostanú zamestnanie, zatiaľ čo ich rodičia sedia doma nezamestnaní.

Na dôvažok k tejto biede, deťom pracujúcim v domácnostiach ešte zvlášť hrozí sexuálne a telesné zneužívanie. Mnohé deti sú obeťami únosov, majitelia ich držia v odľahlých táboroch a na noc ich priväzujú reťazami, aby nemohli utiecť. Cez deň ich azda uvoľnia, aby stavali cesty a pracovali v kameňolome.

Ďalší spôsob, akým deti prichádzajú o detstvo, je otrocké manželstvo. Anti-Slavery International uvádza typický príklad: „Dvanásťročnému dievčaťu povedia, že rodina jej dohodla manželstvo so 60-ročným mužom. Údajne má právo ho odmietnuť, ale v praxi nemá príležitosť využiť toto právo a ani si neuvedomuje, že to môže urobiť.“

Otroci dlhu

Státisíce robotníkov sú držané v otroctve u svojich zamestnávateľov a na pracoviskách pre pôžičky, ktoré dostali oni alebo ich rodičia. Tradične sa práca za preddavok vyskytuje hlavne v poľnohospodárskych oblastiach, kde robotníci pracujú ako sluhovia alebo ako roľníci. V niektorých prípadoch prechádzajú dlhy z jednej generácie na druhú, čo zaručuje, že členovia rodiny zostávajú v trvalom otroctve. V iných prípadoch zamestnávatelia, u ktorých majú robotníci dlhy, predávajú dlh novému zamestnávateľovi. V extrémnych prípadoch zadlžení robotníci vôbec nedostávajú mzdu za prácu, ktorú vykonávajú. Alebo sa môžu zadlžiť relatívne malými preddavkami zo mzdy, ktoré sa donekonečna opakujú, takže zostávajú pripútaní k svojmu zamestnávateľovi.

Rituálne otroctvo

Binti zo západnej Afriky má 12 rokov a je jedným z tisícok dievčat, ktoré slúžia ako trocosi, čo v jazyku ewe znamená „otroci bohov“. Bola donútená k životu v otroctve ako zmierenie za  zločin, ktorý nespáchala — znásilnenie vedúce k tomu, že sa narodila! V súčasnosti sú jej povinnosti obmedzené na domáce práce u miestneho fetišistického kňaza. Neskôr sa povinnosti Binti rozšíria o poskytovanie sexuálnych služieb kňazovi, ktorý je jej majiteľom. Potom, keď Binti dosiahne stredný vek, kňaz si za ňu nájde náhradu — iné príťažlivé dievča, ktoré mu bude slúžiť ako trocosi.

Tisícky obetí rituálneho otroctva, podobne ako Binti, ponúkajú ich rodiny, aby pracovali ako skutoční otroci, v snahe získať zmierenie za čin, ktorý sa vysvetľuje ako hriech alebo ako priestupok proti svätému nariadeniu. Vo viacerých častiach sveta sa ženy a dievčatá zaväzujú vykonávať náboženské povinnosti a poskytovať sexuálne služby kňazom a ďalším — pod zámienkou, že sú vydaté za božstvo. Tieto ženy v mnohých prípadoch poskytujú aj ďalšie neplatené služby. Nemôžu slobodne opustiť miesto pobytu či pracovisko a často zostávajú v nevoľníctve mnoho rokov.

Tradičné otroctvo

Hoci mnoho krajín tvrdí, že otroctvo zákonne zrušili, v niektorých oblastiach bolo obnovené tradičné otroctvo. Zvyčajne sa vyskytuje v oblastiach rozvrátených občianskymi konfliktmi a ozbrojenými bojmi. „V konfliktných oblastiach bolo uplatňovanie zákona fakticky odsunuté nabok,“ informuje Anti-Slavery International, „a vojaci a ozbrojená domobrana dokážu prinútiť ľudí, aby pre nich zadarmo pracovali, pričom sa neboja trestu... správy o týchto praktikách prichádzajú najmä z oblastí pod kontrolou ozbrojených skupín, ktoré nezískali medzinárodné uznanie.“ Ale podľa tej istej organizácie „prišli nedávno aj správy o vládnych vojakoch, ktorí nútia civilistov, aby pracovali ako otroci, bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Vojaci a domobrana sa podľa správ zapojili tiež do obchodu s otrokmi, predávajúc zajatcov, aby pracovali pre druhých“.

Je smutné, že kliatba otroctva v mnohých formách a rôzne maskovaná stále prenasleduje ľudstvo. Zastavte sa a opäť sa zamyslite nad počtom ľudí, ktorého sa to týka — nad miliónmi ľudí na celom svete, ktoré trpia ako otroci. Potom sa zamyslite nad jedným či dvoma novodobými otrokmi, ktorých príbehy ste si prečítali na týchto stranách — azda nad Lin-Lin či Binti. Chceli by ste vidieť, ako sa skoncuje so zločinom, ktorým je novodobé otroctvo? Bude niekedy otroctvo skutočne zrušené? Skôr ako sa to stane, musia nastať radikálne zmeny. Prečítajte si o nich v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 6]

SNAHY O RIEŠENIE

Rôzne oficiálne agentúry, ako napríklad Detský fond Organizácie Spojených národov a Medzinárodná organizácia práce, usilovne vytvárajú a zavádzajú stratégie na odstránenie novodobého otroctva. Navyše množstvo mimovládnych organizácií, ako napríklad Anti-Slavery International a Human Rights Watch, vyvíja úsilie s cieľom zlepšiť informovanosť verejnosti o novodobom otroctve a oslobodiť jeho obete. Niektoré z týchto organizácií sa snažia presadiť zavedenie zvláštnych nálepiek, ktorými by sa označovali produkty vyrobené bez práce otrokov alebo bez práce detí. Ďalšie agentúry sa domáhajú legislatívy v krajinách, v ktorých majú pôvod „výlety za sexom“, aby ľudia, ktorí nadväzujú sexuálne kontakty s deťmi, mohli byť stíhaní po návrate do domovskej krajiny. Niektorí aktivisti v oblasti ľudských práv išli tak ďaleko, že platia obchodníkom s otrokmi a majiteľom otrokov veľké sumy peňazí, aby oslobodili toľko otrokov, koľko je len možné. To vyvolalo isté polemiky, lebo takýto postup môže viesť k vytvoreniu lukratívneho trhu s otrokmi a zvýšiť ich cenu.

[Obrázok na strane 7]

Mnoho mladých dievčat nedobrovoľne vstupuje do manželstva

[Prameň ilustrácie]

UNITED NATIONS/​J.P. LAFFONT

[Obrázok na strane 8]

Zadlžení otroci čakajú na jedlo

[Prameň ilustrácie]

Ricardo Funari

[Obrázok na strane 8]

Niekedy nedobrovoľne vstupujú do vojenskej služby malé deti

[Prameň ilustrácie]

UNITED NATIONS/​J.P. LAFFONT