Pozorujeme svet

Exotické mäso na predaj

V britských obchodoch a reštauráciách sa ilegálne predáva mäso netopierov, a to napriek medzinárodným zákonom, ktoré obchodovanie s týmto mäsom a jeho využívanie na potravinárske účely v Európe zakazujú. „Je veľmi znepokojujúce, že chránené druhy netopierov sú zabíjané a dovážané bez toho, aby sa na to prišlo, nehovoriac už o nebezpečenstve, ktoré pre zdravie verejnosti predstavuje jedenie mäsa, ktoré neprešlo kontrolou,“ hovorí Richard Barnwell z Celosvetového fondu na ochranu prírody. V niektorých častiach Afriky sú plodožravé netopiere už dlho významnou zložkou potravy a v Malajzii a Indonézii počet niektorých z najvzácnejších druhov plodožravých netopierov v dôsledku obchodu s ich mäsom prudko klesol. A na Seychelách sa netopierie mäso na karí považuje za luxusné jedlo. Londýnske noviny The Sunday Times však uvádzajú, že netopiere „nie sú jedinými ohrozenými živočíchmi, po ktorých je v Európe dopyt“. V reštauráciách v Bruseli, hlavnom meste Belgicka, sa podáva mäso šimpanza.

Robíte nervózne pohyby?

Približne 15 percent celej populácie má charakteristické prejavy nervozity, píše sa v kanadských novinách Globe and Mail. Výskumníci uvádzajú, že niektorí nervózni ľudia „si namotávajú vlasy, poklepkávajú nohou, kývajú chodidlom, otrhávajú si nechty a podobne“. Prečo ľudia robia nervózne pohyby? Peggy Richterová, psychiatrička zo Strediska pre závislosti a duševné zdravie so sídlom v Toronte, je presvedčená, že takéto návyky dávajú pocit pohody. Na druhej strane klinický psychológ Paul Kelly hovorí, že nervózne pohyby sú spôsobené napätím a sú samovoľnou, podvedomou reakciou, ktorá sa objavuje spontánne a poskytuje vám úľavu v stresovej situácii. Podľa odborníkov „sa môžete naučiť prerušiť a napokon ukončiť tento zvyk pomocou substitučnej terapie — to znamená sústrediť sa na niečo iné, keď si u seba všimnete nervózne pohyby,“ uvádzajú noviny Globe.

Závislí od koly?

Mexičania vypijú za rok priemerne 160 litrov kolových nápojov na osobu, uvádza Mexická asociácia pre štúdie na ochranu spotrebiteľa. Ročne sa minie viac peňazí na kolové nápoje ako na desať najzákladnejších potravín dokopy. Vysokú spotrebu týchto nealkoholických nápojov niektorí označujú za jednu z hlavných príčin podvýživy v Mexiku. Niektoré prísady koly môžu brániť vstrebávaniu vápnika a železa. K problémom, o ktorých sa predpokladá, že majú súvislosť s pitím koly, patrí väčšia pravdepodobnosť vzniku obličkových kameňov, zubného kazu, nadváhy a vysokého krvného tlaku, ako aj nespavosti, žalúdočných vredov a úzkosti. ‚Boli sme „kukuričný národ“,‘ hovorí časopis Consumer’s Guide Magazine, ‚ale teraz by ste mohli povedať, že sme „kolový“ národ.‘

„Spravodlivá vojna“?

„Vojna v Juhoslávii vyvolala v cirkvách vážne rozdelenie prameniace z výkladu tradičného pojmu ‚spravodlivá vojna‘,“ uvádzajú francúzske noviny Le Monde. Myšlienka spravodlivej vojny (jus ad bellum) siaha až k Augustínovi, ktorý žil v piatom storočí. Podľa novín Le Monde „morálne“ ospravedlnenie takejto vojny, ako ho sformuloval neskorší katolícky filozof Tomáš Akvinský, zahŕňa nasledujúce vyjadrenia: Musí to byť „za spravodlivú vec“, vojna má byť „posledným východiskom“, ten, kto vedie vojnu, musí mať „zákonnú autoritu“, a „použitie zbraní nemá viesť k väčším škodám a narušeniu poriadku, než aké spôsobilo zlo, ktoré treba odstrániť“. Ďalšou podmienkou, ktorá bola pripojená v 17. storočí, je „pravdepodobnosť úspechu“. I keď väčšina cirkví dnes odmieta myšlienku „svätej vojny“, ďalej sa vedú debaty o tom, čo sa považuje za „spravodlivú vojnu“.

Sexuálne aktívni mladí v Brazílii

V Brazílii „malo 33 % dievčat a 64 % mladých mužov prvý pohlavný styk vo veku 14 až 19 rokov,“ uvádzajú noviny O Estado de S. Paulo. Okrem toho sa len za desať rokov zdvojnásobil počet brazílskych dievčat vo veku od 15 do 19 rokov, ktoré začali so sexuálnou aktivitou pred vstupom do manželstva. Podľa demografky Elizabeth Ferrazovej nastala „v postoji k sexualite  závažná zmena“. Ďalšia štúdia napríklad ukazuje, že 18 percent brazílskych dospievajúcich má už aspoň jedno dieťa alebo ho teraz čaká.

Nakoľko bezpečná je vaša nemocnica?

„Pravdepodobnosť, že pacienti v írskych nemocniciach dostanú infekciu, je viac ako 1 ku 10,“ píše sa v The Irish Times. Infekcia získaná v nemocnici (Hospital acquired infection — HAI), ako sa nazýva, si vyžaduje ďalšiu liečbu a dlhší pobyt v nemocnici. Jediný prípad HAI môže stáť priemerne 2200 amerických dolárov na pacienta, a ak ide o infekciu krvného obehu, vyžaduje si ďalších 11 dní pobytu v nemocnici. Zvlášť veľké obavy vzbudzujú infekcie spôsobené „superbacilmi“, ktoré sú „čoraz odolnejšie voči širokej škále antibiotík,“ píše sa v týchto novinách. Najcitlivejšími na HAI sú „starší ľudia, deti, ľudia, ktorí sú v nemocnici dlhodobo, [a] tí, ktorí majú vnútorné chronické choroby, napríklad srdcovú chorobu či chronickú bronchitídu“.

Odhadovaný počet génov je vyšší

V novinách The New York Times sa píše, že výskumníci nedávno poopravili odhadovaný počet génov v každej ľudskej bunke na 140 000. Predchádzajúce odhady sa pohybovali od 50 000 do 100 000 ľudských génov. To znamená, že ľudský organizmus je oveľa zložitejší, než sa predtým predpokladalo. Gény dávajú bunkám tela pokyny, ktoré im umožňujú zoraďovať aminokyseliny v správnom poradí, a tak vytvoriť bielkoviny. Oveľa vyšší upravený odhad „poukazuje na to, ako veľa sa nám ešte treba učiť o genetickom naprogramovaní ľudí,“ hovorí sa v novinách.

Zmena názoru na peklo

Katolícka cirkev po stáročia učila, že peklo je miesto, kde duše zlých ľudí podstupujú večné mučenie. Zrejme sa to zmenilo. Peklo „nie je trest zvonka, od Boha,“ hovorí pápež Ján Pavol II., „ale stav, do ktorého sa ľudia sami dostali následkom svojich postojov a skutkov v tomto živote“. Tieto slová uvádzajú noviny L’Osservatore Romano. „Peklo neoznačuje nejaké miesto,“ hovorí pápež, „ale stav tých, ktorí sa dobrovoľne a definitívne oddelili od Boha, zdroja života a radosti.“ Pápež dodáva, že „večné odsúdenie“ nie je Božím dielom; „skôr je to človek, ktorý sa sám uzatvára voči [Božej] láske“.

Chôdza pre zdravie

Okrem toho, že chôdza pomáha schudnúť a zmierniť stres, pomáha aj znížiť „krvný tlak a nebezpečenstvo srdcového infarktu,“ píše sa v novinách The Globe and Mail vychádzajúcich v Toronte. Ak chce niekto zostať zdravý, vyžaduje si to čas. Koľko času? „Podľa kanadskej príručky Physical Activity Guide to Healthy Active Living, ak chodíte miernym tempom, treba sa prepracovať k tomu, aby ste celkovo dosiahli 60 minút denne — aspoň po 10 minút v jednom kuse. Svižná chôdza či bicyklovanie 30 až 60 minút denne alebo džoging 20 až 30 minút denne vám tiež pomôžu zachovať si zdravie. Noviny Globe odporúčajú nosiť ľahkú, vzdušnú obuv, ktorá má pružné podrážky, dobrú oporu pre klenbu chodidla, mäkkú stielku a pohodlnú špicu.

Včasné varovanie

„Svet môže zrejme očakávať desaťročie ‚superkatastrof‘,“ uvádza časopis World Press Review na základe článku z londýnskych novín Financial Times. Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca uvádza také prírodné katastrofy, ako sú cyklóny a zemetrasenia, a upozorňuje, že katastrofy môžu postihnúť veľké populácie. „Z 50 najrýchlejšie rastúcich miest sveta je 40 v zemetrasných zónach a polovica obyvateľstva sveta žije v pobrežných oblastiach, ktoré sú vystavené stúpajúcej hladine mora,“ píše sa v časopise. Ďalším zlovestným znamením je, že zatiaľ čo počet katastrof vzrastá, vládne príspevky poskytované na núdzovú pomoc v mnohých štátoch sa znížili.

Dlhá noc

„Majestátna temnota.“ Takto nórsky polárny bádateľ Fridtjof Nansen opísal „Mörketid“, čiže čas, keď na severe Nórska vôbec nevychádza slnko. Celé dva mesiace vidno len slabo svietiť sivočervenú žiaru iba niekoľko hodín v čase poludnia. No nie každému je toto tmavé obdobie príjemné. Podľa novín Ibbenbürener Volkszeitung 21,2 percenta Nórov žijúcich za polárnym kruhom trpí zimnou depresiou. Príčinou môže byť nedostatok melatonínu, hormónu, ktorý produkuje mozog. Jediným liekom je svetlo. Polárny kruh však svojou blikajúcou polárnou žiarou, snehom trblietajúcim sa v mesačnom svite a príjemným svetlom osamotených dedín priťahuje rastúci počet turistov.