Lamu — ostrov, na ktorom sa zastavil čas

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

MORSKÝ vánok sa opieral do plachiet plachetnice a poháňal malú drevenú loď dopredu. Vysoko nad palubou sa hliadka držala stožiara. Zaostrovala pohľad oproti ligotajúcemu sa Indickému oceánu a pozorne sledovala obzor, či neuvidí pevninu. Bolo to v 15. storočí nášho letopočtu a námorníci na palube tejto plachetnice hľadali ostrov Lamu.

Zlato, slonovina, korenie a otroci — toto všetko dodávala Afrika. Títo odvážni muži vyplávali zo vzdialených krajín k východnému pobrežiu Afriky navnadení jej pokladmi a hnaní túžbou po objavoch. Námorníci pri hľadaní pokladov odvážne bojovali s rozbúreným morom a búrlivými vetrami. Natlačení na preplnených drevených plachetniciach, vydávali sa na veľmi dlhé cesty.

Súostrovie Lamu ležiace na východ od stredu východoafrického pobrežia poskytlo týmto námorným cestovateľom a ich krehkým lodiam hlboký a bezpečný prístav chránený koralovými útesmi. Námorníci si tu mohli doplniť zásoby pitnej vody a jedla.

V 15. storočí mal ostrov Lamu povesť prosperujúceho obchodného a zásobovacieho centra. Portugalskí námorníci, ktorí sem prichádzali v 16. storočí, tu nachádzali bohatých obchodníkov oblečených do vejúcich kaftanov a s hodvábnymi turbanmi na hlavách. Ruky a členky navoňavkovaných žien, ktoré prechádzali úzkymi uličkami, zdobili zlaté náramky. Pozdĺž celého doku kotvili plachetnice so skasanými latinskými plachtami, plne naložené tovarom určeným do cudzích krajín. Dokopy zviazaní otroci sa v skupinách krčili a čakali, kým ich naženú na plachetnice dhau.

Raní európski bádatelia boli prekvapení, že na Lamu našli hygienické zariadenia a architektúru na vysokej úrovni. Domy obrátené čelom k moru boli postavené z koralových blokov ručne vytesaných v miestnych lomoch a vstup do nich chránili krásne vyrezávané ťažké drevené dvere. Domy boli postavené v rovných radoch, ktoré boli vytvorené tak, aby umožňovali chladivým morským vetrom viať úzkymi uličkami a poskytovať úľavu od dusivej horúčavy.

Domy bohatších obyvateľov boli veľké a priestranné. Kúpeľne boli jednoduchými vodovodnými systémami zásobované čerstvou vodou. Aj odstraňovanie odpadových vôd bolo pôsobivé a dokonalejšie než v mnohých európskych krajinách tej doby. Veľké kanály, vytesané do skaly a zvažujúce sa k moru, odvádzali odpadovú vodu do hlbokých presakovacích jám, ktoré boli ďaleko od zdrojov pitnej vody. V kamenných cisternách, ktoré zásobovali domy pitnou vodou, boli malé rybky, ktoré sa živili larvami moskytov, čím znižovali množstvo tohto štípajúceho hmyzu.

Do 19. storočia ostrov Lamu dodával zaoceánskymi dhau slonovinu, olej, semená, zvieracie kože, korytnačinu, hrošie zuby a otrokov vo veľkom množstve. Časom sa však prosperita Lamu začala znižovať. Mor, útoky nepriateľských kmeňov a obmedzenia uvalené na obchod s otrokmi ubrali z ekonomického významu ostrova Lamu.

 Výlet do minulosti

Plavba do prístavu Lamu sa dnes podobá výletu do minulosti. Od veľkej modrej šíravy Indického oceánu neprestajne fúka vietor. Mierne tyrkysové vlny narážajú na biele pieskové pláže. Drevené dhau, ktoré vyzerajú ako za dávnych čias, plachtia pozdĺž pobrežia a ich biele trojuholníkové plachty pripomínajú lietajúce motýle. Naložené rybami, ovocím, kokosovými orechmi, kravami, kurčatami a cestujúcimi, mieria do prístavu Lamu.

V doku v horúcom vánku šelestia palmy a poskytujú skúpy tieň mužom, ktorí vykladajú tovar z drevených plavidiel. Na trhu je plno ľudí, ktorí sa hlučne dojednávajú o cene tovaru. Títo obchodníci nehľadajú zlato, slonovinu ani otrokov, ale banány, kokosové orechy, ryby a koše.

V tieni obrovského mangovníka pletú muži dlhé laná zo sisalových vlákien a opravujú plátené plachty, ktoré ženú ich drevené dhau. Ulice sú úzke a plné ľudí idúcich všetkými smermi. Obchodníci, oblečení v dlhých vejúcich bielych rúchach, volajú z preplnených obchodov a kývajú na zákazníkov, aby vošli a prezreli si ich tovar. Cez prúd ľudí si razí cestu osol, ktorý s námahou ťahá drevený vozík naložený ťažkými vrecami obilia. Obyvatelia ostrova Lamu sa z jedného konca ostrova na druhý dostávajú pešo, lebo na dopravu tu nie sú žiadne motorové vozidlá. Na ostrov sa dá dostať len člnom.

Keď napoludnie slnko dosiahne zenit, čas akoby zastal. V dusnej horúčave sa prechádza len málo ľudí. Ešte aj  osly stoja nehybne s očami pevne zavretými a čakajú na úľavu od horúčavy.

Keď slnko začne klesať a teplota sa zníži, driemajúci ostrov ožíva. Obchodníci otvárajú ťažké vyrezávané dvere, aby mohli pokračovať v obchodovaní, a ich lampy budú ďalej horieť až do noci. Ženy kúpu svoje malé deti a natierajú im pokožku kokosovým olejom, až sa začne lesknúť. Začínajú aj pripravovať jedlo, sediac na rohožiach utkaných z listov kokosovej palmy. Tu ženy ešte stále varia na ohnisku a pripravujú chutné jedlá z rýb, ktoré okorenia aromatickým korením, a z ryže varenej v kokosovom mlieku. Ľudia sú priateľskí, pohostinní a bezstarostní.

I keď ostrov Lamu stratil svoju niekdajšiu nádheru, naďalej tu prekvitá tradičná africká kultúra z obdobia pred 20. storočím. Pod horúcim tropickým slnkom tu život pokračuje tak ako už mnoho storočí. Človek tu môže navštíviť minulosť i prítomnosť súčasne. Vskutku, ostrov Lamu je jedinečným pamätníkom zašlých čias, je to ostrov, na ktorom sa zastavil čas.

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

Naša návšteva ostrova Lamu

Viacerí sme prednedávnom navštívili ostrov Lamu, ale nie preto, aby sme nakupovali alebo predávali nejaký tovar. Šli sme navštíviť našich kresťanských bratov a sestry, ktorí sú tiež Jehovovými svedkami. Naše ľahké lietadlo letelo severne nad členitým pobrežím Kene. Hlboko dole narážali mierne vlny na pobrežie s bujným zeleným tropickým pralesom, ktorý je lemovaný pásom bieleho piesku. Potom, akoby vyrástli z mora, objavili sa ostrovy súostrovia Lamu jagajúce sa ako drahokamy v tyrkysovom mori. Obleteli sme tieto ostrovy ako obrovský africký orol, potom sme sa spustili z oblohy a pristáli sme na malej pristávacej dráhe na pevnine. Vystúpili sme, kráčali sme k moru a nastúpili sme do dreveného dhau na cestu na ostrov Lamu.

Bol krásny slnečný deň a morský vietor bol teplý a svieži. Keď sme sa priblížili k ostrovu, všimli sme si, že prístavisko je plné ľudí. Silní muži dvíhali z člnov ťažké bremená a ženy nosili na hlavách citlivo vyvážený náklad. Nesúc batožinu, pretláčali sme sa cez zástup a zastavili sme sa v tieni jednej palmy. O chvíľu nás zazreli naši kresťanskí bratia a vrúcne nás privítali vo svojom ostrovnom domove.

Ráno sme vstali veľmi skoro pred východom slnka, aby sme sa stretli s bratmi a sestrami na pobreží. Cesta na zborové zhromaždenia je dlhá a trvá niekoľko hodín. Pripravili sme si pitnú vodu, klobúky so širokou strieškou a turistické topánky. Za nami svitalo a my sme vyplávali smerom na pevninu, kde sa konajú zhromaždenia.

Bratia využívali príležitosti, aby vydali svedectvo ľuďom, ktorí boli na palube, a kým sme vplávali  do doku, mali sme radosť z niekoľkých biblických rozhovorov a rozšírili sme viacero časopisov. Pustá cesta, ktorá nás vítala, bola horúca a prašná. Keď sme kráčali neobývaným bušom, dostali sme radu, aby sme stále dávali pozor na divé zvieratá vrátane slona, ktorý by nám náhodou mohol prejsť cez cestu. Bratov napĺňala radosť a boli šťastní, zatiaľ čo sme pomaly kráčali k cieľu.

Zanedlho sme prišli do dedinky, kde sme stretli ďalších zo zboru, ktorí prišli pešo zo vzdialenej oblasti. Pre tie veľké vzdialenosti sa mali v tento deň konať štyri zborové zhromaždenia.

Zhromaždenia sa konali v malej škole postavenej z neopracovaného kameňa, ktorá nemala dokončené ani okná, ani dvere. V triede sme si pätnásti posadali na úzke drevené lavice a tešili sme sa zo znamenitého biblického programu, ktorý nás povzbudil a poučil. Zdalo sa, že nikomu neprekáža veľká horúčava, ktorá sálala z plechovej strechy nad našimi hlavami. Všetci sme boli jednoducho šťastní, že sme spolu. Po štyroch hodinách naplnených zhromaždeniami sme sa rozlúčili a každý išiel iným smerom. V čase, keď sme sa vracali na ostrov Lamu, zlaté slnko už klesalo za obzor.

V ten deň sme si za chladného večera pochutili na jednoduchom jedle s rodinami, ktoré žijú na Lamu. V ďalších dňoch sme s nimi v rámci kazateľského diela chodili po úzkych kľukatých uličkách a hľadali sme ľudí, ktorí túžia po biblickej pravde. Povzbudila nás horlivosť a smelosť tých niekoľkých bratov a sestier.

Nakoniec prišiel deň, keď sme museli odísť. Bratia nás odprevadili do doku a s ľútosťou sme sa rozlúčili. Povedali nám, že ich naša návšteva povzbudila. Premýšľali sme, či si uvedomujú, ako veľmi povzbudili oni nás. Na pevnine sme čoskoro nasadli do nášho malého lietadla. A zatiaľ čo stúpalo na oblohe, hľadeli sme dole na krásny ostrov Lamu. Uvažovali sme o silnej viere bratov, ktorí tam žijú, o veľkých vzdialenostiach, ktoré musia precestovať, aby sa mohli zúčastniť zhromaždení, a o ich horlivosti pre pravdu a o láske k nej. Už dávno bolo zaznamenané proroctvo v Žalme 97:1: „Sám Jehova sa stal kráľom. Nech sa raduje zem. Nech sa radujú tie mnohé ostrovy.“ Naozaj, aj na odľahlom ostrove Lamu dostávajú ľudia príležitosť radovať sa z úžasnej nádeje na budúci raj pod Božím Kráľovstvom. — Poslané.

[Mapy/obrázok na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

AFRIKA

KEŇA

LAMU

[Prameň ilustrácie na strane 15]

© Alice Garrard

[Prameň ilustrácie na strane 16]

© Alice Garrard