Čo o tom hovorí Biblia?

Je správne uctievať Ježiša?

POČAS stáročí mnohí v takzvanom kresťanstve uctievali Ježiša Krista, akoby bol Všemohúcim Bohom. Sám Ježiš však upriamoval pozornosť na Jehovu Boha a uctieval iba jeho. Napríklad keď Diabol podnecoval Ježiša, aby mu prejavil akt uctievania, Ježiš povedal: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Matúš 4:10) Neskôr Ježiš nariadil svojim učeníkom: „Nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský.“ — Matúš 23:9.

Ježiš opísal Samaritánke, aké uctievanie musia ľudia preukazovať Bohu. Ich uctievanie musí byť založené na duchu a pravde. Veď „Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali“. (Ján 4:23, 24) Áno, zbožné uctievanie sa má preukazovať iba Bohu. Uctievať kohokoľvek iného alebo čokoľvek iné by bolo určitou formou modlárstva, čo zavrhujú tak Hebrejské, ako aj Grécke Písma. — 2. Mojžišova 20:4, 5; Galaťanom 5:19, 20.

Niektorí však môžu namietať: ‚Nenaznačuje Biblia, že musíme uctievať aj Ježiša? Nepovedal Pavol v Hebrejom 1:6: „Nech ho [Ježiša] uctievajú všetci Boží anjeli“?‘ (King James Version) Ako môžeme rozumieť tomuto textu vo svetle toho, čo Biblia hovorí o modlárstve?

Uctievanie v Biblii

Najskôr musíme porozumieť, čo v tomto texte Pavol myslel slovom uctievať. Použil grécke slovo proskyneó. V Unger’s Bible Dictionary sa hovorí, že toto slovo doslovne znamená ‚pobozkať niekomu ruku na znak úcty alebo vzdať poctu‘. V An Expository Dictionary of New Testament Words od W. E. Vina sa hovorí, že toto slovo „označuje prejav úcty či už človeku... alebo Bohu“. V biblických časoch proskyneó často znamenalo aj doslovne sa pokloniť pred niekým vo vysokom postavení.

Pouvažujte o podobenstve, v ktorom Ježiš hovoril o otrokovi, ktorý nebol schopný splatiť svojmu pánovi veľkú sumu peňazí. V tomto podobenstve je použitý tvar tohto gréckeho slova a King James Version to prekladá takto: „Služobník teda padol a uctieval [tvar slovesa proskyneó] ho [kráľa], hovoriac: ‚Pane, maj so mnou trpezlivosť a všetko ti splatím.‘“ ​(Matúš 18:26;  kurzíva od nás.) Dopustil sa tento muž modlárstva? Vôbec nie! Bolo to iba vyjadrenie istého druhu úcty a rešpektu, aké patrili kráľovi, jeho pánovi a nadriadenému.

Také poklony, čiže prejavy úcty, boli v biblických časoch v Oriente dosť zvyčajné. Jakob sa poklonil sedemkrát, keď sa stretol so svojím bratom Ezauom. (1. Mojžišova 33:3) Jozefovi bratia padli na zem, čiže poklonili sa pred Jozefom na znak úcty k jeho postaveniu na egyptskom dvore. (1. Mojžišova 42:6) Vo svetle týchto skutočností môžeme lepšie porozumieť tomu, čo sa stalo, keď astrológovia našli Ježiša ako malé dieťa, ktoré uznali ako ‚narodeného kráľa Židov‘. Ako to podáva King James Version, správa hovorí, že „padli a uctievali [proskyneó] ho“. — Matúš 2:2, 11.

Je teda zrejmé, že slovo proskyneó, ktoré sa v niektorých prekladoch Biblie prekladá ako „uctievať“, sa nevzťahuje výlučne na ten spôsob uctievania, ktorý patrí Jehovovi Bohu. Môže sa tiež vzťahovať na úctu a česť vzdávané inej osobe. V úsilí vyhnúť sa akémukoľvek nedorozumeniu niektoré preklady Biblie prekladajú slovo proskyneó v Hebrejom 1:6 ako ‚klaňať sa mu‘ (Ekumenický preklad), ‚ctiť si ho‘ (The Complete Bible in Modern English), ‚padnúť pred ním na kolená‘ (Evanjelický preklad) alebo ‚vzdať mu poctu‘ (Preklad nového sveta).

Ježiš si zasluhuje poctu

Je Ježiš hodný takejto pocty? Rozhodne áno! V liste Hebrejom apoštol Pavol vysvetlil, že ako ‚dedič všetkého‘ sa Ježiš „posadil... po pravici Majestátu vo výšinách“. (Hebrejom 1:2–4) A tak sa má ‚v Ježišovom mene skláňať každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou, aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca‘. — Filipanom 2:10, 11.

Je vynikajúce, že Kristus už čoskoro použije právo vyplývajúce zo svojho vyvýšeného postavenia a rozsiahlu výkonnú moc, ktorá s tým súvisí, aby premenil túto zem na celosvetový raj. Pod Božím vedením a na základe svojej výkupnej obete zbaví svet všetkého smútku, bolesti a žiaľu na úžitok tých, ktorí sa podriaďujú jeho spravodlivej vláde. Nie je teda hodný našej úcty, rešpektu a poslušnosti? — Žalm 2:12; Izaiáš 9:6; Lukáš 23:43; Zjavenie 21:3, 4.

„Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť“

Biblia však jasne ukazuje, že naše uctievanie — v zmysle preukazovania náboženskej úcty a oddanosti — musí byť adresované výlučne Bohu. Mojžiš opísal Boha ako ‚vyžadujúceho výlučnú oddanosť‘. A Biblia nás nabáda, aby sme ‚uctievali Toho, ktorý utvoril nebo a zem a more a pramene vôd‘. — 5. Mojžišova 4:24; Zjavenie 14:7.

Ježiš rozhodne hrá v pravom uctievaní kľúčovú úlohu a je hodný úcty a rešpektu. (2. Korinťanom 1:20, 21; 1. Timotejovi 2:5) On je jedinou cestou, ktorou sa môžeme priblížiť k Jehovovi Bohu. (Ján 14:6) Preto praví kresťania robia dobre, keď uctievajú iba Jehovu Boha, Všemohúceho.