Geneticky modifikované potraviny — sú pre vás bezpečné?

PODĽA toho, kde žijete, možno ste mali dnes na raňajky, na obed alebo na večeru geneticky modifikované (GM) potraviny. Možno to boli zemiaky so zabudovaným repelentom proti škodcom alebo paradajky, ktoré po zbere tak skoro nezmäknú. Jednako, GM potraviny alebo prísady nemusia byť označené a váš jazyk ich iba ťažko odlíši od prirodzených.

Zatiaľ čo čítate tieto riadky, také GM plodiny, ako sú sója, kukurica, repka olejka a zemiaky, sa pestujú v Argentíne, Brazílii, Číne, Kanade, Mexiku a Spojených štátoch. Podľa jednej správy „v roku 1998 bolo v Spojených štátoch geneticky modifikovaných 25 percent kukurice, 38 percent sóje a 45 percent bavlny, či už aby boli odolnejšie voči burine, alebo aby samy produkovali svoje vlastné pesticídy“. Odhaduje sa, že do konca roku 1999 sa v rámci komerčného poľnohospodárstva pestovali GM plodiny na 40 miliónoch hektárov na celom svete, hoci nie všetky tieto plodiny boli potravinárske.

Sú geneticky modifikované potraviny pre vás bezpečné? Predstavujú vedecké postupy používané na produkciu GM potravín nejakú hrozbu pre životné prostredie? V Európe naberajú diskusie o GM potravinách na intenzite. Ako hovorí jeden oponent z Anglicka: „Moja jediná námietka proti geneticky modifikovaným potravinám je, že sú nebezpečné, nechcené a nepotrebné.“

Ako sú potraviny geneticky menené?

Veda, ktorá sa zaoberá GM potravinami, sa nazýva potravinová biotechnológia — použitie modernej genetiky na vylepšenie rastlín, zvierat a mikroorganizmov na produkciu potravy. Tradičná biotechnológia je takmer taká stará ako samo poľnohospodárstvo. Prvý hospodár, ktorý  spáril najlepšieho býka s najlepšou kravou v stáde, aby skvalitnil svoj chov, použil biotechnológiu v základnom zmysle namiesto toho, aby umožnil zvieratám páriť sa náhodne. Prvý pekár, ktorý použil enzýmy kvasníc, aby jeho chlieb nakysol, tiež použil živú vec, aby vytvoril lepší produkt. Spoločným znakom týchto tradičných technológií je, že ľudia použili prírodné procesy, aby zmenili plodiny.

Moderná biotechnológia podobne využíva živé organizmy, aby vytvorila alebo zmenila produkty. Ale na rozdiel od tradičných metód, súčasná biotechnológia umožňuje modifikáciu genetického materiálu organizmu priamo a presne. Umožňuje prenášať gény medzi úplne nepríbuznými organizmami, čo umožňuje vznik kombinácií, ktoré nie je možné dosiahnuť tradičnými spôsobmi. Pestovatelia teraz môžu vziať vlastnosti niektorých organizmov a preniesť ich do genómu rastliny. Napríklad odolnosť z rýb voči mrazu, odolnosť voči chorobám z vírusov a odolnosť voči hmyzu pôdnych baktérií.

Predpokladajme, že roľník nechce, aby jeho zemiaky alebo jablká zhnedli, keď ich prekrojí alebo keď sa otlčú. Výskumníci prichádzajú na pomoc tak, že odstránia gén, ktorý spôsobuje hnednutie, a nahradia ho pozmenenou verziou, ktorá hnednutiu bráni. Alebo si predstavme, že pestovateľ repy chce sadiť skôr, aby mal lepšiu úrodu. Normálne to nemôže dosiahnuť, lebo repa by v chladnejšom počasí zamrzla. Tu vstupuje na scénu biotechnológia, keď gény rýb, ktoré bez problémov dokážu žiť v studenej vode, vloží do repy. Výsledkom je GM repa, ktorá znesie teploty až do – 6,5 stupňa Celzia, viac ako dvakrát nižšie, akým odoláva klasická repa.

Takéto črty, ktoré sú výsledkom jednogénových zámien, však majú obmedzený  účinok. Aby sa zmenili komplexnejšie vlastnosti, ako rýchlosť rastu alebo odolnosť voči suchu, vyžaduje si to oveľa viac. Súčasná veda ešte nedokáže manipulovať s celými skupinami génov. Napokon, mnohé z týchto génov ešte ani nie sú objavené.

Nová zelená revolúcia?

Aj obmedzená genetická modifikácia plodín napĺňa zástancov biotechnológie optimizmom. Hovoria, že GM plodiny sľubujú novú zelenú revolúciu. Popredná spoločnosť v biotechnologickom priemysle vyhlasuje, že génové inžinierstvo je „sľubný nástroj v snahe zabezpečiť viac potravín“ obyvateľstvu celej zeme, ktoré narastá asi o 230 000 ľudí každý deň.

Už teraz však takéto plodiny pomáhajú znížiť cenu produkcie potravín. Potravinové plodiny boli posilnené génom, ktorý produkuje prírodné pesticídy, a tak eliminujú potrebu rozprašovať mračná toxických chemikálií na polia vysadené plodinami. Medzi modifikované plodiny, ktoré sa práve vyvíjajú, patrí fazuľa a obilie s oveľa vyšším obsahom proteínov — čo nie je zanedbateľné pre chudobnejšie časti sveta. Také „superrastliny“ môžu prenášať svoje užitočné nové gény a vlastnosti na nasledujúce generácie a priniesť tak bohatšiu úrodu na neúrodnej pôde v chudobných preľudnených krajinách.

„Je určite žiaduce, aby sme zlepšili údel poľnohospodárov sveta,“ povedal prezident jednej poprednej biotechnologickej firmy. „A urobíme to — použítím biotechnológie na molekulárnej a jednogénovej úrovni —, čo pestovatelia rastlín robili ‚selektívnym pestovaním‘ celé stáročia. Vytvoríme lepšie produkty, ktoré uspokoja špecifické potreby, a urobíme to rýchlejšie ako kedykoľvek predtým.“

Podľa vedcov v oblasti poľnohospodárstva však honba za povýšením genetického inžinierstva ako riešenia na zabezpečenie potravín pre svet podkopáva súčasný výskum plodín. Hoci je tento výskum menej vzrušujúci, je efektívnejší a môže tiež priniesť úžitok chudobnejším častiam sveta. „Nemôžeme sa nechať viesť touto nedokázanou technológiou, keď máme mnohé účinnejšie riešenia na problematiku nedostatku potravín,“ hovorí Hans Herren, odborník v oblasti boja proti chorobám plodín.

Znepokojenia v súvislosti s etikou

Okrem možných rizík, pokiaľ ide o zdravie verejnosti a ohrozenia životného prostredia, si niektorí myslia, že genetická modifikácia plodín a iných živých organizmov je morálnou a etickou otázkou. Vedec a aktivista Douglas Parr podotkol: „Génové inžinierstvo prekračuje základný prah ľudskej manipulácie s planétou a mení samotnú povahu života.“ Jeremy Rifkin, autor knihy The Biotech Century (Storočie biotechnológie) to vysvetlil takto: „Keď raz prekročíte všetky biologické hranice, začínate vnímať druhy ako jednoduchú genetickú informáciu, ktorú možno meniť. To vás prenesie do úplne nového spôsobu chápania nie iba vášho vzťahu k prírode, ale toho, ako ju používame.“ Rifkin sa preto pýta: „Má život vnútornú alebo iba úžitkovú hodnotu? Čo je našou povinnosťou voči budúcim generáciám? Aký je náš zmysel pre zodpovednosť voči stvoreniu, s ktorým nažívame?“

Ďalší vrátane anglického princa Charlesa argumentujú tým, že prenášanie génov medzi úplne nepríbuznými druhmi „nás uvádza do ríše, ktorá patrí Bohu a jedine Bohu“. Bádatelia Biblie pevne veria, že Boh ‚je zdrojom života‘. (Žalm 36:9) Nemáme však žiaden priamy dôkaz, že Boh nesúhlasí so selektívnym chovaním zvierat alebo pestovaním rastlín, niečím, čo pomáha našej planéte uživiť miliardy ľudí, ktorí na nej žijú. Iba čas ukáže, či súčasné biotechnológie škodia ľuďom a životnému prostrediu. Ak biotechnológia skutočne zasahuje do „ríše, ktorá patrí Bohu“, potom Boh — z lásky a zo záujmu o ľudstvo — môže taký vývin zvrátiť.

[Rámček na strane 26]

Potenciálne nebezpečenstvá?

Biotechnológia nadobudla také závratné tempo, že ani zákon, ani inštitúcie na jej regulovanie s ňou nedokážu udržať krok. Výskum môže sotva predísť nepredvídaným následkom, ktoré spôsobí. Rastúci zástup kritikov varuje pred neželanými následkami — od vážnej ekonomickej nerovnováhy u poľnohospodárov sveta až po ničenie životného prostredia a ohrozovanie ľudského zdravia. Výskumníci varujú, že nie sú žiadne dlhodobé testy takého rozsahu, ktoré by dokázali, že geneticky modifikované potraviny sú bezpečné. Upozorňujú na niekoľko potenciálnych nebezpečenstiev.

● Alergické reakcie. Ak by sa gén produkujúci proteíny, ktoré zapríčiňujú alergické reakcie, dostal napríklad do kukurice, ľudia, ktorí trpia alergiami na potraviny, by mohli byť vystavení vážnemu nebezpečenstvu. Napriek skutočnosti, že spoločnosti, ktoré kontrolujú plodiny, vyžadujú, aby pestovatelia uvádzali, či zmenená potrava obsahuje nejaké rizikové proteíny, niektorí výskumníci sa obávajú, že neznáme alergény by mohli cez tento systém uniknúť.

● Vzrastajúca toxicita. Niektorí odborníci tvrdia, že genetická modifikácia môže ovplyvniť prirodzené toxíny rastlín neočakávanými spôsobmi. Keď gén začne pôsobiť, okrem žiaduceho efektu môže spôsobiť tiež produkciu prírodných toxínov.

● Rezistencia na antibiotiká. Ako súčasť genetickej modifikácie rastlín vedci používajú to, čo sa nazýva dominantný gén, aby zistili, či je požadovaný gén úspešne zabudovaný. Keďže väčšina dominantných génov sa vyznačuje rezistenciou na antibiotiká, kritici sa obávajú, že to môže prispieť k rastúcemu problému s rezistenciou na antibiotiká. Ďalší vedci však tvrdia, že takéto dominantné gény sú geneticky rozložené pred použitím, čo zmierňuje nebezpečenstvo.

● Rozšírenie „superburiny“. Medzi najväčšie obavy patrí, že keď sa modifikované plodiny vysadia, gény uniknú prostredníctvom semien a peľu na príbuzné buriny, čím vytvoria „superburinu“, ktorá bude odolná voči herbicídom.

● Škodlivé pre iné organizmy. V máji 1999 výskumníci z Cornellovej univerzity podali správu, že húsenice danausa, ktoré sa živili listami poprášenými peľom GM kukurice, ochoreli a zahynuli. Kým niektorí spochybňujú platnosť tejto štúdie, stále existuje znepokojenie, že môže byť ublížené aj druhom, ktoré nie sú predmetom útoku.

● Zrušenie účinku bezpečných pesticídov. Medzi najúspešnejšími GM plodinami sú niektoré, ktoré obsahujú gény produkujúce proteíny, ktoré sú jedovaté pre škodlivý hmyz. Biológovia však varujú, že to, že je hmyz vystavený toxínu, produkovanému týmto génom, mu môže pomôcť vyvinúť si rezistenciu, čím by sa pesticídy stali neúčinnými.