Zjednotená Európa — prečo by na tom malo záležať?

FĽAŠE so šampanským vybuchovali. Ohňostroje osvetľovali oblohu. Pri akej príležitosti? Nové milénium? Nie, táto udalosť bola rozhodne dôležitejšia ako obyčajná zmena čísel v kalendároch sveta. Bol 1. január 1999. V ten deň oficiálne vznikla nová jednotná mena pre Európsku úniu (EÚ) — euro.

Mnohí Európania považujú zavedenie spoločnej meny za historický krok v dlhodobej snahe Európy o zjednotenie. Holandské noviny De Telegraaf s nadšením uvítali vznik eura, ktoré označili za „korunu európskeho zjednotenia“. Po desaťročiach snov, diplomacie a odkladov sa skutočne zdá, že jednota Európy je bližšie ako kedykoľvek predtým.

Pripusťme, že ľudia žijúci mimo Európy sa možno čudujú, čo má ten rozruch znamenať. Azda sa im zdá, že zavedenie eura a úsilie pri zjednocovaní Európy má malý vplyv na ich každodenný život. No zjednotenie Európy by prispelo k vytvoreniu jedného z najväčších hospodárskych blokov na svete. Bolo by preto ťažké prehliadať zjednotenú Európu — bez ohľadu na to, kde človek žije.

Napríklad námestník ministerky zahraničných vecí USA Marc Grossman nedávno severoamerickému publiku povedal: „Naša prosperita je spojená s Európou.“ Prečo? Okrem iných dôvodov uviedol, že „jeden z dvanástich robotníkov v americkej továrni je zamestnaný v jednom zo 4000 podnikov v USA patriacich Európanom“. Prichádzajú tiež správy o tom, že nová európska mena môže ovplyvniť cenu importovaných tovarov — a dokonca úrokové miery — v krajinách vzdialených od Európy.

Úžitok z toho môžu mať rozvojové krajiny. Ako? Jedna štúdia poznamenáva: „Nahradenie rôznych európskych mien eurom zjednoduší obchodné vzťahy rozvojových krajín s EÚ.“ Navyše niektorí predpovedajú, že budú mať z toho úžitok aj japonské a americké firmy, ktoré podnikajú v Európe. S eurom v obehu už nebudú kolísať výmenné kurzy mien európskych krajín. Podnikanie v Európe môže byť hospodárnejšie.

Ak plánujete cestovať do Európy, môžete podobne pocítiť úžitok z európskej jednoty. Čoskoro budete môcť platiť za tovar a služby v rôznych európskych krajinách jednou menou, eurom, ktoré má približne rovnakú hodnotu ako americký dolár. Pominú časy, keď turisti rozpačito žonglovali s guldenmi, frankmi, lírami, nemeckými markami a vreckovými kalkulačkami.

Ale postup Európy smerom k vytvoreniu zjednoteného kontinentu ponúka niečo omnoho príťažlivejšie — nádej. Pomyslite len na to, že pred niekoľkými desaťročiami bola Európa vo vojne. Z tejto perspektívy je zjednocovanie Európy úžasným fenoménom. Všímajú si ho ľudia na celom svete.

Mnohí sa nemôžu ubrániť otázke, či bude napokon realistické očakávať celosvetovú jednotu. Je to skutočne lákavá vyhliadka! Privedú ľudstvo kroky Európy smerujúce k jednote bližšie k zjednotenému svetu? Skôr ako odpovieme na túto otázku, je nutné, aby sme sa čestne pozreli na zjednocovanie Európy. Aké prekážky je potrebné odstrániť z cesty k jednote?

 [Rámček/tabuľka na strane 4]

VZNIKAJÚCA JEDNOTA?

Predstava zjednotenej Európy vôbec nie je nová. Istá miera jednoty existovala v čase Rímskej ríše, potom za vlády Karola Veľkého a neskôr za Napoleona I. V týchto prípadoch bola jednota založená na sile a výbojoch. Po druhej svetovej vojne však mnoho krajín postihnutých vojnou pocítilo potrebu jednoty založenej na spolupráci. Tieto krajiny dúfali, že taká spolupráca povedie nielen k obnove ich hospodárstva, ale aj k zákazu vojen. Nasledujú niektoré historické kroky, ktoré viedli k súčasnej situácii:

• 1948 Stovky európskych politických vodcov sa schádzajú v holandskom Haagu a prisahajú: „Už nikdy nebudeme medzi sebou viesť vojnu.“

• 1950 Francúzsko a Nemecko začínajú spolupracovať, aby chránili svoj uhoľný a oceliarsky priemysel. Pridáva sa k nim viac krajín a to vedie k vytvoreniu Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). ESUO začína pôsobiť v roku 1952 a patrí doň Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko a Západné Nemecko.

• 1957 Šesť členov ESUO vytvára ďalšie dve organizácie — Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo atómovej energie (Euratom).

• 1967 EHS sa zlučuje s ESUO-m a Euratomom, aby tak vytvorili Európske spoločenstvo (ES).

• 1973 ES prijíma Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu.

• 1981 Grécko vstupuje do ES.

• 1986 Portugalsko a Španielsko vstupujú do ES.

• 1990 ES je rozšírené, keď sa zjednocuje Západné a Východné Nemecko, čo privádza do organizácie i bývalé Východné Nemecko.

• 1993 Snahy o väčšiu hospodársku a politickú jednotu členov ES vedú k vytvoreniu Európskej únie (EÚ).

• 2000 Do EÚ patrí 15 členských krajín — Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.

[Obrázok na strane 3]

Euro nahradí mnohé európske meny

[Prameň ilustrácií na strane 3]

Eurá a symboly eura na stranách 3, 5–6 a 8: © European Monetary Institute