Anakondy — čo nové sme sa o nich dozvedeli?

Od redaktora Prebuďte sa!

NEVIEM, ako vás, ale mňa veľké hady fascinujú tak ako máloktoré iné živočíchy. Ak hovoríme o veľkých hadoch, hovoríme o anakondách, členoch živočíšnej čeľade Boidae (veľhadovité). Je však zvláštne, že napriek ich obrovským rozmerom sa len málo vedelo o ich správaní — teda donedávna.

V roku 1992 biológ Jesús A. Rivas a výskumníci zo spoločnosti na ochranu divo žijúcich zvierat Wildlife Conservation Society (WCS) so sídlom v New Yorku začali celkom po prvý raz skúmať tieto obry priamo v divočine. * Keď som sa dočítal, že tento šesťročný výskum v teréne, ktorý prebiehal v močaristej oblasti Venezuely, odhalil niektoré nové fakty, bol som zvedavý, na čo sa prišlo. Dnes sa to pokúsim zistiť.

O menách a druhoch

Jedno slnečné odpoludnie opúšťam svoju brooklynskú kanceláriu a smerujem k riaditeľstvu WCS, ktoré sa nachádza v newyorskej zoologickej záhrade v Bronxe. Už som si urobil dostatočnú rešerš a našiel som si nejaké údaje o anakondách.

Je zvláštne, že názov anakonda azda vznikol ďaleko od juhoamerického domova tohto živočícha. Niektorí hovoria, že pochádza z tamilského slova anai znamenajúceho „slon“ a kolra znamenajúceho „zabijak“. Iní si myslia, že pochádza zo sinhalského slova henakandayā (hena znamená „blesk“ a kanda znamená „kmeň“). Tieto sinhalské slová — pôvodne používané na pytóny na Srí Lanke — priniesli pravdepodobne z Ázie do Južnej Ameriky portugalskí obchodníci.

 Ak už hovoríme o nevhodných pomenovaniach, dokonca ani oficiálny názov anakondy, Eunectes murinus, nie je celkom správny. Eunectes znamená „dobrý plavec“ — a ním anakonda je. Ale murinus znamená „myšej farby“. Toto označenie hada olivovozelenej farby „sa nezdá veľmi vhodné,“ poznamenáva sa v jednej encyklopédii.

Mali by sme sa zmieniť ešte o jednej veci, o vedeckých názvoch tohto živočícha a jeho zatriedení. V literatúre o anakondách sa zvyčajne uvádza, že existujú dva druhy anakond. Jedna je námetom tohto článku — anakonda zelenej farby, čiže vodný veľhad, ktorá žije najmä v močiaroch v povodí riek Amazonka a Orinoco a v Guyanách. Tá druhá je menšia a žltej farby (E. notaeus) a je obyvateľom Paraguaja, južnej Brazílie a severnej Argentíny.

Zoznámte sa s odborníkom

A som tu, v zoologickej záhrade v Bronxe. Tento park s divými zvieratami rozprestierajúci sa na 107 hektároch zalesnenej pôdy je domovom vyše 4000 zvierat vrátane asi tucta anakond. William Holmstrom z oddelenia herpetológie (štúdium plazov) WCS je oblečený v odeve farby kaki a čaká ma pri vstupe do zoologickej záhrady, kde sa stretávame. Pán Holmstrom — 51-ročný usmievavý, fúzatý Newyorčan s okuliarmi — je manažérom pavilónu plazov tejto zoologickej záhrady a zúčastnil sa na terénnom výskume anakond vo Venezuele. Podľa neho vedci dnes rozlišujú tretí existujúci druh anakondy (E. deschauenseei), ktorá žije v severovýchodnej Brazílii a na pobreží Francúzskej Guyany. * Toto odpoludnie bude pán Holmstrom mojím odborným sprievodcom.

Zakrátko zisťujem, že môj sprievodca má hady tak rád, ako iní majú radi pudlíky či papagáje. Hovorí mi, že ešte keď bol dieťa, mávali v rodičovskom dome salamandry, žaby a podobné živočíchy. „Otec ich mal rád. Matka ich tolerovala.“ Nemusím hovoriť, že pán Holmstrom sa v tom podobá svojmu otcovi.

Pozoruhodné rozmery a podstatné rozdiely

V 100-ročnom pavilóne plazov sme sa obaja zastavili pred ohradením, ktoré je domovom anakondy. Hoci pozerám na živočícha, ktorého som očakával, aj tak nedokážem potlačiť prekvapenie. Žasnem nad jeho veľkosťou a bizarnými telesnými proporciami. Jeho hlava s tupým nosom, väčšia ako ľudská ruka, pôsobí ako zakrpatená oproti objemnému telu, ktoré sa k nej pripája. Sprievodca mi hovorí, že tento ohromujúci plaz je hadia samica dlhá päť metrov a vážiaca asi 80 kilogramov. Hoci jej telo je hrubé takmer ako stĺp telefónneho vedenia, dozvedám sa, že je len „dorastencom“ v porovnaní s držiteľkou svetového rekordu — s objemnou samicou anakondy chytenou v roku 1960, ktorá podľa odhadu vážila asi 230 kilogramov!

Žiadnemu samcovi anakondy sa nemôže ani snívať, že by dosiahol také ohromné rozmery. Hoci herpetológovia vedeli, že samce anakond sú menšie ako samice, až pri výskume v teréne sa zistilo, že samce sú také malé, že vyzerajú ako miniatúry samíc. V skutočnosti tento výskum ukázal, že samice sú  priemerne takmer päťnásobne väčšie ako samce. Tento zásadný rozdiel vo veľkosti medzi pohlaviami môže zavádzať, ako zistil biológ Jesús Rivas. Choval doma mláďa anakondy, ale vždy sa čudoval, prečo ho tento drobný tvor stále hryzie. Až počas štúdia v teréne pochopil, že hladkal nahnevaného dospelého samca!

Hľadá sa! — Odmena čaká

Hoci už objemom je anakonda extra trieda, jej dĺžka je rovnako ohromujúca. Pravda, anakondy určite nie sú až také obrovské, ako ich zobrazuje Hollywood — v jednom filme sa objavila 12-metrová anakonda —, no je ohromujúce už len pomyslieť na jej maximálnu dĺžku asi 9 metrov.

Anakondy takej veľkosti sú zriedkavé. Najväčšie samice chytené počas výskumu mali 90 kilogramov a merali päť metrov. V skutočnosti nájsť väčšie anakondy je také ťažké, že Newyorská zoologická spoločnosť (predchodca WCS) ponúkala pred 90 rokmi odmenu 1000 amerických dolárov za akéhokoľvek živého hada dlhšieho ako 9,2 metra a túto odmenu si nikto do dnešného dňa neprevzal. „Ročne máme dva alebo tri telefonáty od ľudí z Južnej Ameriky, ktorí žiadajú odmenu,“ hovorí pán Holmstrom, „ale keď ich požiadame, aby nám poslali dôkaz svojho úlovku, aby sme mali dôvod ísť tam a overiť si to, dôkaz nikdy nepríde.“ Á, mimochodom, odmena za jedného 9,2-metrového plaza dnes predstavuje 50 000 amerických dolárov!

Pohľad zblízka

Nasledujem svojho sprievodcu, ktorý ma vedie na druhé podlažie pavilónu plazov, ktoré slúži ako miesto na chov a rozmnožovanie plazov. Je tu horúco a vlhko. Aby mi pán Holmstrom umožnil voľný pohľad na objekt môjho záujmu, otvára dvere ohradenia, v ktorom je statná samica anakondy.

V tejto chvíli nás od tohto živočícha delia asi dva metre — a nič viac. Potom sa hlava anakondy pomaly dvíha a pohybuje sa rovnomerne smerom k nám. Teraz medzi našimi hlavami a hlavou anakondy zostáva vzdialenosť len jedného metra.

„Radšej ustúpime,“ hovorí pán Holmstrom vecne, „možno hľadá potravu.“ Ochotne súhlasím. Zatvára dvere ohradenia a hlava anakondy sa stiahne späť, kým postupne nespočinie blízko stredu stočeného tela.

Ak dokážete ignorovať hrozivo vyzerajúci uprený pohľad anakondy a dobre sa pozriete na jej hlavu s červenými pásikmi, uvidíte, že má pozoruhodné črty. Napríklad oči a nozdry anakondy sú najvyššie body jej hlavy. To umožňuje tomuto hadovi, aby ponoril telo a hlavu do vody a držal oči a nosové otvory tesne nad vodnou hladinou — čo sa veľmi podobá tomu, ako to robia aligátory. To vysvetľuje, ako sa tento had môže priblížiť ku koristi, a pritom zostať zamaskovaný.

Pevné obvinutie a voľné čeľuste

Anakonda nie je jedovatá. Zabíja tak, že sa pevne obvinie okolo svojej koristi. Svoju korisť nerozmliaždi, ale zakaždým, keď obeť vydýchne, had ju pevnejšie zovrie, až kým sa jeho bezmocná obeť nezadusí. Napadne takmer všetko — od kačiek po vysokú zver. Spoľahlivé správy o tom, že anakonda zožrala človeka, sú zriedkavé.

Keďže hady nemôžu potravu požuť ani roztrhať, anakonda nemá na výber a musí  svoju mŕtvu korisť prehltnúť vcelku — dokonca aj keď je korisť značne objemnejšia ako samotný had. V skutočnosti, keby ste dokázali prehltnúť potravu ako anakonda, dokázali by ste chytiť kokosový orech perami a celý ho zhltnúť tak ľahko, ako keby to bol búrsky oriešok. Ako to anakonda robí?

„Prechádza hlavou po svojej koristi,“ hovorí pán Holmstrom. Vysvetľuje, že čeľuste anakondy sú voľne pripojené k hlave. Predtým ako sa jej zuby zahryznú do objemnej obete, spodná sánka jej klesne a roztiahne sa. Potom anakonda vytlačí jednu stranu spodnej sánky dopredu, svojimi dozadu zahnutými zubami zachytí obeť a pritiahne vysunutú časť sánky a obeť do svojho ústneho otvoru. Nasledujú rovnaké kroky druhou polovicou jej spodnej sánky. V istej miere to isté dokáže aj hornou čeľusťou. Týmto striedavým pohybom smerom vpred sa zdá, akoby sa čeľuste tohto živočícha skutočne prechádzali po obeti. Keď už had prehltne korisť, čo môže trvať niekoľko hodín, niekoľkokrát si zívne a časti jeho elastickej hlavy sa vrátia späť na miesto.

Čo pomáha anakonde, aby sa nedusila? Prítomnosť predĺžiteľnej dýchacej trubice umiestnenej v spodnej časti ústneho otvoru. Zatiaľ čo anakonda vťahuje do seba potravu, vytláča dýchaciu trubicu von k okraju ústneho otvoru. Takto dýchacia trubica podobne ako snorchel zabezpečuje anakonde prísun vzduchu počas prijímania potravy.

Kto je kto?

Môj sprievodca teraz odstraňuje poklop na teráriu, v ktorom vidíme dve mladé anakondy. Ich identický vzhľad ma vedie k otázke, ako mohli výskumníci rozoznať jednotlivé jedince medzi stovkami divo žijúcich anakond, ktoré skúmali počas venezuelského projektu.

Pán Holmstrom vysvetľuje, že sa snažili vyriešiť problém s identifikáciou tak, že si urobili drobné vypaľovacie želiezka z kancelárskych sponiek. „Želiezka“ nahriali a vypálili anakondám na hlavu malé čísla. Bolo to dobré, kým hady nezvliekli kožu — a s ňou aj čísla! Výskumníci si však všimli, že každá anakonda má vlastné identifikačné znamenie. Každý had má vzor čiernych škvŕn na žltej spodnej časti chvosta — ktoré sú pre každého hada také jedinečné, ako sú pre každého človeka jedinečné odtlačky prstov. „Stačilo teda zakresliť si vzor, ktorý sme našli na koži v dĺžke 15 šupín, a mali sme dostatok variácií, aby sme odlíšili 800 hadov, ktoré sme pozorovali.“

Najrýchlejší, najvhodnejší, alebo najsilnejší?

Na záver nášho rozhovoru mi pán Holmstrom v kancelárii ukazuje fotografiu samcov anakond celých obtočených okolo seba, ktorú urobil vo Venezuele. Je to fascinujúci pohľad. Vysvetľuje, že tento uzol zo zamotaných anakondích tiel tvorí takzvané kopulačné klbko. (Pozri fotografiu na 26. strane.) „Niekde vnútri tohto klbka je anakondia samica. Raz sme našli samicu s 13 samcami obtočenými okolo nej — bol to rekord.“

Bijú sa medzi sebou tieto samce? Nuž je to skôr ako spomalený záber pretekov v zápasení. Každý zo súperov sa snaží vytlačiť tých ostatných von a dostať sa so samicou do polohy na párenie. Tento zápas môže trvať dva až štyri týždne. Kto vyhráva? Najrýchlejší (samec, ktorý prvý nájde samicu), najvhodnejší (samec, ktorý produkuje najviac spermy), alebo najsilnejší (samec, ktorý vybojuje tento súboj)? Výskumníci dúfajú, že čoskoro získajú odpoveď.

Na záver popoludnia ďakujem svojmu sprievodcovi za úchvatnú prehliadku. Pri ceste späť do kancelárie uvažujem o tom, čo som sa dozvedel. Pripúšťam, že sa ešte stále nestotožňujem s pocitmi biológa Jesúsa Rivasa, že „anakondy sú zábavné“, ale priznávam, že anakondy rozhodne upútali moju pozornosť. Keďže výskumníci naďalej sledujú anakondy v divočine, bude zaujímavé dozvedieť sa, či tieto obrovské hady budú chcieť odhaliť viac zo svojich fascinujúcich tajomstiev.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 24]

Výskum anakond v teréne vo Venezuele

[Obrázok na strane 25]

William Holmstrom

[Obrázok na strane 26]

Kopulačné klbko anakond