Škvrny pred vašimi očami?

Pravdepodobne ste ich videli — sivé škvrnky, na ktoré nemôžete zaostriť zrak, keď sa objavia pred vašimi očami. Možno si ich všimnete pri čítaní alebo keď sa pozeráte na svetlú stenu či bezoblačnú oblohu.

KEĎ ste sa už niekedy snažili zaostriť zrak na jednu z týchto škvŕn, viete, že sa to nedalo. Už najmenší pohyb vašich očí spôsobuje, že sa rozutekajú, a aj keď sa nejaká zošmykne do vášho zorného poľa, aj tak nedokážete zistiť, čo to je.

Čo sú tieto škvrny? Sú na povrchu vašej očnej gule, alebo sú vnútri? Žmurknite viečkom bez toho, aby ste pohli očami. Ak sa škvrny premiestnia alebo zmiznú, sú na povrchu a tie nie sú námetom tohto článku.

Ale ak nastane len malá zmena alebo nenastane žiadna, potom sú vnútri, rozptýlené v sklovci, moku, ktorý vypĺňa vnútornú komoru vašej očnej gule. Keďže sú za očnou šošovkou, zostávajú rozmazané. Sklovcový mok je rôsol o niečo hustejší ako voda, preto sa v ňom môžu škvrny pohybovať, a odtancujú, keď sa snažíte pozrieť priamo na jednu z nich. A práve na základe toho získali svoj lekársky názov — muscae volitantes, čo znamená „lietajúce mušky“.

Ako vznikajú?

Ako vlastne vznikajú tieto škvrny? Niektoré sú pozostatkami procesov, ktoré prebiehali pred vaším narodením. V ranom vývoji plodu je vnútrajšok oka prevažne vláknitý. V čase narodenia sa tieto vlákna a ďalšie bunky menia na sklovcový mok. Niektoré bunky a kúsky vlákien sa však môžu zachovať a tie sa voľne vznášajú. V oku nenarodeného dieťaťa je kanálik, ktorý vedie od očného nervu k šošovke; v ňom je tepna, ktorá vyživuje šošovku. Táto tepna zakrpatie a vstrebe sa zvyčajne ešte pred narodením, ale jej drobné čiastočky sa môžu zachovať.

No škvrny môžu mať aj iný pôvod. Dokonca ani v dospelosti nie je sklovcový mok celkom rôsolovitý. Je obalený jemnou priehľadnou blanou. Tá prilieha na sietnicu oka, vrstvu svetlocitlivého tkaniva, ktorá vystieľa väčšinu vnútrajška vášho oka a na ktorej sa vytvára obraz, ktorý vidíte. Priehľadná blana sa upína na sietnicu okolo jej predného okraja. Z tohto zrastu sa po celom sklovci rozvetvujú drobné vlákna.

Tieto vlákna sa začínajú pri starnutí scvrkávať. To spôsobí, že sa niektoré z nich pretrhnú. Sklovcový mok sa stáva tekutejším, preto prasknuté kúsky vlákien v ňom môžu voľnejšie plávať. Aj samotný sklovcový mok stále nepatrne vysychá a začína sa odlučovať od sietnice, nechávajúc tak po sebe pravdepodobne ďalšie bunkové zvyšky. Preto s pribúdajúcim vekom uvidíte viac týchto „lietajúcich mušiek“ pohybovať sa a krúžiť vo svojom zornom poli.

 Ďalším zdrojom „mušiek“ môžu byť krvné cievy sietnice. Úder do hlavy alebo akýkoľvek prílišný tlak na očnú guľu môže spôsobiť, že sa z malých ciev uvoľní prúd červených krviniek. Červené krvinky sú lepkavé, preto majú sklon zoskupovať sa alebo vytvárať reťazce. Jednotlivé bunky alebo zoskupenie buniek sa môže dostať do sklovca a ak zostanú v blízkosti sietnice, možno ich vidieť. Červené krvinky môže telo vstrebať, preto napokon zmiznú. Technicky však toto nie sú muscae volitantes, lebo vznikajú v dôsledku menších úrazov.

Naznačuje prítomnosť muscae volitantes, že niečo nie je v poriadku? Vo všeobecnosti nie. Ľudia s normálnym zrakom, dokonca aj mladí ľudia, ich vidia a postupne sa naučia si ich nevšímať. Ale niektoré stavy môžu naznačovať nebezpečenstvo.

Kedy hrozí nebezpečenstvo

Ak si naraz všimnete omnoho viac škvŕn ako predtým, môže to znamenať, že sa deje niečo abnormálne. Je to zvlášť vtedy, ak vidíte aj iskrenie zvnútra očí. Tento jav pochádza zo sietnice, kde sa svetlo premieňa na nervové impulzy. Spŕška „mušiek“ a iskrenie sú zvyčajne spôsobené čiastočným odlúčením sietnice. Ako sa to deje?

Sietnica má takú konzistenciu a hrúbku ako kúsok navlhčeného hodvábneho papiera a je aj práve taká jemná. Jej svetlocitlivá vrstva prilieha na vrstvu za ňou a na sklovcový mok len pri svojom prednom okraji a pri očnom nerve, slabšie sa upína na ústrednú jamku. Sklovec pomáha držať zvyšok sietnice na svojom mieste. Oko je také odolné, že zvyčajne ani údery nespôsobia roztrhnutie sietnice alebo jej odlúčenie od podkladu.

 Úder však môže spôsobiť poškodenie, ktoré oslabí sietnicu v určitých miestach alebo vytvorí drobné trhlinky či dierky. Takéto dierky môžu pochádzať aj z priľnavosti medzi sklovcom a sietnicou — náhly pohyb alebo úraz spôsobí, že sklovec trhne sietnicou, čo vedie k vytvoreniu trhlinky. Mok z komory sklovca potom môže preniknúť za sietnicu, čím ju nadvihne od jej podkladu. Také porušenie vyvolá vzruch svetlocitlivých nervových buniek a to vnímame ako iskrenie.

Krvácanie, menšie či väčšie, je niekedy sprevádzané odlúčením sietnice, lebo jej vnútorný povrch má svoje vlastné krvné riečište. Krvné bunky prenikajú do sklovca a my ich vidíme ako náhle prívaly „mušiek“. Krátko po tom, ako sa sietnica odlúči, nastane v zornom poli výpad až strata videnia.

Preto ak si všimnete náhle zvýšenie počtu škvŕn, najmä tých, ktoré sprevádza iskrenie, ihneď choďte k očnému lekárovi alebo do nemocnice! Mohli by ste mať odlúčenú sietnicu. Po rozsiahlejšom odlúčení sietnice sa môže stať, že bude nemožné podniknúť nejaké opatrenia na nápravu.

Vídavate škvrny pred očami mnoho rokov, ale bez iskrenia? Pravdepodobne to nie je dôvod na obavy. Takmer všetci ľudia vidia tieto škvrny. Ak si ich nevšímate, nestratia sa, ale mozog sa naučí potláčať také obrazy, keď sa venujete svojim každodenným činnostiam. Skutočnosť, že môžu existovať bez toho, že by poškodili zrak, svedčí o regeneračnej schopnosti oka a o prispôsobivosti mozgu.

No predtým, ako človek, ktorý vidí škvrny, môže s istotou povedať, že niet dôvodu na obavy, mal by sa dať vyšetriť u očného lekára alebo u optika.

[Rámček/obrázok na strane 25]

Pôvod modernej refrakčnej korekcie

Ak nosíte predpísané okuliare alebo kontaktné šošovky, v istom zmysle za to môžu muscae volitantes. Záujem o ne podnietil Fransa Cornelisa Dondersa, významného holandského lekára 19. storočia, aby začal vedecký výskum fyziológie a patológie oka. Okrem toho, že identifikoval pôvod niektorých muscae volitantes, zistil, že ďalekozrakosť je spôsobená skrátením očnej gule a že nejasné videnie pri astigmatizme je spôsobené nerovným povrchom rohovky a šošovky. Jeho štúdie umožnili vývoj v predpisovaní okuliarov.

[Obrázok]

Donders

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením National Library of Medicine

[Nákres na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Odlúčená sietnica

Červené krvinky

Trhlina v sietnici

Priehľadná blana

Šošovka

Zrenica

Dúhovka

Vráskovcové teleso

Sklovcový mok

Krvné cievy

Očný nerv spojený s mozgom