Pozorujeme svet

„Patrilo by sa ich vymyslieť“

Profesor Anatolij P. Ziľber, prednosta oddelenia intenzívnej starostlivosti a anesteziológie Petrozavodskej univerzity a Kareľskej štátnej nemocnice v Rusku, chváli Jehovových svedkov slovami: „Nezneužívajú alkohol, nefajčia, nebažia po peniazoch, neporušujú svoje sľuby ani nesvedčia falošne... Nie je to záhadná sekta, ale občania, ktorí dodržiavajú zákon.“ Dodáva: „Sú to úctyhodní, veselí ľudia, zaujímajú sa o históriu, umenie a život vo všetkých jeho ohľadoch.“ Po vymenovaní pozitívnych zmien, ktorými svedkovia prispeli k bezkrvnej chirurgii, tento profesor hovorí: „Pozmenením Voltairových slov by sme mohli povedať, že keby Jehovovi svedkovia neexistovali, patrilo by sa ich vymyslieť.“

Módna výška?

V Británii sú topánky s veľmi hrubou podrážkou, „nevyhnutný doplnok pre mladých ľudí, ktorí držia krok s módou“, spolu s topánkami na vysokom podpätku zodpovedné za približne 10 000 úrazov ročne, poznamenáva sa v londýnskych novinách The Times. Steve Tyler, hovorca British Standards Institution, hovorí: „Najbežnejšími úrazmi sú výron alebo vytknutie členka a zlomeniny nôh, ale takéto topánky môžu spôsobovať aj bolesť chrbtice, najmä u mladých dievčat, ktorých telo sa ešte vyvíja.“ V posledných mesiacoch topánky s veľmi hrubou podrážkou zapríčinili smrť dvoch žien v Japonsku. V jednom prípade 25-ročná zamestnankyňa materskej školy v sandáloch s 13-centimetrovou podrážkou zakopla, prerazila si lebku a zomrela. Iná mladá žena sa zabila, keď auto, v ktorom sa viezla, narazilo do betónového stĺpa, keďže vodička nemohla poriadne zabrzdiť, lebo mala topánky s 15-centimetrovou podrážkou. Aby sa niektorí výrobcovia vyhli súdnemu stíhaniu, dávajú na svoje topánky varovné visačky.

Domáce práce pre deti

„Rodičia dnes pre časovú tieseň otáľajú, keď majú dať deťom pomáhať okolo domu,“ informujú noviny The Toronto Star. Hoci domáce práce „nikdy nebudú u detí výnimočne obľúbené,“ hovorí Jane Nelsenová, autorka knihy Positive Discipline, také úlohy „budujú samostatnosť a sebaúctu“. Podľa jednej štúdie, ktorá sa objavila v časopise Child, by medzi niektoré rozumné domáce práce dvoj- až trojročného dieťaťa mohlo patriť upratanie hračiek, ako aj odloženie oblečenia do koša na prádlo. Deti od troch do piatich rokov by mohli prestierať stôl, odnášať riad do drezu a udržiavať poriadok na miestach, kde sa hrajú. Tie 5- až 9-ročné by si mohli ustlať posteľ, pohrabať lístie, vytrhávať burinu, zatiaľ čo 9- až 12-ročné by mohli robiť také domáce práce, ako je umývanie a utieranie riadu, vynášanie smetí, kosenie trávnika a vysávanie. Nelsenová dodáva, že „je pomocou, ak sa určí, dokedy sa to má urobiť“.

Mladí ľudia a kriminalita

Jeden inšpekčný prieskum v Škótsku odhaľuje, že 85 percent chlapcov a 67 percent dievčat vo veku 14 a 15 rokov hovorí, že za uplynulý rok spáchali nejaký trestný čin. Glasgowské noviny The Herald oznamujú, že z 1000 žiakov zo šiestich škôl, ktorí boli pojatí do prieskumu, len 12 percent povedalo, že nikdy nespáchalo žiadny priestupok. Z trestných činov, ku ktorým patrilo poškodenie majetku, sa priznalo 69 percent chlapcov a 56 percent dievčat. Asi 66 percent chlapcov a 53 percent dievčat kradlo v obchodoch a takmer polovica kradla v škole. Ostatné trestné činy súviseli s podpaľačstvom a ublížením na zdraví použitím zbrane. Mladí ľudia tejto vekovej skupiny tvrdia, že hlavným dôvodom týchto trestných činov bol tlak vrstovníkov, zatiaľ čo u tých nad 15 rokov bolo pravdepodobnejšou príčinou získanie prostriedkov na drogy.

Búriaci sa študenti

Japonsko malo zvyčajne len málo buričov medzi dospievajúcimi. Ale učitelia z celého Japonska teraz informujú o narastajúcich ťažkostiach s udržaním poriadku v triede pre nepokojných a búriacich sa študentov. Mestská správa v Tokiu zisťovala medzi 9-, 11- a 14-ročnými študentmi, čo cítia voči druhým ľuďom. Podľa časopisu The Daily Yomiuri 65 percent povedalo, že ich priatelia ich dráždia a majú  ich už ‚plné zuby‘, 60 percent sa tak vyjadrilo o svojich rodičoch a 50 percent o svojich učiteľoch. Štyridsať percent študentov povedalo, že nikdy neovládajú svoj hnev alebo sú toho schopní len zriedkavo. Každý piaty študent hovorí, že si vybíja zlosť tak, že rozbíja veci.

„Záhadný vírus“

„Záhadný vírus kontaminuje zásoby krvi na celom svete,“ oznamuje časopis New Scientist. „Nikto nevie, či tento ‚TT‘ vírus je nebezpečný, ale sú obavy, že môže spôsobovať choroby pečene.“ Vírus nazvaný TT podľa iniciálok japonského pacienta, v ktorého krvi bol prvý raz objavený, sa nachádza „ako u darcov krvi, tak aj u pacientov s chorobou pečene, ktorí dostali transfúziu“. V skutočnosti jedna štúdia odhalila, že tento vírus má 8 zo 102 darcov v Kalifornii, ktorých krv bola pri testoch negatívna na vírusy vrátane HIV a hepatitídy B a C. Odhaduje sa, že podiel nakazených tvoria 2 percentá v Británii, 4 až 6 percent vo Francúzsku, 8 až 10 percent v Spojených štátoch a 13 percent v Japonsku. Vedci, ktorí „skúmajú TT vírus na celom svete, sa úzkostlivo snažia, aby to nespôsobilo paniku,“ hovorí sa v článku, no usilujú sa „zistiť, či tento vírus predstavuje nejaké ohrozenie zdravia“.

Záchranný golier

Chovatelia dobytka v niektorých oblastiach Južnej Afriky sú v situácii, že im šakaly zožerú až 40 percent novouliahnutých mláďat každú sezónu. Nielenže je to finančne zaťažujúce, ale viedlo to aj k obrovskému nárastu populácie šakalov. Snahy o odstránenie šakalov sa ukázali ako neúspešné a dokonca škodlivé pre ostatnú divú zver. V posledných rokoch sa však prišlo na rozumné riešenie a začalo sa aj využívať. Je to čiastočne pevný golier pre ovce, ktorý je nastaviteľný a viacnásobne použiteľný, neobmedzuje ovce v pohybe ani neublíži šakalom. Jednoducho bráni šakalovi, aby spôsobil zvieraťu smrteľné uhryznutie. Podľa novín Natal Witness chovatelia, ktorí dávajú ovciam tieto goliere, „hlásia, že šakaly okamžite a natrvalo skončili so zabíjaním“. A počty šakalov klesajú, lebo sú obmedzené na svoju prirodzenú potravu, akou je hmyz, hlodavce a zdochliny.

Osy vŕtajúce do dreva

Lumok má ústroj na kladenie vajíčok „vytvrdený ionizovaným mangánom alebo zinkom,“ oznamuje časopis National Geographic. Lumok využíva tento svoj kovový nástroj na to, aby sa zavŕtal hlboko do kmeňa stromu a nakládol vajíčka na telo hostiteľských lariev alebo do nich. „Niektoré sa dokážu zavŕtať až takmer 8 centimetrov hlboko do tvrdého dreva,“ hovorí Donald Quicke z Imperial College v Británii. Keď sa lumky vyliahnu, vyžierajú larvy žijúce v dreve a potom si vyhryzú cestičku zo stromu, používajúc pritom časť svojho ústneho ústroja vytvrdenú minerálmi z lariev, ktoré zožrali.

„Tichá hrozba“ Indie

„Napriek pokroku v starostlivosti o zdravie a blahobyt v niekoľkých posledných rokoch zostáva podvýživa ‚tichou hrozbou‘ v Indii,“ oznamujú noviny The Times of India. Podvýživa stojí Indiu viac ako 230 miliónov amerických dolárov vydaných na zdravotnú starostlivosť a pre zníženú pracovnú produktivitu. Podľa jednej správy je v Indii vyše 50 percent detí do štyroch rokov podvyživených, 30 percent novorodencov má „veľmi nízku hmotnosť“ a 60 percent žien je anemických. Meera Chatterjeeová, odborníčka na sociálny rozvoj vo Svetovej banke, hovorí, že „podvýživa nielenže ničí život jednotlivcov a rodín, ale redukuje aj návrat investícií na vzdelanie a pôsobí ako hlavná bariéra sociálneho a hospodárskeho rozvoja“.

Nešťastní kňazi?

Trikrát za posledných šesť rokov sa podnikol prieskum o tom, akú má francúzska verejnosť predstavu o kňazoch. Ako to publikovali katolícke noviny La Croix, posledný prieskum odhaľuje, že 45 percent Francúzov nepovažuje kňazov za šťastných či spokojných ľudí. Ľudia všeobecne ešte stále považujú kňaza za niekoho, kto má blízko k druhým a kto si druhého vypočuje. V novinách sa však hovorí, že „stále menej Francúzov ho považuje za muža potrebného pre spoločnosť“ a že len 56 percent v ňom vidí „svedka Boha na zemi“. Menej ako jeden z troch obyvateľov a len 51 percent pravidelných návštevníkov kostolov by povzbudzovalo svojho syna či príbuzného, aby sa stal kňazom.