Manipulácia s informáciami

„Dômyselným a vytrvalým využívaním propagandy možno ľuďom aj nebo predstaviť ako peklo a, naopak, najúbohejší život ako raj.“ — ADOLF HITLER, MEIN KAMPF (Môj boj).

S PRIBÚDAJÚCIMI komunikačnými prostriedkami — od tlače po telefón, rozhlas, televíziu a internet — sa tok informácií, ktorých cieľom je presviedčať, výrazne zrýchlil. Táto komunikačná revolúcia vedie k informačnému preťaženiu, lebo ľudí zo všetkých strán zaplavuje nespočetné množstvo správ. Mnohí reagujú na tento tlak tak, že informácie prijímajú rýchlejšie a bez overovania či analyzovania.

Prefíkaní propagandisti majú veľmi radi také zrýchlenie — najmä ak sa zanedbáva rozumné uvažovanie. Propaganda to podporuje tým, že pôsobí na city, využíva neistotu, ťaží z dvojzmyselnosti jazyka a prekrúca zásady logiky. História potvrdzuje, že takáto taktika býva až príliš účinná.

Dejiny propagandy

Dnes sa slovo „propaganda“ spája s niečím negatívnym, naznačujúcim nečestné taktiky, ale tento výraz pôvodne nemal takýto zmysel. „Propaganda“ zjavne pochádza z latinského pomenovania skupiny rímskokatolíckych kardinálov, Congregatio de Propaganda Fide (Kongregácia na propagáciu viery). Tento výbor — skrátene nazývaný Propaganda — založil v roku 1622 pápež Gregor XV. a mal dohliadať na misionárov. Postupne akákoľvek snaha o šírenie viery získala označenie „propaganda“.

No propaganda sa nezrodila v 17. storočí. Ľudia už od staroveku využívali na šírenie ideológií alebo na rozšírenie svojej slávy a moci všetky dostupné prostriedky. Napríklad umenie slúžilo na propagandistické ciele už od čias egyptských faraónov. Títo vládcovia si vymysleli pyramídy, aby navodili predstavu moci a stálosti. Podobne aj architektúra Rimanov slúžila na politické ciele — na glorifikáciu štátu. Výraz „propaganda“ nadobudol všeobecne negatívny význam počas prvej svetovej vojny, keď vlády začali zohrávať aktívnu úlohu pri vytváraní informácií o vojne, ktoré rozširovali médiá. Počas druhej svetovej vojny sa ako  majstrovskí propagandisti prejavili Adolf Hitler a Joseph Goebbels.

Po druhej svetovej vojne sa propaganda stále viac stávala hlavným nástrojom na presadzovanie štátnej politiky. Tak západný, ako aj východný blok viedli horúčkovité kampane, aby si získali na svoju stranu široké masy nezúčastnených ľudí. Každý aspekt života národa a politiky sa využíval na propagandistické ciele. V posledných rokoch možno sledovať, ako sa zväčšuje rafinovanosť metód propagandy v predvolebných kampaniach, ako aj v reklamách tabakových spoločností. Takzvaní odborníci a ďalšie významné osobnosti sú zamestnaní tým, aby zobrazovali fajčenie ako niečo romanticky príťažlivé a zdravé, a nie ako hrozbu pre zdravie verejnosti, ktorou fajčenie skutočne je.

Lži, lži, lži!

Najdostupnejším trikom propagandistu je určite používanie otvorených lží.  Zamyslite sa napríklad nad lžami, ktoré o Židoch v Európe napísal v roku 1543 Martin Luther: „Dávali jed do studní, zákerne vraždili, unášali deti... Sú to zlomyseľné, kruté, pomstychtivé, ľstivé hady, úkladní vrahovia a deti diabla, ktoré štípu a škodia.“ K čomu nabádal takzvaných kresťanov? „Podpáľte ich synagógy a školy... A mali by ste tiež zbúrať a zničiť ich domy.“

Jeden profesor politológie a sociológie, ktorý skúmal spomenuté obdobie, hovorí: „Antisemitizmus nemá v zásade nič spoločné s konaním Židov, a preto nemá v zásade ani nič spoločné s tým, nakoľko antisemiti poznajú skutočnú povahu Židov.“ Poznamenáva tiež: „V predstavách ľudí Židia stáli za všetkým prekrúteným, takže inštinktívnou reakciou bolo prirodzené alebo spoločenské neduhy prisudzovať predpokladaným židovským zdrojom.“

Vytváranie zovšeobecnení

Ďalšou veľmi úspešnou taktikou propagandy je zovšeobecňovanie. Zovšeobecnenie zakrýva dôležité skutočnosti o reálnych stránkach nejakého problému a často sa používa na zneváženie celej skupiny ľudí. V niektorých európskych krajinách možno často počuť napríklad vetu: „Cigáni [alebo prisťahovalci] sú zlodeji.“ Ale je to pravda?

Fejtonista Richardos Someritis hovorí, že také predstavy vyvolali v jednej krajine určitú „xenofóbnu a veľmi často až rasisticky ladenú zúrivosť“ voči cudzincom. Ukázalo sa však, že pokiaľ ide o delikvenciu, sú v tejto krajine páchateľmi rovnako domáci obyvatelia ako cudzinci. Someritis napríklad uvádza prieskumy, ktoré ukázali, že v Grécku „sa 96 zo 100 trestných činov dopustia [Gréci]“. „Príčiny trestnej činnosti sú ekonomické a sociálne,“ poznamenáva, „nie ‚rasové‘.“ Vytýka médiám „systematické pestovanie xenofóbie a rasizmu“ tendenčnými správami o trestnej činnosti.

Prezývky

Niektorí ľudia hania tých, ktorí s nimi nesúhlasia, tým, že vyvolávajú pochybnosti o ich povahe alebo pohnútkach namiesto toho, aby sa zamerali na fakty. Negatívna, ľahko zapamätateľná prezývka označí nejakého človeka, skupinu alebo nejakú ideu. A autor prezývky očakáva, že sa toto označenie ujme. Ak potom ľudia odmietajú takého človeka alebo ideu len na základe negatívneho označenia namiesto toho, aby sami zvážili dôkazy, stratégia autora prezývky zapôsobila.

V posledných rokoch sa napríklad v mnohých krajinách Európy i inde zdvihla vlna protisektárskeho cítenia. To rozbúrilo city, vytvorilo obraz imaginárneho nepriateľa a posilnilo existujúce predsudky voči náboženským menšinám. Slovo „sekta“ sa často stáva heslom. „‚Sekta‘ je iný výraz pre ‚kacíra‘,“ napísal v roku 1993 nemecký profesor Martin Kriele, „a kacír je dnes v Nemecku, tak ako bol aj v minulosti, [odsúdený na vyhladenie] — ak nie ohňom... tak úmyselným zničením jeho povesti, izoláciou a ekonomickou likvidáciou.“

Ústav analýzy propagandy poznamenáva, že „znevažujúce prezývky zohrali nesmierne účinnú úlohu v dejinách sveta i v našom vlastnom individuálnom rozvoji. Zničili dobré meno... posielali [ľudí] do väzenských ciel a vyvolávali u ľudí zúrivosť dostatočnú na to, aby bojovali so svojimi blížnymi a zabíjali ich.“

Pôsobenie na city

Hoci by city mali byť nepodstatné, keď ide o faktické tvrdenia alebo o logické argumenty, pri presviedčaní zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Skúsení publicisti, ktorí hrajú na city tak zručne, ako nejaký virtuóz hrá na klavíri, vymýšľajú rôzne spôsoby, ako pôsobiť na city.

Napríklad strach je pocit, ktorý môže zastrieť triezvy úsudok. A so strachom možno  manipulovať, podobne ako možno manipulovať so závisťou. Kanadské noviny The Globe and Mail z 15. februára 1999 uverejnili nasledujúcu správu z Moskvy: „Keď uplynulý týždeň spáchali v Moskve tri dievčatá samovraždu, médiá v Rusku okamžite tvrdili, že to boli fanatické nasledovníčky Jehovových svedkov.“ Všimnite si slovo „fanatické“. Prirodzene, ľudia sa budú báť fanatickej náboženskej organizácie, ktorá údajne mladých ľudí doháňa k samovražde. Ale boli tieto úbohé dievčatá skutočne v nejakom spojení s Jehovovými svedkami?

Noviny The Globe and Mail pokračovali: „Polícia neskôr priznala, že tieto dievčatá nemali nič spoločné s [Jehovovými svedkami]. Ale dovtedy už jedna stanica moskovskej televízie odvysielala nové obvinenie tejto sekty, keď nahovárala divákom, že v nacistickom Nemecku Jehovovi svedkovia spolupracovali s Adolfom Hitlerom — a to napriek historickým dôkazom, že tisícky ich členov boli obeťami nacistických táborov smrti.“ V mysli nesprávne informovanej a možno ustráchanej verejnosti boli Jehovovi svedkovia alebo samovražedným kultom, alebo spolupracovníkmi nacistov!

Propagandisti využívajú aj taký silný cit, ako je nenávisť. Pri roznecovaní nenávisti je zvlášť účinná reč plná klamlivých náznakov. Zdá sa, že existuje takmer nekonečná zásoba hanebných slov, ktoré propagujú a využívajú nenávisť voči určitým rasovým, etnickým alebo náboženským skupinám.

Niektorí propagandisti pôsobia na pýchu. Často to môžeme zachytiť v takých významných vetách ako: „Každý inteligentný človek vie, že...“ alebo „Človek s vaším vzdelaním určite vidí, že...“ Pri takom pôsobení na pýchu sa využívajú naše obavy, že budeme vyzerať hlúpo, keď budeme reagovať opačne. Profesionáli v presviedčaní sú si toho dobre vedomí.

Slogany a symboly

Slogany sú neurčité vyhlásenia, ktoré sa poväčšine používajú na vyjadrenie nejakého postoja alebo cieľa. Je ľahké s nimi súhlasiť, lebo sú neurčité.

Napríklad v čase národnej krízy alebo konfliktu môžu demagógovia používať také slogany ako „Moja krajina, či už je v práve, alebo v nepráve“, „Otčina, náboženstvo, rodina“ či „Sloboda alebo smrť“. Ale podrobí väčšina ľudí reálne otázky súvisiace s krízou alebo s konfliktom starostlivému skúmaniu? Alebo len jednoducho prijímajú to, čo sa im hovorí?

V spise o prvej svetovej vojne Winston Churchill poznamenal: „Na premenu týchto zástupov pokojných roľníkov a robotníkov na mohutné davy, ktoré sa navzájom roztrhajú na kusy, je potrebný len impulz.“ Ďalej poznamenal, že keď sa ľuďom povie, čo majú robiť, väčšina reaguje bez premýšľania.

Propagandista má k dispozícii aj široký rozsah symbolov a znakov, ktorými odovzdáva svoje posolstvá — salvu z 21 diel, vojenský pozdrav, vlajku. Dá sa zneužiť aj rodičovská láska. Preto taký symbolizmus, ako otčina, materská krajina alebo materská cirkev, je cenným nástrojom v rukách prefíkaných nahováračov.

Ľstivé umenie propagandy preto môže paralyzovať myslenie, prekážať v jasnom uvažovaní a úsudku a formovať jednotlivcov, aby sa prispôsobili a konali ako masa. Ako sa môžete chrániť?

[Zvýraznený text na strane 8]

Ľstivé umenie propagandy môže paralyzovať myslenie a prekážať v jasnom uvažovaní

 [Rámček/obrázky na strane 7]

JE ČINNOSŤ JEHOVOVÝCH SVEDKOV PROPAGANDOU?

Niektorí odporcovia obviňujú Jehovových svedkov zo šírenia sionistickej propagandy. Iní svedkom vytýkajú, že svojou službou propagujú komunizmus. Ďalší zasa tvrdia, že dielo Jehovových svedkov propaguje ideály a záujmy „amerického imperializmu“. A sú aj takí, ktorí vyhlasujú, že svedkovia sú anarchisti, vyvolávajúci nepokoje s cieľom zmeniť spoločenský, hospodársky, politický alebo právny poriadok. Je jasné, že všetky tieto protirečivé obvinenia nemôžu byť pravdivé.

Jednoduchým faktom je, že Jehovovi svedkovia nie sú ničím z tohto. Svedkovia vykonávajú svoje dielo vo vernej poslušnosti povereniu, ktoré dal Ježiš Kristus svojim učeníkom: „Budete mi svedkami... až do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Skutky 1:8) Ich dielo sa zameriava výhradne a výlučne na dobré posolstvo o nebeskom Kráľovstve — čo je Boží prostriedok na nastolenie pokoja na celej zemi. — Matúš 6:10; 24:14.

Pozorovatelia nenašli žiadny dôkaz, že by Jehovovi svedkovia ako kresťanské spoločenstvo boli niekedy silou, ktorá rozvracia poriadok v nejakej krajine.

Mnoho žurnalistov, sudcov a ďalších komentovalo pozitívny vplyv Jehovových svedkov na spoločenstvo, v ktorom žijú. Zamyslite sa nad niekoľkými príkladmi. Jeden reportér z južnej Európy sa po návšteve zjazdu Jehovových svedkov vyjadril: „Sú to ľudia s pevnými rodinnými putami, učia sa prejavovať lásku a žiť podľa svojho svedomia tak, aby neškodili druhým.“

Iný žurnalista, ktorý mal kedysi negatívny názor na svedkov, poznamenal: „Vedú príkladný život. Neporušujú normy mravnosti a spravodlivosti.“ Jeden politológ o svedkoch podobne poznamenal: „Správajú sa k druhým ľuďom s nesmiernou dobrotou, láskou a miernosťou.“

Jehovovi svedkovia učia, že je správne podriaďovať sa autoritám. Ako občania, ktorí dodržiavajú zákon, sa riadia biblickými normami čestnosti, pravdovravnosti a čistoty. Vo svojich rodinách si pestujú dobrú morálku a pomáhajú iným, aby sa dozvedeli, ako môžu urobiť to isté. Žijú v pokoji so všetkými ľuďmi, nezapájajú sa do rozvratných demonštrácií ani do politických revolúcií. Jehovovi svedkovia sa snažia byť príkladní v dodržiavaní zákonov ľudských nadriadených vrchností, zatiaľ čo trpezlivo čakajú na najvyššiu autoritu, Zvrchovaného Pána Jehovu, ktorý obnoví dokonalý pokoj a spravodlivú vládu nad touto zemou.

Dielo svedkov je zároveň vzdelávacie. Bibliu používajú ako základ a učia ľudí na celom svete, aby uvažovali o biblických zásadách, a tak si vypestovali spravodlivé normy správania a mravnej bezúhonnosti. Podporujú hodnoty, ktoré skvalitňujú rodinný život a pomáhajú mladým ľuďom zvládať pre nich príznačné ťažkosti. Pomáhajú tiež iným ľuďom nájsť silu na prekonanie zlozvykov a na pestovanie schopnosti vychádzať s druhými. Takúto činnosť možno ťažko označiť výrazom „propaganda“. Ako sa hovorí v diele The World Book Encyclopedia, v atmosfére slobodnej výmeny názorov „je rozdiel medzi propagandou a vzdelávaním“.

[Obrázky]

Publikácie Jehovových svedkov podporujú rodinné hodnoty a vysoké mravné normy

[Obrázky na strane 5]

Propaganda podporujúca vojny a fajčenie prispela k smrti mnohých ľudí