Po búrkach — núdzová pomoc vo Francúzsku

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FRANCÚZSKU

FRANÇOISE otvorila dvere, aby priniesla nejaké polená do kozuba. „Neverila som vlastným očiam,“ spomína. „Voda siahala až po prah dverí a obrovská vlna sa valila cez bránku do záhrady.“ Jej manžel Thierry sa prebrodil vodou siahajúcou po krk a priniesol z garáže rebrík. Celá rodina vyšla do podkrovia, kde Thierry urobil do strechy otvor. Dlhé štyri hodiny čakal tento manželský pár a tri deti, všetci premočení a prestrašení, na záchranu. Napokon ich helikoptéra francúzskej polície našla a dopravila do bezpečia.

Prívaly dažďa spôsobili, že sa rieky rozvodnili, vylievali sa zo svojho koryta, prelamovali hrádze a strhávali mosty. Vlny bahnitej vody, niektoré vysoké vyše 10 metrov, so sebou odnášali všetko, čo im prišlo do cesty. Pri tejto búrke zahynulo viac ako 30 ľudí — uviazli v autách alebo sa utopili počas spánku. Jedna zachránená žena prirovnala túto hroznú novembrovú noc ku „koncu vekov“. Celé územie juhozápadného Francúzska — 329 miest a dedín — bolo vyhlásené za postihnutú oblasť.

To najhoršie malo ešte len prísť

Juhozápad sa ešte nezotavil z jednej pohromy, keď sa prihnala ďalšia. Výnimočne veľká tlaková níž nad Atlantickým oceánom vytvorila vetry so silou hurikánu. Dňa 26. decembra 1999 sa cez severné Francúzsko prehnala prvá víchrica a nasledujúcu noc spustošila juh Francúzska druhá. Bola nameraná rýchlosť vetra vyše 200 kilometrov za hodinu. Podľa oficiálnych záznamov taká búrka nebola  vo Francúzsku prinajmenšom od 17. storočia.

Keď sa strhla tá víchrica, Hélène bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. „Nesmierne ma to vydesilo,“ spomína si. „Manžel sa na motocykli vracal domov a ja som videla, ako vonku všade naokolo lietajú konáre. Nemohla som sa zbaviť myšlienky, že svoje dieťa nikdy neuvidí. Manžel práve prišiel, keď v našom dome začala stúpať voda. Museli sme vyskočiť cez okno.“

Vo Francúzsku zahynulo najmenej 90 ľudí. Buď sa utopili, alebo ich zasiahli padajúce strešné škridly, komíny alebo stromy. Stovky ďalších vrátane mnohých záchranárov z radov civilistov i vojakov boli ťažko zranené. Tieto víchrice postihli aj susedné krajiny a v Británii, Nemecku, Španielsku a Švajčiarsku prišlo o život 40 ľudí.

Následky

Z deväťdesiatich šiestich administratívnych departementov kontinentálneho Francúzska bolo 69 oficiálne vyhlásených za „oblasti postihnuté prírodnou katastrofou“. Škoda sa odhadovala asi na 11 miliárd amerických dolárov. Zničené mestá, dediny a prístavy pripomínali prizerajúcim sa vojnovú zónu. Popadané stromy a elektrické stožiare zablokovali cesty a železnice. Víchrica postrhávala z domov strechy, poprevracala žeriavy a lode vymrštila na prístavné hrádze. Zničila skleníky i ovocné sady a tisícky zeleninárov tak prišli o prostriedky na obživu.

Tento víchor len v priebehu niekoľkých hodín narobil veľké škody vo francúzskych lesoch a parkoch, keďže povyvracal stromy na státisícoch hektároch. Podľa odhadu Štátnej správy lesov vo Francúzsku poškodil 300 miliónov stromov. Impozantné, stáročné stromy vyvrátil aj s koreňmi alebo ich polámal ako zápalky. V Akvitánsku a Lotrinsku tento víchor povytrhával obrovské pásy lesa.

„Deň po búrke som išiel do lesa,“ povedal Bernard, jeden Jehovov svedok, ktorý pracuje ako revírnik. „Bol som zdesený. Keď sa vám naskytne taký pohľad, nemôžete zostať pokojní! Obživa 80 percent nášho zboru závisí od tohto lesa. Najmä  vekom starší ľudia sú zhrození.“ Na pozemkoch Versailleského paláca víchrica pováľala 10 000 stromov. „Bude trvať dve storočia, kým tento park nadobudne predchádzajúci vzhľad,“ nariekal jeden z hlavných záhradníkov.

Keď zlyhalo elektrické vedenie, viac ako šestinu obyvateľov Francúzska pohltila tma. Napriek hrdinskému úsiliu verejných služieb boli desaťtisíce ľudí ešte dva týždne po búrkach bez elektrickej energie alebo bez telekomunikačných služieb. Niektoré dedinky boli úplne odrezané. Rodiny, donútené brať vodu zo studne a svietiť sviečkami, mali pocit, akoby žili pred sto rokmi, a nie na prahu 21. storočia.

Búrky neuchránili ani verejné budovy, zámky či katedrály. Poškodili mnoho náboženských budov vrátane 15 sál Kráľovstva Jehovových svedkov. Na niektorých miestach sa konali zhromaždenia pri svetle sviečok alebo petrolejových lámp.

Pri búrke utrpelo škodu na majetku asi 2000 rodín Jehovových svedkov. Škody siahali od vyvrátených stromov či straty strešných škridiel až po úplné zničenie domov prívalmi vody, keď sa rieky vyliali zo svojich brehov. Niekoľko svedkov bolo zranených. Tragický prípad sa stal v regióne Charente, kde sa jeden 77-ročný svedok utopil pred očami svojej bezmocnej manželky. Ďalší unikli smrti len o vlások. Sedemdesiatročný Gilbert spomína: „Bol to zázrak, že ma nezabilo. Dvere sa naraz prelomili a dovnútra sa s neuveriteľnou silou privalila voda. Zrazu som sa ocitol vo vode hlbokej jeden a pol metra. Tým, že som sa držal skrine, som sa zachránil.“

Poskytovanie potrebnej pomoci

Vo Francúzsku, ako aj v celej Európe tieto búrky vyvolali neobyčajnú solidaritu. V novinách Le Midi libre sa poznamenávalo: „Sú chvíle, keď je dobročinnosť takmer povinná, či sa do nej zapájame spontánne, z priateľstva, alebo z dôvodov svedomia.“

 Ihneď po búrkach vytvorili Jehovovi svedkovia záchranárske výbory na pomoc členom miestnych zborov, ako aj ďalším ľuďom, ktorých postihla táto katastrofa. Regionálne stavebné výbory, ktoré sa zvyčajne využívajú pri výstavbe sál Kráľovstva, organizovali tímy dobrovoľníkov. Po novembrovej búrke na juhozápade krajiny sa na záchranných a očistných prácach zúčastnilo 3000 svedkov, ktorí pomáhali postihnutým odstraňovať bahno a vodu, ktoré zaplavili ich domy. Svedkovia boli medzi prvými dobrovoľníkmi, ktorí prišli do niektorých dedín. Svedkovia čistili verejné budovy, ako školy, pošty, radnice, domovy dôchodcov, a dokonca aj cintoríny. V mnohých prípadoch pracovali zároveň s agentúrami na pomoc v núdzi.

Svedkovia pomáhali všetkým, bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie.  „Pomohli sme dedinskému kňazovi. Vyčistili sme mu v dome pivnicu,“ poznamenal jeden svedok. V súvislosti s ďalšími, ktorým svedkovia pomohli, dodal: „Ľudia sa na nás pozerali, akoby sme spadli z neba, aby sme im pomohli.“ Jeden úradník povedal: „Azda tento spôsob správania poznáte z čítania evanjelia: pomáhaj svojmu blížnemu. Myslím si, že tí, ktorí prišli, žijú evanjeliom a svojím náboženstvom.“ Jedna dobrovoľníčka, svedkyňa, sa vyjadrila: „Srdce nás pobáda, aby sme prišli a takto pomáhali. Je naozaj príjemné, keď môžeme urobiť niečo pre našich blížnych.“

Po dvoch decembrových víchriciach zostali desiatky rodín svedkov niekoľko dní bez kontaktu so svojimi kresťanskými bratmi. Na organizovanie núdzovej pomoci dohliadali cestujúci dozorcovia a miestni starší. Zablokované cesty a hluché telefónne linky niekedy znemožňovali spojenie s bratmi, ktorí žili len niekoľko kilometrov ďalej. Niektorí svedkovia napriek tomu, že im hrozilo skutočne veľké nebezpečenstvo padajúcich stromov, prešli spustošenými lesmi pešo alebo na bicykli, aby pomohli izolovaným členom svojho zboru. Dobrovoľníci opäť ťažko pracovali pri čistení škôl, knižníc, kempingov a domov blížnych a uvoľňovali lesné cesty.

Vytvorenie „baldachýnu lásky“

Pre mnohé obete týchto katastrof, zvlášť pre malé deti a vekom starších, to bol traumatizujúci zážitok. Tí, ktorí prišli o svoj domov alebo blízkych, budú potrebovať veľa času a podporu zo strany rodiny a priateľov, aby si znova usporiadali svoj život. Po záplavách v regióne Aude Dr. Gabriel Cottin z psychologicko-zdravotníckeho výboru núdzovej pomoci poznamenal: „Akákoľvek pomoc, ktorú poskytnú ľudia z rovnakého náboženského spoločenstva, k akému patrí postihnutý, je tiež veľmi prospešná.“

Jehovovi svedkovia považujú takúto pomoc za morálny i biblický záväzok. Apoštol Pavol vyhlásil: „Aby nebolo žiadne rozdelenie v tele [pravého kresťanského spoločenstva], ale aby sa jeho údy o seba navzájom rovnako starali. A ak trpí jeden úd, všetky ostatné údy trpia s ním.“ — 1. Korinťanom 12:25, 26.

„V hodinách po búrke prišli k nám domov desiatky kresťanských bratov a sestier, aby nám pomohli všetko očistiť,“ hovorí Hélène, o ktorej sme sa zmienili už skôr a ktorá je dnes matkou čulého dievčatka. „Dokonca nám prišli pomôcť aj svedkovia, ktorých tiež postihla táto búrka. Ich pomoc bola taká úžasná — spontánna a zo srdca!“

Odette, ktorej dom zničili záplavy, o spolusvedkoch povedala: „Poskytli mi veľkú útechu. Ani sa nedá vyjadriť slovami, čo cítim. Som veľmi, veľmi dojatá tým, čo pre mňa urobili.“ Ďalšia svedkyňa vyjadrila pocity mnohých, keď s ocenením zvolala: „Skutočne sme pod baldachýnom lásky!“

[Rámček/obrázok na stranách 18, 19]

„ČIERNY PRÍLIV“

V polovici decembra, tesne pred búrkami, sa na rozbúrenom mori asi 50 kilometrov od západného pobrežia Francúzska potopila obria tanková loď Erika a do mora sa z nej vylialo 10 000 ton ropy. Ropa znečistila asi 400 kilometrov pobrežia od Bretónska po Vendée. Búrka ešte zhoršila túto ekologickú katastrofu tým, že rozptýlila ropu na veľké množstvo malých lepkavých škvŕn, čím sa znečistenie ešte rozšírilo a to sťažilo jej odstraňovanie. Z celého Francúzska prichádzali na pomoc pri čistení skál a piesku od tohto mazľavého paliva tisíce dobrovoľníkov, mladých aj starých.

Táto nehoda spôsobila vážne ekologické znečistenie mora. Vážne to postihlo chov ustríc a mäkkýšov. Podľa ornitológov uhynulo najmenej 400 000 morských vtákov — potápky, suly a najmä alky. Je to až desaťkrát väčší počet, ako keď v marci 1978 narazila na plytčinu pri pobreží Bretónska obria tanková loď Amoco Cadiz. Mnohé z týchto vtákov prileteli z Anglicka, Írska a Škótska a na francúzskom pobreží zimovali. Riaditeľ Rochefortskej spoločnosti na ochranu vtákov sa vyjadril: „Táto ropná škvrna je katastrofálna. Je najhoršia, akú sme doteraz videli... Obávame sa, že kolónie vzácnych vtákov na francúzskom pobreží budú oslabené alebo dokonca vyhynú.“

[Prameň ilustrácie]

© La Marine Nationale, France

[Obrázok na strane 15]

Helikoptéry zachránili stovky ľudí, ako tu v Cuxac d’Aude

[Prameň ilustrácie]

B.I.M.

[Obrázok na strane 15]

Poškodená železnica uprostred zničených viníc dnes už nikam nevedie

[Prameň ilustrácie]

B.I.M.

[Obrázok na strane 15]

Po krajine boli roztrúsené stovky zdemolovaných áut

[Obrázok na strane 16]

Tento muž uviazol vo Villedaigne na sedem hodín

[Prameň ilustrácie]

J.-M Colombier

[Obrázok na stranách 16, 17]

Borovice v departemente Creuse polámané ako zápalky

[Prameň ilustrácie]

© Chareyton/​La Montagne/​MAXPPP

[Obrázok na stranách 16, 17]

Len v záhradách Versailleského paláca povalilo 10 000 stromov

[Prameň ilustrácie]

© Charles Platiau/​Reuters/​MAXPPP

[Obrázok na strane 17]

Ráno po búrke v Saint-Pierre-sur-Dives, Normandia

[Prameň ilustrácie]

© M. Daniau/​AFP

[Obrázky na strane 18]

Tímy Jehovových svedkov čistia domov dôchodcov v La Redorte (hore) a radnicu v Raissac d’Aude (vpravo)