Letný čas — myšlienka predbiehajúca svoju dobu?

Prečo musia mnohí ľudia dvakrát ročne prestavovať hodiny? Niektorí pociťujú skutočný zmätok, keď majú prestaviť hodiny dopredu alebo späť. Kedy dopredu a kedy zasa dozadu? V angličtine pripomína fráza „na jar dopredu, na jeseň späť“, aká zmena nastáva na jar a aká na jeseň. Ako toto prestavovanie vzniklo? Kto začal s letným časom?

V diele Encyclopædia Britannica sa hovorí, že ako prvý prišiel s myšlienkou letného času v roku 1784 Benjamin Franklin. O viac ako storočie neskôr Angličan William Willett viedol na podporu tejto myšlienky aktívnu kampaň. Willett však zomrel skôr, ako parlament prijal zákon.

Podľa britského spisovateľa Tonyho Francisa Willett, skúsený staviteľ z Chislehurstu v Kente, si uvedomil úžitok manipulácie s časom, keď v skoré letné ráno v Petts Woode jazdil na koni. Počas jazdy si všimol, že okenice na mnohých domoch sú zatvorené. Určite si pomyslel: ‚Aké mrhanie denným svetlom!‘ Začal kampaň na podporu návrhu zákona v britskom parlamente, aby bolo možné prestavovať hodiny. Keby sa jednoducho počas jarných a letných mesiacov posunul čas na všetkých hodinách dopredu o 80 minút — štyri razy po 20 minút — a potom na jeseň späť, ľudia by získali večer viac denného svetla.

Francis informuje, že Willett v jednom zo svojich letákov napísal: „Svetlo je jedným z najväčších darov Stvoriteľa ľuďom. Keď nás obklopuje denné svetlo, vládne radosť, úzkosť na nás tak ťažko nedolieha a plodí to v nás odvahu do životného zápasu.“

Kráľ Eduard VII. nečakal na rozhodnutie parlamentu. Vyhlásil Sandringham, svoje kráľovské sídlo so 7900 hektármi pôdy, za zónu letného času. Rovnakú zmenu neskôr zaviedol na kráľovských majetkoch vo Windsore a Balmorale.

Čo napokon presvedčilo politikov, aby sa vzdali a prijali letný čas? Počas prvej svetovej vojny chceli ušetriť palivo tým, že znížia potrebu umelého osvetlenia! Z podobných dôvodov prijali túto myšlienku aj ďalšie krajiny. Počas druhej svetovej vojny Anglicko prijalo dokonca dvojnásobný letný čas. To umožnilo rozdiel dvoch hodín v lete a jednej hodiny v zime.

V Petts Woode stojí pamätník Williama Willetta; je zobrazený na pravej strane. Je venovaný „neúnavnému obhajcovi ‚letného času‘“. Nápis pod slnečnými hodinami hovorí: „Horas non numero nisi aestivas“, čo znamená: „Nepočítam hodiny, len ak [sú to] hodiny leta.“

[Prameň ilustrácie na strane 31]

S poďakovaním National Trust