Cukrová trstina — obor medzi trávami

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

ČO BY sme robili bez cukru? Bolo by prehnané tvrdiť, že svet by prestal fungovať — ale mnohé jedlá by sa museli podstatne zmeniť, keby sme nemali cukor. Áno, dnes je vo väčšej časti sveta jedenie cukru súčasťou každodenného života, čo robí z cukrovarníctva celosvetové priemyselné odvetvie.

Milióny ľudí od Kuby po Indiu a od Brazílie po Afriku pestujú a zbierajú cukrovú trstinu. Dokonca v jednom období produkcia cukru dosiahla prvenstvo ako najväčšie a najvýnosnejšie priemyselné odvetvie na svete. Možno povedať, že cukrová trstina formuje svet do takej miery ako máloktorá iná rastlina.

Chceli by ste sa o tejto pozoruhodnej rastline dozvedieť viac? Pripojte sa teda k nám na našej návšteve Queenslandu v Austrálii, kde sa cukrová trstina pestuje. Hoci táto oblasť je len skromným pestovateľom trstiny, výkonné farmárstvo a spracovateľské postupy prispeli k tomu, že je jedným z hlavných exportérov surového cukru na svete.

Návšteva v krajine cukrovej trstiny

Vzduch je tu prehriaty a vlhký. Tropické slnko páli na pole zrelej cukrovej trstiny. Veľký stroj pripomínajúci obilný kombajn pomaly žne vysokú cukrovú trstinu, pričom odsekáva steblá a ukladá ich do vlečky, ktorá ide vedľa neho. Z odseknutej trstiny o chvíľu vyteká cukrová šťava a vo vzduchu cítiť sladký, zatuchnutý pach. Vzácna šťava z tejto pozoruhodnej trávy začala svoju cestu z poľa do cukorničky na vašom stole.

Ešte nedávno sa v Austrálii trstina prácne odsekávala ručne a dodnes sa to tak robí v mnohých krajinách, kde sa cukrová trstina zberá. Predstavte si takúto scénu: Robotníci ručne odsekávajú trstinu. Rad spotených zberačov trstiny pomaly postupuje po poli. Takmer s vojenskou presnosťou robotníci jednou rukou chytia trs vzpriamených trstinových stebiel a potom ich prudko ohnú na jednu stranu, aby odkryli ich spoločný stržeň. Švih a sek! Švih a sek! Pracovníci silne švihajú mačetou, odsekávajúc steblá blízko pri zemi. Zhadzujú ich nabok do úhľadných radov a idú k nasledujúcej rastline, čiže trsu trstiny. Na celom svete sa táto práca postupne mení, keďže dnes stále viac krajín zberové práce mechanizuje.

Cukrová trstina sa v Austrálii pestuje hlavne na pobrežnom páse dlhom asi 2100 kilometrov, ktorý sa z väčšej časti tiahne  paralelne s povestnou Veľkou koralovou bariérou. (Pozri článok „Návšteva veľkej koralovej bariéry“ v Prebuďte sa! z 8. júna 1991.) Cukrovej trstine sa tu darí vďaka celoročnému teplému, vlhkému podnebiu a asi 6500 pestovateľov žije najmä na malých rodinných farmách, ktoré sú roztrúsené pozdĺž pobrežia ako strapce hrozna na viniči.

Po dlhej ceste vidíme v diaľke cukrové mesto Bundaberg, ktoré leží na centrálnom pobreží Queenslandu. Pri zostupe z malého kopca sa pred nami otvára úchvatná panoráma — kam len oko dovidí, je more vlniacej sa cukrovej trstiny! A tá pestrosť farieb! Jednotlivé trstinové polia sú v rôznom stupni zrelosti, preto vytvárajú mozaiku sviežich odtieňov zelenej a zlatej, s malými škvrnami čokoládovohnedej na parcelách, ktoré tento rok zostali nevysadené alebo boli len nedávno zozbierané.

Júl je najchladnejším mesiacom roka a čas zberu a lisovania sa práve začal. Bude pokračovať až do decembra, ako bude úroda postupne dozrievať. Teraz by sme radi navštívili cukrovar, aby sme videli, čo sa deje so zožatou cukrovou trstinou. No dostávame návrh, aby sme sa najskôr niečo dozvedeli o samotnej cukrovej trstine. Preto sme sa rozhodli zastaviť najprv na cukrovej experimentálnej stanici, ktorá sa nachádza v tejto oblasti. Vedci tu šľachtia nové kultivary trstiny a robia výskum s cieľom skvalitniť pestovanie a zväčšiť produkciu cukrovej trstiny.

Jej pôvod a pestovanie

Na cukrovej výskumnej stanici nás jeden ochotný agronóm s potešením poučuje o cukrovej trstine a vysvetľuje, ako sa pestuje. Cukrová trstina pochádza z dažďových pralesov juhovýchodnej Ázie a Novej Guiney; je to obor z čeľade tráv, do ktorej patria takí rozmanití členovia, ako sú trávnikové trávy, obilniny a drevnaté bambusy. Prostredníctvom fotosyntézy všetky tieto rastliny vytvárajú vo svojich listoch cukor. No cukrová trstina sa od nich líši tým, že to robí v nesmiernom množstve a cukor potom ukladá ako sladkú šťavu vo svojich vláknitých steblách.

Pestovanie cukrovej trstiny bolo dobre známe už v starovekej Indii. Pisári vojsk Alexandra Veľkého, ktoré vtrhli do Indie v roku 327 pred n. l., zaznamenali, že jej obyvatelia „žuli úžasnú trstinu, ktorá bez pomoci včiel produkuje istý druh medu“. S pribúdajúcim objavovaním a rozvojom sveta počas 15. storočia sa pestovanie cukrovej trstiny rozšírilo ako lesný požiar. Dnes sa kultivary trstiny rátajú na tisíce a k celkovej ročnej produkcii jednej miliardy ton prispieva vyše 80 krajín.

 Vo väčšej časti sveta je vysádzanie veľmi prácny proces. Zrelé stonky cukrovej trstiny sa narežú na asi 40-centimetrové odrezky a vysádzajú sa v radoch asi 1,5 metra od seba. Z každého odrezka, čiže sadenice, sa vytvorí trs s asi 8 až 12 steblami trstiny, ktoré dozrievajú počas 12 až 16 mesiacov. Prechádzať po poli s hustým porastom zrelej trstiny môže byť desivým zážitkom. Husto olistené trstinové steblá sa týčia až do výšky 4 metrov. Je to len šušťanie vetra alebo je to azda had, či hlodavec? Pre každý prípad je už hádam čas na návrat do bezpečia na otvorené priestranstvo!

Prebieha výskum metód na odstránenie parazitov a chorôb cukrovej trstiny. Mnohé tieto snahy priniesli isté výsledky, hoci nie všetky. Napríklad v roku 1935 v snahe odstrániť nepríjemného trstinového chrobáka (Dermolepida albohirtum) odborníci priviezli do severného Queenslandu havajskú ropuchu veľkú. Žiaľ, ropucha veľká uprednostnila pred trstinovými chrobákmi inú bohatú potravu, hojne sa rozšírila a sama sa stala nebezpečným škodcom v celej severovýchodnej Austrálii.

Opaľujete pred zberom?

Neskôr, po zotmení, sme v ohromení sledovali, ako miestny farmár zakladá oheň na svojej úrode zrelej trstiny. O niekoľko sekúnd vzplanulo toto políčko plameňmi šľahajúcimi vysoko k nočnej oblohe. Opaľovanie trstiny pomáha odstrániť nežiaduce listy a ďalšie časti, ktoré by mohli prekážať pri zbere a lisovaní. V poslednom čase je však rastúcim trendom zberať bez tohto veľkolepého opaľovania. Táto metóda sa volá zber zelenej trstiny. Nielenže zvyšuje výnos cukru, ale aj zanecháva na pôde ochrannú pokrývku, ktorá zasa pomáha bojovať proti erózii pôdy a proti burine.

Hoci v mnohých krajinách, kde sa dnes cukrová trstina pestuje, sa úroda stále zberá ručne, viac krajín už používa obrovské stroje na zrezávanie trstiny. Tieto monštrá si presekávajú cestu pomedzi vysoké steblá cukrovej trstiny, zrezávajú vrcholce, odstraňujú zo stebiel listy a potom ich automaticky režú na krátke odrezky, čiže kúsky, pripravené na spracovanie v cukrovare. Zatiaľ čo pri ručnom zbere jeden zberač trstiny prácne nazberá priemerne 5 ton trstiny za deň, rezaním  trstiny strojmi možno poľahky spracovať až 300 ton za deň. Kým výnos cukru neklesne a nie je potrebné rastliny nahradiť novými, zberá sa úroda každý rok viac rokov za sebou.

Keď sa už raz trstina odreže, je nevyhnutné rýchlo ju spracovať, lebo cukor sa v zožatej trstine rýchlo znehodnocuje. V regiónoch Queenslandu, kde sa trstina pestuje, uľahčuje jej dopravu do cukrovarov asi 4100 kilometrov úzkorozchodnej železnice. Miniatúrne lokomotívy, ktoré prechádzajú po týchto tratiach krajinou, ťahajúc za sebou desiatky vagónov naplnených po okraj cukrovou trstinou, ponúkajú pestrý pohľad.

V cukrovare

Zaujímavým zážitkom je prehliadka cukrovaru. Prvé, čo sa naskytne vášmu zraku, sú rady vagónov s trstinou, čakajúce na vyprázdnenie. Obrovské drviče a valce drvia trstinu a vytláčajú z jej vlákien cukrovú šťavu. Bagáza, čiže vylisovaná cukrová trstina, sa suší a používa sa ako palivo na pohon celého cukrovaru. Nadbytočné množstvo sa predáva výrobcom papiera a stavebného materiálu na výrobu ich produktov.

Potom sa z cukrovej šťavy odstraňujú nečistoty, až kým nezostane šťava čistá. Odstránené nečistoty sa nazývajú kal a používajú sa na hnojenie. Ďalší vedľajší produkt, melasa, slúži ako krmivo pre dobytok alebo ako surovina pri výrobe rumu a etanolu. Mnohostranné využitie cukrovej trstiny a efektívnosť postupu jej spracovania sú rozhodne pôsobivé.

Vyváraním nadbytočnej vody sa potom šťava zahusťuje na sirup a vytvárajú sa drobné kryštáliky cukru. Tieto kryštáliky sa zväčšujú až na požadovanú veľkosť. Potom sa zo zmesi vyberú a vysušia. Výsledkom je surový, hnedý cukor. Následnou rafináciou sa tento surový cukor premení na známy rafinovaný biely cukor, ktorý majú mnohí ľudia na svojom jedálenskom stole.

Po tejto fascinujúcej a poučnej prehliadke v krajine cukrovej trstiny vám azda bude čaj či káva chutiť o niečo sladšie. Samozrejme, ak ste diabetik, potom sa možno musíte zriecť cukru a použiť jeho náhradu.

Rozhodne na nás zapôsobila všestrannosť a dômyselnosť Toho, kto cukrovú trstinu naprojektoval a potom spôsobil, aby táto úžasná rastlina — skutočný obor medzi trávami — rástla v takej hojnosti!

[Rámček na strane 22]

Repný alebo trstinový cukor?

Cukor sa vyrába z dvoch hlavných svetových plodín. Cukrová trstina sa pestuje hlavne v tropických oblastiach a poskytuje najmenej 65 percent svetovej produkcie cukru. Zostávajúcich 35 percent sa extrahuje z cukrovej repy, ktorá sa pestuje v chladnejšom podnebí, napríklad vo východnej a západnej Európe a v Severnej Amerike. Oba druhy cukru sú chemicky identické.

[Obrázok na strane 23]

Kombajn na cukrovú trstinu. Traktor ťahá vlečku

[Obrázok na strane 23]

Opaľovanie cukrovej trstiny pred zberom

[Prameň ilustrácií na strane 21]

Všetky fotografie na stranách 21–24: Queensland Sugar Corporation