Jazyky — mosty a bariéry v komunikácii

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MEXIKU

„Žiadna história nám nemôže sprostredkovať takú presnú predstavu o udalostiach v živote ľudí, ich spoločenskej organizácii, viere a pocitoch ako analýza ich jazyka.“ — MARTÍN ALONSO.

JAZYK — jeho pôvod, rozmanitosť a dynamický charakter — fascinoval učencov v priebehu celých dejín. Ich vášeň sa vlastne aj zachovala — práve tak ako väčšina historických záznamov — vďaka samotnému jazyku. Jazyk je nepochybne základným prostriedkom komunikácie medzi ľuďmi.

Niektorí lingvisti odhadujú, že v súčasnosti sa na celom svete hovorí asi 6000 alebo aj viac jazykmi, nerátajúc miestne dialekty. Najrozšírenejším jazykom je nepochybne mandarínska čínština, ktorou hovorí asi 800 miliónov ľudí. Ďalšie štyri najrozšírenejšie jazyky, nie nevyhnutne v tomto poradí, sú angličtina, španielčina, hindčina a bengálčina.

Čo sa stane, keď sa zrazu dostanú do vzájomného kontaktu odlišné kultúry a, samozrejme, aj ich jazyky? Ako na druhej strane ovplyvňuje izolácia etník ich jazyk? Pozrime sa, ako mosty — ale aj bariéry — v komunikácii vznikajú.

Pidžin, kreolčina a lingua franca

Kolonizácia, obchod medzi krajinami a aj väznenie v koncentračných táboroch viedli k tomu, že ľudia cítili potrebu preklenúť komunikačnú priepasť, lebo nemali žiadny spoločný jazyk. Začali preto používať obmedzenú, čiže zjednodušenú formu jazyka. Vynechali zložitú gramatiku, používali menej slov a tie obmedzili na oblasti spoločného záujmu. Takto vznikli pidžiny  (pomocné dorozumievacie jazyky). Pidžin, akokoľvek zredukovaný, je jazykom s vlastným lingvistickým systémom. No ak zanikne potreba, pre ktorú vznikol, môže vyhynúť.

Keď sa pidžin stane hlavným jazykom nejakého spoločenstva, obohatí sa o nové slová a prebuduje sa jeho gramatika. Tak sa z neho stáva kreolčina. Kreolčina v protiklade k pidžinu vyjadruje kultúru národa. Dnes sa vo svete hovorí desiatkami pidžinov i kreolských jazykov — založených na angličtine, francúzštine, portugalčine, swahilčine a na ďalších jazykoch. Niektoré sa stali dokonca významnými jazykmi v niektorých krajinách, ako napríklad tok pisin na Papue-Novej Guinei a bislama na Vanuatu.

Ďalším mostom ku komunikácii je lingua franca. Lingua franca je jazyk bežne používaný skupinami, ktorých materské jazyky sa odlišujú. Napríklad v Stredoafrickej republike ľudia hovoriaci rôznymi miestnymi jazykmi komunikujú aj prostredníctvom pidžinu sango. Angličtina a francúzština sú jazykmi, ktoré diplomati medzi sebou používajú ako lingua franca. Pidžin je tiež lingua franca a môže ňou byť aj kreolský jazyk.

Obyvatelia rôznych oblastí v rámci krajiny môžu používať miestne varianty jazyka krajiny a tie sa nazývajú dialekty. Čím je daná oblasť izolovanejšia, tým môžu byť rozdiely výraznejšie. Po čase sa niektoré dialekty natoľko odlišujú od pôvodného jazyka oblasti, že sa stávajú ďalším jazykom. V niektorých prípadoch nie je pre lingvistov ľahké rozlíšiť, čo je jazyk a čo dialekt. A keďže jazyky sa neustále  menia, dialekty niekedy bez používania vymrú a s nimi odíde aj časť dejín.

Jazyk je Božím darom. (2. Mojžišova 4:11) Fascinujúci proces zmien v jazyku poukazuje na to, aký je tento dar flexibilný. Z jazyka sa môžeme naučiť aj to, že žiadna skupina ľudí nie je nadradená nad ostatné, lebo neexistuje žiaden podradný jazyk. Práve tak ako iné dary od Boha, aj jazyk je rovnako dostupný všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich kultúru alebo miesto, kde žijú. Od samého počiatku boli jazyky všetkých národov dosť zložité na to, aby slúžili svojmu účelu. Každý z nich je hodný úcty nehľadiac na to, koľko ľudí ním hovorí.

Historické a sociálne činitele

V jazyku sa odzrkadľuje družná povaha ľudstva. Teda ak existuje kontakt medzi kultúrami — čo je bežný jav —, jazyky týchto kultúr prejavujú dôkazy takého kontaktu po celé generácie.

Napríklad španielčina, ktorá sa považuje za modifikovanú verziu latinčiny, obsahuje mnoho slov arabského pôvodu, a tým vlastne uchováva záznam o osemstoročnej nadvláde moslimov nad územím Španielska. V španielčine je možné pozorovať aj vplyv gréčtiny, francúzštiny, angličtiny a ďalších jazykov. Okrem toho v španielčine, ktorou sa hovorí v Amerike, sa objavujú pozostatky jazyka starovekých obyvateľov tohto kontinentu. Tamojšia španielčina obsahuje napríklad mnoho slov z jazyka nahuatl aztéckej oblasti Strednej Ameriky.

Rovnako ako materinský jazyk identifikuje jednotlivcov v určitom národe a dokonca aj v nejakej oblasti, používanie jazyka môže identifikovať ľudí v rámci nejakej skupiny, napríklad profesie, remesla, kultúrnych a športových skupín alebo aj zločineckých organizácií. Zoznam je prakticky nekonečný. Lingvisti nazývajú tieto zvláštne variácie žargónom alebo slangom, či niekedy aj dialektom.

Keď sú však národy a etnické alebo kultúrne skupiny voči sebe zaujaté, jazyk sa už viac nestáva mostom. Môže sa stať bariérou, ktorá prispieva k rozdeleniu medzi ľuďmi.

Budúcnosť jazykov

Komunikácia je zložitý proces. Na jednej strane je tu súčasný trend odstrániť jazykové bariéry, hlavne prostredníctvom masmédií. Podľa diela Encyclopædia Britannica anglicky hovorí ako prvým alebo druhým jazykom jeden človek zo siedmich. Je to teda najviac používaná lingua franca na svete. To, že ju ľudia používajú, umožňuje lepšiu komunikáciu a výmenu prospešných informácií.

Na druhej strane, jazykové bariéry prispeli k rozdeleniu, nenávisti a vojnám. Dielo The World Book Encyclopedia uvádza: „Keby všetci ľudia hovorili tým istým jazykom... vzrástla by dobrá vôľa medzi krajinami.“ Taká dobrá vôľa by si, samozrejme, vyžadovala omnoho hlbšie zmeny ako len používanie jazyka lingua franca. Len múdry Stvoriteľ jazyka môže spôsobiť, aby všetci ľudia rozprávali tým istým jazykom.

Biblia, Boží hlavný prostriedok komunikácie s ľuďmi, jasne ukazuje, že Boh čoskoro odstráni tento súčasný skazený systém vecí a nahradí ho vládou, ktorá bude panovať z neba — svojím Kráľovstvom. (Daniel 2:44) Táto vláda zjednotí celé ľudstvo v pokojnom, spravodlivom novom systéme vecí tu na zemi. — Matúš 6:9, 10; 2. Petra 3:10–13.

Už aj dnes čistý duchovný jazyk — pravda o Jehovovi Bohu a o jeho predsavzatí — zjednocuje milióny ľudí zo všetkých jazykov, národností a náboženstiev, ktoré predtým vyznávali. (Sofoniáš 3:9) Zdalo by sa teda logické, že Boh ďalej zjednotí ľudstvo vo svojom novom svete tak, že všetkým ľuďom poskytne jeden spoločný jazyk, čím zvráti to, čo urobil v Bábeli.

[Rámček na strane 12]

Pôvod jazykov

Všemúdry Stvoriteľ, Jehova Boh, využíval jazyk v nebeskej, anjelskej sfére. (Jób 1:6–12; 1. Korinťanom 13:1) Keď stvoril ľudí, vložil do ich mysle určitú slovnú zásobu a schopnosť rozširovať si ju. Neexistuje žiaden dôkaz o primitívnom ľudskom jazyku pozostávajúcom z chrochtania a vrčania. Naopak, zamyslite sa nad tým, čo hovorí Encyclopædia Britannica o sumerčine, najstaršej známej písomnej forme jazyka: „Sumerské sloveso so svojimi... rozličnými prefixmi, infixmi a sufixmi naznačuje veľmi zložitý jazyk.“

Asi v 20. storočí pred n. l. sa ľudia v rozpore s Božím príkazom, aby sa rozšírili a ‚naplnili zem‘, snažili na pláňach Sineáru v Mezopotámii ovládnuť celú ľudskú spoločnosť a začali stavať náboženskú Babylonskú vežu. Rozmanitosť jazykov vznikla, keď Boh zmiatol spoločný jazyk týchto ľudí, čím zmaril ich nebezpečné a škodlivé plány. — 1. Mojžišova 1:28; 11:1–9.

Biblický záznam nehovorí, že všetky jazyky pochádzajú z jedného pôvodného. V Sineáre Boh zaviedol mnohé nové slovné zásoby a vzory myslenia, čo viedlo k rozmanitosti jazykov. Preto snahy vystopovať pôvodný jazyk, od ktorého boli odvodené všetky ostatné, boli márne.

[Obrázok na strane 12]

V Bábeli Boh zmiatol vzbúreným ľuďom jazyk