Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Keď vám chemické látky znepríjemňujú život

Keď vám chemické látky znepríjemňujú život

Keď vám chemické látky znepríjemňujú život

MNOHÉ stránky polyvalentnej precitlivenosti na chemické látky (PPCH) sú záhadné. Pochopiteľne, v lekárskej komunite sú značné nezhody, pokiaľ ide o charakter tohto stavu. Niektorí lekári sú presvedčení, že PPCH má fyzickú príčinu, iní sú presvedčení, že má psychickú príčinu, zatiaľ čo ďalší poukazujú aj na fyzické, aj na psychické činitele. Niektorí lekári navrhujú, aby sa PPCH považovala za skupinu niekoľkých chorôb. *

Mnohí pacienti s PPCH hovoria, že ich stav spôsobil už prvý intenzívny kontakt s toxínmi; iní poukazujú na opakovaný alebo trvalý kontakt s nižšími dávkami toxínov. Keď raz človek dostane PPCH, potom reaguje rôzne na viaceré zdanlivo nesúvisiace chemické látky, ktoré predtým znášal, ako sú napríklad voňavky a čistiace prostriedky. Odtiaľ je termín „polyvalentná precitlivenosť na chemické látky“. Pouvažujte teraz o prípade Joyce.

Joyce dostala v škole vši. Dala si postriekať hlavu prípravkom proti všiam. Joyceino zdravie sa zhoršilo a začali ju dráždiť mnohé chemické látky, ktoré jej predtým neškodili. Patria k nim čistiace prostriedky pre domácnosť, osviežovače vzduchu, voňavky, šampóny a benzín. „Opuchnú mi oči,“ hovorí Joyce, „a zapália sa mi dutiny, čo mi spôsobuje bolesti hlavy a nevoľnosť, a tie príznaky sú také silné, že som chorá aj viac dní... Zápal pľúc som mala už toľkokrát, že moje pľúca sú zjazvené ako pľúca človeka, ktorý fajčí 40 rokov — a pritom som nikdy nefajčila!“

K neustálemu kontaktu s nižšími množstvami toxických látok, o ktorých sa predpokladá, že tiež prispievajú k PPCH, môže dochádzať doma, ale aj vonku. V skutočnosti v posledných desaťročiach viedol veľký nárast chorôb zapríčinených znečisteným vzduchom v interiéri k vytvoreniu termínu „syndróm nezdravých budov“.

Syndróm nezdravých budov

Syndróm nezdravých budov sa objavil v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, keď kvôli šetreniu energiou boli mnohé prirodzene vetrané domy, školy a kancelárie nahradené vzduchotesnými budovami s klimatizáciou. V týchto budovách a v ich vybavení sa často používa izolačný materiál, upravované drevo, prchavé lepidlá, syntetické tkaniny a koberce.

Z mnohých týchto materiálov, zvlášť nových, sa do cirkulujúceho vzduchu uvoľňujú malé množstvá potenciálne škodlivých chemických látok, napríklad formaldehyd. K problému prispievajú aj koberce, do ktorých vsakujú rôzne čistiace prostriedky a rozpúšťadlá a tie sa z nich potom dlhý čas vyparujú. „Najrozšírenejšími látkami znečisťujúcimi ovzdušie v interiéroch sú výpary rôznych rozpúšťadiel,“ hovorí sa v knihe Chemical Exposures—Low Levels and High Stakes (Kontakt s chemickými látkami — malé množstvá a veľké riziká). „Rozpúšťadlá“ zasa „patria k chemickým látkam, ktoré pacienti precitlivení na chemické látky spomínajú najčastejšie,“ uvádza táto kniha.

Hoci sa zdá, že väčšina ľudí sa dokáže vyrovnať s ovzduším v takýchto budovách, u niektorých sa objavia príznaky od astmy a ďalších respiračných chorôb až po bolesti hlavy a apatiu. Tieto príznaky zvyčajne pominú, keď postihnutí ľudia také prostredie opustia. No v niektorých prípadoch „sa u pacientov môže objaviť polyvalentná precitlivenosť na chemické látky,“ hovorí sa v britskom lekárskom časopise The Lancet. Ale prečo je niektorým ľuďom z chemických látok zle a iným nie? Je to dôležitá otázka, lebo sa môže stať, že tí, ktorí nie sú postihnutí, budú ťažko chápať ľudí, ktorí majú ťažkosti.

Každý z nás je iný

Je dobré pamätať na to, že každý z nás reaguje na rôzne látky odlišne, či už sú to chemické látky, choroboplodné zárodky, alebo vírusy. Reakciu ovplyvňuje genetická stavba, vek, pohlavie, zdravotný stav, lieky, ktoré azda berieme, predošlé choroby a činitele súvisiace so spôsobom života, ako je užívanie alkoholu a drog alebo fajčenie.

Pri liekoch vaša jedinečnosť napríklad podmieňuje, „či liek zaúčinkuje a aké bude mať vedľajšie účinky,“ hovorí časopis New Scientist. Niektoré z týchto vedľajších účinkov môžu byť vážne, dokonca môžu spôsobiť aj smrť. Bielkoviny nazývané enzýmy zvyčajne odstraňujú z tela chemické látky, ktoré sú preň cudzie, ako napríklad chemické látky z liekov a znečisťujúcich látok, ktoré pri každodennej činnosti absorbujeme. No ak sú tieto „čistiace“ enzýmy defektné, možno dedične, predchádzajúcim poškodením toxínmi alebo nedostatočnou stravou, chemické látky cudzie pre telo sa môžu hromadiť v nebezpečných množstvách. *

PPCH sa prirovnáva ku skupine enzymatických porúch krvi, ktoré sa nazývajú porfýrie. Spôsob, akým ľudia s určitou formou porfýrie reagujú na chemické látky, od emisií automobilov po voňavky, je často podobný spôsobu, akým reagujú ľudia s PPCH.

Ovplyvňuje aj myseľ

Jedna žena postihnutá PPCH pre Prebuďte sa! povedala, že určité bežné chemické látky na ňu pôsobia ako drogy. Povedala: „Zažívam zmeny nálad — bývam nahnevaná, rozrušená, podráždená, bojazlivá, apatická... Tieto príznaky môžu pretrvávať rôzne dlho, od niekoľkých hodín až po niekoľko dní.“ Neskôr sa cíti ako v stave po vytriezvení a trpí rôznymi stupňami depresie.

Tieto účinky nie sú u ľudí trpiacich PPCH nezvyčajné. Dr. Claudia Millerová hovorí, že „viac ako desať krajín podáva správu o psychických problémoch po správnom identifikovaní kontaktu s chemickými látkami, či už je to kontakt s insekticídmi, alebo ide o [syndróm] nezdravých budov... Vieme, že pracovníkom prichádzajúcim do kontaktu s rozpúšťadlami hrozí väčšie nebezpečenstvo, že sa u nich objavia panické ataky a depresie... Preto musíme byť veľmi opatrní a pamätať na to, že z orgánových systémov nášho tela je na kontakt s chemickými látkami azda najcitlivejší mozog.“

Hoci kontakt s chemickými látkami môže viesť k psychickým problémom, mnohí lekári sú presvedčení, že to platí aj naopak — psychické problémy môžu prispieť k vzniku precitlivenosti na chemické látky. Dr. Millerová, o ktorej sme sa už zmienili, a Dr. Nicholas Ashford, obaja pevne presvedčení o fyzických príčinách PPCH, pripúšťajú, že „psycho-sociálne javy, ako je smrť manželského druha alebo rozvod, môžu potlačiť funkciu imunitného systému a u určitých ľudí vytvoriť predpoklad vzniku precitlivenosti na malé množstvá chemických látok. Vzťah medzi psychologickými a fyziologickými systémami je rozhodne zložitý.“ Dr. Sherry Rogersová, ktorá je tiež presvedčená o fyzických príčinách PPCH, uvádza, že „stres vytvára u človeka väčšiu precitlivenosť na chemické látky“.

Môžu postihnutí PPCH niečo urobiť, aby si zlepšili zdravie alebo aspoň zmiernili príznaky PPCH?

Pomoc pre ľudí s PPCH

Hoci liečba PPCH nie je známa, mnohí postihnutí PPCH dokázali zmierniť svoje príznaky a ďalší mohli dokonca naďalej viesť primerane normálny spôsob života. Čo im pomáha, aby zvládali PPCH? Niektorí hovoria, že im prospieva, keď sa riadia odporúčaním svojho lekára čo najviac sa vyhýbať chemickým látkam, ktoré vyvolávajú ich príznaky. * Judy, žena postihnutá PPCH, zistila, že jej naozaj pomáha, keď sa chemickým látkam vyhýba. V čase, keď sa zotavovala z Epsteinovho-Barrovej vírusu, dostala sa do nadmerného kontaktu s pesticídmi, ktoré doma používali, a nato sa u nej objavila PPCH.

Na Judy, tak ako na mnohých ľudí s PPCH, pôsobí mnoho chemických látok v domácnosti. Preto všetko perie jadrovým mydlom a čistí sódou bikarbónou. Ocot považuje za najúčinnejšie zmäkčovadlo tkanín. Vo svojom šatníku a spálni má tkaniny a výrobky len z prírodných materiálov. Jej manžel si neodkladá svoje chemicky čistené odevy do skrine, najprv ich niekoľko týždňov nechá vyvetrať na dobre vetranom mieste.

Samozrejme, v dnešnom svete azda nebude možné, aby sa postihnutí PPCH vyhli každému kontaktu s problematickými chemickými látkami. Časopis American Family Physician hovorí: „Najväčším problémom pri PPCH je často izolácia a utiahnutosť, ktorú pacient zažíva, keď sa snaží vyhnúť kontaktu s chemickými látkami.“ Tento článok naznačuje, že pacienti by mali pod lekárskym dohľadom ďalej pracovať, viesť spoločenský život a postupne rozširovať svoje činnosti. Pritom by mali pracovať na tom, aby zvládali panické ataky a búšenie srdca tým, že si osvoja relaxačné techniky a techniky na kontrolu dýchania. Cieľom je skôr pomôcť pacientom postupne sa prispôsobiť kontaktu s chemickými látkami, a nie ich zo svojho života celkom vylúčiť.

Ďalšou dôležitou terapiou je dobrý nočný spánok. David, postihnutý PPCH, u ktorého sa dnes príznaky už takmer neprejavujú, pripisuje svoje zotavenie čiastočne spaniu v spálni, kde má dostatok čerstvého vzduchu. Ernest a jeho manželka Lorraine, ktorí trpia PPCH, tiež zistili, že „pokojný nočný spánok značne pomáha pri vyrovnávaní sa s nevyhnutným kontaktom s chemickými látkami počas dňa“.

Dobrá výživa je, samozrejme, vždy nevyhnutná na udržanie či znovuzískanie dobrého zdravia. V skutočnosti sa považuje za „jednoducho najdôležitejšiu zložku v preventívnej zdravotnej starostlivosti“. Logicky, ak má telo znovu získať zdravie, nakoľko je to len možné, jeho systémy musia dobre fungovať. Môžu v tom pomôcť doplnky výživy.

K dobrému zdraviu prispieva aj cvičenie. Navyše, keď sa potíte, pomáha to telu vylučovať toxíny pokožkou. Dôležitá je tiež vnútorná vyrovnanosť, zmysel pre humor, pocit, že vás má niekto rád, a preukazovanie lásky druhým. „Láska a smiech“ sú tým, čo jedna lekárka skutočne predpisuje všetkým svojim pacientom s PPCH. Áno, „radostné srdce pôsobí dobro ako ten, kto lieči“. — Príslovia 17:22.

Tešiť sa z láskyplného, radostného priateľstva však môže byť veľkým problémom pre postihnutých PPCH, ktorí zle znášajú voňavky, čistiace prostriedky, dezodoranty a ďalšie chemické látky, s ktorými väčšina z nás prichádza do kontaktu pri každodenných činnostiach. Ako zvládajú postihnutí PPCH takéto okolnosti? Rovnako dôležitá je otázka, čo môžu urobiť druhí, aby pomohli ľuďom s PPCH. Tieto otázky rozoberie nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

^ 2. ods. Prebuďte sa! nie je lekársky časopis a tieto články o PPCH nie sú určené na propagáciu žiadneho lekárskeho názoru. Jednoducho informujú o posledných zisteniach a o tom, čo niektorí lekári a pacienti považujú za pomoc pri zvládaní tejto choroby. Prebuďte sa! priznáva, že medzi lekármi neexistuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o príčiny PPCH, charakter tohto stavu alebo mnohé liečby a programy ponúkané tým, ktorí trpia PPCH.

^ 12. ods. Bežný príklad nedostatku enzýmu súvisí s enzýmom nazývaným laktáza. Ľudia, ktorí majú problém s laktázou, nedokážu stráviť laktózu z mlieka a ochorejú, ak ho pijú. Ďalší ľudia majú nedostatok enzýmu, ktorý spracováva tyramín, chemickú látku nachádzajúcu sa v syre a ďalších potravinách. Ak konzumujú takéto potraviny, môžu sa u nich objaviť migrénové bolesti hlavy.

^ 20. ods. Ľudia, ktorí sú presvedčení, že majú PPCH, by mali vyhľadať odbornú pomoc uznávaného lekára. Nebolo by múdre robiť radikálne, azda nákladné zmeny v spôsobe života, ak najprv nepodstúpite dôkladné vyšetrenie. Testy môžu ukázať, že už aj minimálne úpravy vo vašom spôsobe stravovania a života zmiernia alebo dokonca odstránia vaše príznaky.

[Rámček/obrázok na strane 7]

Potrebujete až toľko chemikálií?

Každý z nás by sa mal čo najmenej vystavovať pôsobeniu potenciálne toxických chemických látok. K tomu patria chemické látky, ktoré mávame doma. Kniha Chemical Exposures (Kontakt s chemickými látkami) hovorí: „Zdá sa, že vnútorné zdroje znečisťovania vzduchu patria k najsilnejším iniciátorom a spúšťačom neznášanlivosti chemických látok. V interiéri sa vyskytujú zložité zmesi obsahujúce nízke množstvá stoviek rôznych prchavých organických chemických látok.“ *

Preto si položte otázku, či skutočne potrebujete až toľko chemikálií, koľko používate, najmä pokiaľ ide o pesticídy a výrobky obsahujúce prchavé roztoky. Vyskúšali ste už netoxické náhrady? Ak už musíte použiť potenciálne nebezpečné chemikálie, zabezpečte, aby sa vždy dodržiavali všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia. Zaistite tiež, aby sa tieto chemikálie skladovali na bezpečnom mieste, mimo dosahu detí a tam, kde prípadné výpary z nich nespôsobia nijakú škodu. Pamätajte, že niektoré chemické látky sa môžu vyparovať aj z uzavretých nádob.

Opatrnosť pri chemických látkach zahŕňa aj to, čo si dávame alebo vylievame na pokožku. Mnohé chemické látky vrátane voňaviek prenikajú cez pokožku do krvného obehu. Preto sú náplasti jedným spôsobom, ako dostať do nášho tela určité lieky. Ak si pokožku polejete nejakou toxickou chemickou látkou, „prvou a okamžitou pomocou je dôkladne zmyť danú chemickú látku z pokožky,“ hovorí kniha Tired or Toxic? (Unavený alebo otrávený?)

Mnohí ľudia s polyvalentnou precitlivenosťou na chemické látky sú precitlivení na voňavky. Deväťdesiatpäť percent chemických látok používaných pri výrobe voňaviek sú syntetické zlúčeniny vyrobené z ropy. Patrí k nim acetón, gáfor, benzaldehyd, etanol, g-terpinen a mnohé ďalšie chemické zložky. Zdravotné riziká spojené s týmito látkami boli publikované — v Spojených štátoch napríklad Agentúrou pre ochranu životného prostredia. To isté sa týka chemických látok používaných v osviežovačoch vzduchu. Keď vedci zaoberajúci sa problematikou životného prostredia študujú osviežovače vzduchu, hovorí bulletin University of California at Berkeley Wellness Letter, „študujú ich ako látky znečisťujúce, a nie osviežujúce vzduch v interiéroch“. Osviežovače vzduchu neodstraňujú pachy; skôr ich maskujú.

Kniha Calculated Risks uvádza, že „jednou z najdôležitejších zásad v toxikológii [je, že] za istých podmienok sú všetky chemické látky pri kontakte toxické“.

[Poznámka pod čiarou]

^ 33. ods. Spôsoby, ako uchrániť domácnosť pred veľkým počtom silných toxínov, boli rozoberané v časopise Prebuďte sa! z 22. decembra 1998.