Pozorujeme svet

Žili pre milénium

„Je dosť dobre potvrdené, že ľudia, ktorí sú vážne chorí, sú rozhodnutí dožiť sa významných udalostí,“ hovorí Richard Suzman z Národného inštitútu pre výskum starnutia v Bethesde v Marylande (USA). „Ako to funguje, je tak trocha záhadou, ale je to veľmi reálny jav.“ Počas prvého týždňa roku 2000 zomrelo viac ľudí, ako zomiera priemerne, zjavne preto, že sa túžili dožiť roku 2000, oznamujú londýnske noviny The Guardian. V Británii v tom týždni zomrelo o 65 percent viac ľudí a v New Yorku počet úmrtí vzrástol o vyše 50 percent v porovnaní s prvým týždňom roka 1999. Robert Butler, prezident Medzinárodného strediska pre dlhovekosť, povedal, že tento vzrast bol zaznamenaný na celom svete. Dodal: „Túžba žiť môže byť veľmi silná.“

Navigácia pomocou počítača

Vďaka elektronickej technológii lode už možno nebudú potrebovať hromady papierových námorných máp na navigáciu, poznamenávajú londýnske noviny The Daily Telegraph. V novembri 1999 dala Medzinárodná námorná organizácia prostredníctvom nemeckej hydrografickej kancelárie po prvý raz povolenie na použitie lodného navigačného systému riadeného výlučne počítačom. Tento počítač ponúka namiesto papierových námorných máp ich dve elektronické verzie — naskenovanú presnú kópiu papierovej námornej mapy a digitalizovanú verziu známu ako vektorová mapa. Hlavnou výhodou elektronických námorných máp je, že vždy ukazujú skutočnú polohu lode. A ak sa na počítačovom monitore prekryjú ešte aj radarovým grafickým zobrazením, majú navigátori ďalší kontrolný prostriedok na objavenie hroziacich nebezpečenstiev. Jeden lodný kapitán, nadšený týmto vývojom, povedal: „Uľahčuje nám to prácu... tak sa môžeme viac sústrediť na manévrovanie, vedenie lode, na iné lode, a keď sa približujeme do prístavu, na to, čo robí náš lodivod.“

Zrejme žiadni mimozemšťania

„Rastúci počet astronómov už niekoľko posledných desaťročí vyhlasuje, že medzi hviezdami sú údajne rozptýlené mimozemské civilizácie,“ uvádzajú noviny The New York Times. „Toto presvedčenie o mimozemšťanoch nielenže dáva podnet na vznik nespočetných kníh, filmov a televíznych programov... ale aj na dlhodobé pátranie vedcov, ktorí používajú obrovské parabolické antény na monitorovanie oblohy, aby zachytili slabé rádiové signály inteligentných mimozemšťanov.“ Tento výskum s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhá, hovoria dvaja prominentní vedci, Dr. Peter D. Ward a Dr. Donald C. Brownlee, autori knihy Rare Earth (Výnimočná Zem). Hovoria tiež, že nové zistenia v astronómii, paleontológii a geológii ukazujú, „že zloženie Zeme a jej stabilita sú nezvyčajne jedinečné“ a že podmienky všade inde sú pre zložité formy života nevhodné. „Nakoniec sme povedali nahlas to, čo si tak veľa ľudí dlho myslelo — že zložité formy života sú prinajmenšom zriedkavé,“ povedal Dr. Ward. Dr. Brownlee dodáva: „Ľudia hovoria, že Slnko je typickou hviezdou. Nie je to pravda. Takmer v celom vesmíre sú podmienky pre život nevhodné. Ten môže existovať len v prostredí edenskej záhrady, akou je Zem.“

Biblia preložená do ďalších jazykov

„Biblia je i naďalej najprekladanejšou knihou na svete,“ poznamenávajú mexické noviny Excelsior. Podľa Nemeckej biblickej spoločnosti bola Biblia v roku 1999 preložená do ďalších 21 jazykov, čím sa aspoň sčasti stala dostupnou v 2233 jazykoch. Z toho „Starý zákon a Nový zákon boli ako celok preložené do 371 jazykov, čo je o päť viac ako v roku 1998“. Kde možno všetky tieto jazyky nájsť? „Najväčšia rozmanitosť prekladov, do 627 jazykov, je v Afrike, potom nasleduje Ázia s prekladmi do 553 jazykov, Austrália/​Tichomorie s 396, Latinská Amerika/​Karibská oblasť s 384, Európa so 197 a Spojené štáty s prekladmi do 73 jazykov,“ hovorí sa v týchto novinách. A predsa „Biblia nie je preložená ani do polovice jazykov, ktorými sa na svete hovorí“. Prečo? Lebo niektorými jazykmi hovorí pomerne málo ľudí a prekladanie Biblie do týchto jazykov je veľmi náročné. A tiež preto, že mnohí ľudia hovoria dvoma jazykmi, a keď nie je Biblia vydaná v jednom jazyku, môžu si ju čítať v druhom.

 Skládka munície

Talianskym rybárom sa nedávno podarili úlovky, ktoré by radšej nikdy nevylovili — chemické zbrane. Podľa Valeria Calzolaia, námestníka ministra pre životné prostredie v Taliansku, „od roku 1946 do sedemdesiatych rokov 20. storočia... bežným spôsobom likvidácie zastaranej munície bolo hodiť ju do mora“. Odhaduje sa, že na dne Jadranského mora pri východnom pobreží Talianska leží asi 20 000 bômb. Do roku 1997 zomrelo päť talianskych rybárov a 236 muselo byť hospitalizovaných, lebo boli postihnutí smrtiacimi chemikáliami unikajúcimi zo skorodovanej munície, ktorú vylovili sieťami. K tomuto problému ešte prispelo, že počas nedávneho balkánskeho konfliktu zhodili bojové lietadlá do týchto vôd nezverejnený počet bômb a niektoré z nich sa už „chytili“ do rybárskych sietí. No postihnuté nie sú len talianske vody. Odhaduje sa, že 100 000 ton chemických zbraní leží na dne Baltského mora, a je známe, že podobné skládky sa nachádzajú v pobrežných vodách Japonska, Spojených štátov a Veľkej Británie.

Zveličené čísla

„Neverte všetkému, čo čítate v novinách,“ uvádza časopis The Economist. Žurnalisti „nie sú neomylne presní“. To platí, najmä pokiaľ ide o štatistiky, zvlášť tie, ktoré sa týkajú katastrof. Prečo? „Vo vojnovom zmätku alebo pri katastrofách v mierovom období je, samozrejme, nemožné presne zistiť, koľko ľudí zomrelo alebo bolo zranených,“ hovorí článok. Aby žurnalisti uspokojili ľudskú zvedavosť, uvádzajú odhady, často vysoké, a len „zriedkavo svoje odhady po čase zredukujú“. A dôvod? „Žurnalisti chcú propagovať svoje články, vydavatelia svoje noviny, pracovníci núdzovej pomoci svoje agentúry. A vládni úradníci možno chcú vyvolať súcit.“ Tento časopis čitateľom odporúča, aby „si dávali pozor — na pochybnú presnosť, zjavne zveličené čísla a neprestajný sklon žurnalistov zveličovať“. Dodáva: „Nech je moc tlače vo všeobecnosti akákoľvek, pokiaľ ide o otázku zabíjania ľudí, pero je skutočne mocnejšie ako meč.“

V styku so zvieratami buďte opatrní

Podľa francúzskeho denníka Le Monde v 52 percentách francúzskych domácností chovajú domácich miláčikov. Nedávna štúdia jednej skupiny veterinárov z Inštitútu komparatívnej imunológie zvierat v Maisons-Alforte (Francúzsko) však ukazuje, že 8,4 milióna mačiek a 7,9 milióna psov vo Francúzsku prenáša plesne a parazity, ktoré vyvolávajú u majiteľov zvierat rôzne choroby. Patrí k nim dermatofytóza, nematóda, svrab, leišmanióza a toxoplazmóza. Tá posledná môže u tehotných žien vyvolať potrat alebo spôsobiť deformácie plodu. Správa sa zmieňuje aj o mnohých alergických reakciách spôsobených domácimi miláčikmi a o infekciách po uhryznutí psom — čo vo Francúzsku predstavuje asi 100 000 prípadov ročne.

Ústny ekosystém

„Vedci zo Stanfordovej univerzity objavili 37 nových a jedinečných organizmov v jednom z najrozmanitejších ekosystémov na zemi — v ústach človeka,“ oznamujú noviny The Toronto Star. Tým sa zväčšuje počet známych druhov ústnych baktérií na vyše 500, čo je „taká veľká rozmanitosť, že môže súperiť s tropickými dažďovými pralesmi, často považovanými za vrchol biologického bohatstva“. Sú tieto baktérie škodlivé? Po objavení nových organizmov v ústnom plaku mikrobiológ Dr. David Relman poznamenal: „Táto rozmanitosť je celkom uspokojivá, lebo poskytuje biologickú stabilitu a ochranu.“ Noviny The Toronto Star dodávajú, že o väčšine druhov baktérií „sa predpokladá, že poskytujú osvieženie, ochranu a výživu“. Len niekoľko baktérií spôsobuje také problémy, ako je zubný kaz, ochorenie ďasien a zápach z úst.

Vojny na vzostupe

V roku 1999 „sa počet vojen ďalej zvyšoval,“ oznamujú nemecké noviny Siegener Zeitung. Študijná skupina skúmajúca príčiny vojen, vytvorená na Hamburskej univerzite, v roku 1999 narátala 35 ozbrojených konfliktov, o tri viac ako v predošlom roku. Štrnásť z nich bolo v Afrike, 12 v Ázii, jeden v Európe a ďalšie na Blízkom východe a v Latinskej Amerike. Koniec vojen nie je na dohľad, povedala táto študijná skupina. V skutočnosti „osem vojen sa objavilo na tohtoročnom [1999] zozname po prvý raz, medzi nimi násilné konflikty v Čečensku, Nepále, Kirgizsku a v Nigérii“. Jedným dôvodom je, že niektoré príčiny konfliktov môžu dlhý čas vrieť pod povrchom, predtým ako prepuknú do ozbrojeného konfliktu alebo do totálnej vojny.