Čo o tom hovorí Biblia?

Zdobenie tela — mali by sme byť rozumní

„MÁRNOMYSEĽNOSŤ je pascou intelektu,“ napísala jedna francúzska autorka románov. Intelekt má rozhodne málo spoločného s mnohými vecami, ktoré ľudia z márnomyseľnosti celé stáročia na sebe robia. Napríklad aby ženy v 19. storočí mali čo najštíhlejší pás, bolestivo si sťahovali driek korzetom tak, že sotva dýchali. Niektoré tvrdili, že v páse merajú len 32 centimetrov. Niektoré ženy boli v korzete natoľko stiahnuté, že sa im rebrá zatlačili do pečene, čo im spôsobilo smrť.

Hoci táto móda našťastie zanikla, márnomyseľnosť, ktorá ju vyvolala, je dnes rovnako viditeľná, ako bola aj vtedy. Muži i ženy podstupujú náročné, dokonca nebezpečné procedúry, aby zmenili svoj prirodzený vzhľad. Napríklad štúdiá, v ktorých sa robí tetovanie a prepichovanie rôznych častí tela, kedysi navštevovali len podradné živly spoločnosti a zrazu sa objavujú v nákupných strediskách a na predmestiach. V skutočnosti bolo tetovanie v predošlom roku šiestym najrýchlejšie sa rozširujúcim drobným podnikaním v Spojených štátoch.

Obľubu si najmä medzi mladými ľuďmi získavajú aj ešte výstrednejšie spôsoby zdobenia tela. Rozšírené prepichovanie rôznych častí tela — vrátane prsných bradaviek, nosa, jazyka a dokonca genitálií — je stále populárnejšie. Pre niektorých je také prepichovanie už príliš všedné. Skúšajú extrémnejšie praktiky, ako napríklad vypaľovanie jaziev, narezávanie * a tvarovanie kože, pri ktorom sa pod kožu vkladajú predmety, aby sa dosiahli extravagantné jamky a vypukliny.

Staroveká praktika

Zdobenie a upravovanie tela nie je nové. V niektorých častiach Afriky sa rituálne narezávanie kože a tetovanie už celé stáročia používa na identifikáciu jednotlivých rodových skupín a kmeňov. Je zaujímavé, že dnes sa v mnohých týchto krajinách na také praktiky pozerá s nevôľou a postupne zanikajú.

Tetovanie, prepichovanie a narezávanie kože existovali už v biblických časoch. Najčastejšie to praktizovali pohanské národy v spojitosti so svojím náboženstvom. Je pochopiteľné, že Jehova zakázal svojmu ľudu, Židom, aby napodobňovali týchto pohanov.  (3. Mojžišova 19:28) Židia ako Boží ‚zvláštny majetok‘ tak boli chránení pred úpadkovými praktikami falošného náboženstva. — 5. Mojžišova 14:2.

Kresťanská sloboda

Kresťania nie sú pod mojžišovským Zákonom, hoci Zákon stanovuje určité zásady, ktoré prevzal aj kresťanský zbor. (Kolosanom 2:14) Kresťania sa teda môžu upravovať v medziach slušnosti, pokiaľ ide o to, aký druh zdobenia si vyberajú. (Galaťanom 5:1; 1. Timotejovi 2:9, 10) Táto sloboda má však svoje hranice. — 1. Petra 2:16.

Pavol v 1. Korinťanom 6:12 napísal: „Všetko je pre mňa zákonné; ale nie všetko je výhodné.“ Pavol chápal, že kresťanská sloboda neoprávňuje človeka, aby si robil, čokoľvek sa mu zachce, bez ohľadu na druhých. Jeho správanie ovplyvňovala láska k druhým. (Galaťanom 5:13) „Nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci,“ nabádal Pavol, „ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ ​(Filipanom 2:4) Jeho nesebecký postoj slúži ako vynikajúci príklad uvažovania pre ktoréhokoľvek kresťana, keď sa rozhoduje o niektorej forme zdobenia tela.

Biblické zásady na uvažovanie

Jedným z príkazov pre kresťanov je kázať a vyučovať dobré posolstvo. (Matúš 28:19, 20; Filipanom 2:15) Kresťan by nechcel, aby čokoľvek, vrátane jeho vzhľadu, odrádzalo iných od počúvania tohto posolstva. — 2. Korinťanom 4:2.

Hoci zdobenie tela, ako napríklad tetovanie a prepichovanie, môže byť u niektorých ľudí obľúbené, kresťan sa musí opýtať sám seba: ‚Akú reakciu vyvolá také zdobenie v okolí, kde žijem? Nebudú si ma spájať so živlami žijúcimi na okraji spoločnosti? Aký vplyv bude mať moja poprepichovaná alebo potetovaná koža na druhých v zbore, hoci mne to svedomie dovolí? Nebudú to považovať za prejav „ducha sveta“? Nemohlo by to vyvolať pochybnosti o mojej „zdravej mysli“?‘ — 1. Korinťanom 2:12; 10:29–32; Títovi 2:12.

Určité druhy úpravy tela so sebou prinášajú vážne zdravotné riziká. Tetovanie nesterilnými ihlami súvisí so šírením hepatitídy a vírusu HIV. Z použitých farbív niekedy vznikajú kožné choroby. Môže to trvať celé mesiace, kým sa prepichnutie zahojí, a môže to po celý ten čas bolieť. Môže to tiež spôsobiť otravu krvi, krvácanie, krvné zrazeniny, poškodenie nervov a silné infekcie. Navyše niektoré „úpravy“ nie je ľahké napraviť. V závislosti od veľkosti a farby môže odstránenie tetovania predstavovať niekoľko nákladných a bolestivých úprav laserom. Prepichnutie môže zanechať jazvu na celý život.

To, či sa niekto rozhodne prijať tieto riziká, je jeho osobné rozhodnutie. No ten, kto sa snaží páčiť Bohu, si uvedomuje, že stať sa kresťanom znamená obetovať sa Bohu. Naše telo je živou obeťou predloženou Bohu. (Rimanom 12:1) Preto zrelí kresťania nepovažujú svoje telo za svoje výlučné vlastníctvo, ktoré môžu podľa vlastnej vôle ničiť a znetvorovať. Najmä tí, ktorí sú spôsobilí, aby sa ujímali vedenia v zbore, sú známi svojimi umiernenými zvykmi, zdravou mysľou a rozumnosťou. — 1. Timotejovi 3:2, 3.

Keď si kresťania rozvíjajú a používajú biblicky školenú silu rozumu, pomôže im to, aby sa vyhli extrémnym, sebatrýznivým praktikám tohto sveta, tak beznádejne ‚odcudzeného životu, ktorý patrí Bohu‘. (Efezanom 4:18) Tak môžu nechať svoju rozumnosť žiariť pred všetkými ľuďmi. — Filipanom 4:5.

[Poznámka pod čiarou]