Vec svedomia

KLASICKÝ film z roku 1944 Arsenic and Old Lace (Arzenik a stará čipka) zobrazoval náhlu smrť niekoľkých starších mužov po tom, čo vypili bazové víno rezané arzenikom. Film zobrazil bežnú predstavu, že arzenik je vždy rýchlo pôsobiacim smrteľným jedom. V skutočnosti však náhlu smrť v tomto filme nespôsobil arzenik, ale strychnín a kyanid, ktoré boli súčasťou toho vínneho koktailu.

„Otrava arzenikom sa zvyčajne neprejaví náhle,“ píše Dr. Robert E. Gallagher v časopise The New England Journal of Medicine. Dodáva však, že „otrava arzenikom z kontaminovanej pitnej vody a priemyselných znečisťujúcich látok je vážnym problémom pre zdravie verejnosti v mnohých častiach sveta, lebo vytvára u ľudí náchylnosť na rôzne choroby vrátane rakoviny kože, močového mechúra, pľúc a pečene“.

Vzhľadom na tieto informácie je pochopiteľné, že zdravotnícki pracovníci by normálne nepredpísali arzenik ako liečivo. No sledujte pozorne túto skúsenosť z Kanady. Všimnite si, ako vznikol rozpor vo svedomí pacientky Darlene a lekárov, zdravotných sestier a lekárnika, keď dostala odporučenie na liečbu transfúziou krvi a nato arzenikom. Darlene rozpráva svoj príbeh.

„V máji 1996 som mala vážne ťažkosti – tvorili sa mi krvné podliatiny, trpela som hemorágiou a nezvyčajným krvácaním ďasien. Môj hematológ, Dr. John Matthews z Kingstonu (Ontário), diagnostikoval môj zdravotný problém ako zriedkavý druh rakoviny nazývaný akútna promyelocytová leukémia (APL). Po sérii testov vrátane vyšetrenia kostnej drene mi Dr. Matthews veľmi láskavo vysvetlil, čo APL je a ako sa lieči. K normálnemu liečebnému postupu patrí výmena krvi spolu s chemoterapiou, ale moje biblicky školené svedomie mi nedovoľuje prijať transfúziu krvi.

Lekári namiesto toho, aby strácali drahocenný čas snahou presvedčiť ma, múdro hľadali iný spôsob liečby. Pozmenená liečba sa týkala prijímania derivátu vitamínu A v tabletách v kombinácii s menej intenzívnou chemoterapiou. Leukémia sa mi na tri mesiace zmiernila, ale potom sa vrátila s omnoho horšími príznakmi. Bolesti hlavy spôsobené opuchom mozgu boli neznesiteľné. Okrem toho sa u mňa prejavila rezistencia na liečbu. Vtedy nás lekár informoval, že bez transfúzie krvi niet pre mňa liečby. Povedal nám, že nebudem žiť ani dva týždne.

Niekoľko nasledujúcich dní horúčkovito prebiehali ďalšie krvné testy, návštevy právnika v súvislosti s mojou poslednou vôľou a s vecami týkajúcimi sa pohrebu. V tom čase nám Dr. Matthews povedal o nezvyčajnej liečbe APL, ktorú úspešne používali lekári v Číne a správy o tom publikovali uznávané vedecké časopisy, ako sú napríklad  Blood a Proceedings of the National Academy of Sciences. Pri svojom výskume sa môj lekár a jeho kolega v lekárskom časopise dočítali, že ‚mnohým sa azda bude zdať prekvapujúce, že na liečbu akútnej promyelocytovej leukémie (APL) sa úspešne podávajú infúzie oxidu arzenitého s obmedzenou toxicitou‘.

Teraz som mala dve možnosti — alebo konať proti svojmu svedomiu a prijať transfúziu krvi, alebo prijať málo známu liečbu arzenikom. Vybrala som si liečbu arzenikom. * Neuvedomila som si, aký zmätok to vyvolá vo svedomí lekárov, zdravotných sestier, lekárnika a dokonca administratívnych pracovníkov nemocnice.

Nato nemocnica konzultovala so zákonnými inštitúciami, aby lekárov oprávnili podať oxid arzenitý. Až potom mohla nemocnica lekárom dovoliť, aby začali s liečbou. Lekárnik spočiatku váhal spolupracovať, keďže s dobrou pohnútkou spochybňoval bezpečnosť tejto liečby. Moji ošetrujúci lekári, Dr. Matthews a Dr. Galbraith, museli urobiť presvedčivú a pozitívnu prezentáciu tejto liečby. Napokon po tom, keď zodpovední pracovníci nemocnice a lekárnik dostali postačujúce medicínske dôkazy o tejto liečbe, uznali, že môžu spolupracovať.

Lekárnik súhlasil s tým, že pripraví preparát arzeniku a vysterilizuje ho na okamžitú infúziu. Ale teraz svedomie nedovolilo zdravotným sestrám podať mi infúziu tejto kontroverznej látky. Boli pri tom, keď mi lekári sami podali niekoľko jednotiek tohto roztoku. Zdravotné sestry ma prosili, aby som prijala transfúziu krvi. Boli presvedčené, že zomriem, preto som apelovala na ich profesionalitu a žiadala som ich, aby rešpektovali moje odmietnutie krvi z dôvodu svedomia. Vyjadrila som im svoju vďačnosť, objala som ich a poprosila som, aby potlačili svoje osobné pocity. Udržiavali sme dobré vzťahy. Liečba oxidom arzenitým prebiehala šesť mesiacov a môj stav sa zlepšil. Lekári potom súhlasili, aby som zostávajúce dávky dostávala doma.

Dohodli sme s Viktoriánskym rádom sestier, ktoré poskytujú služby domácej starostlivosti, že budú ku mne dochádzať. Znova sa však ozvalo svedomie. Aj ony sa zdráhali podať mi roztok. Stretnutia, listy a lekárske články z uznávaných lekárskych časopisov zvrátili túto situáciu. Zdravotné sestry napokon súhlasili so spoluprácou. V septembri 1997 bola moja liečba ukončená.

Je pravda, že pri tomto druhu rakoviny môže nastať recidíva. Lekár hovorí, že je to tak, akoby človek žil s časovanou bombou. No naučila som sa mať radosť z každého dňa, nikdy neopúšťať miesto uctievania a horlivo sa deliť o biblickú nádej na čas, keď ‚nijaký usadlík nepovie: „Som chorý.“‘“ — Izaiáš 33:24.

Zdravotnícki pracovníci majú závažnú zodpovednosť poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Všeobecne to berú zodpovedne a pri liečbe postupujú svedomito v rámci hraníc svojej odbornosti a súčasných poznatkov. Ako ukázala táto skúsenosť, lekári, zdravotné sestry a ďalší zdravotnícki špecialisti môžu veľa dosiahnuť, ak sú prispôsobiví a citlivo reagujú na presvedčenie a svedomie informovaných dospelých pacientov.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 20]

Darlene Sheppardová