Vidíte viac, ako zachytí váš zrak?

VODIČI áut nemôžu bežne vidieť za ostrú zákrutu. Ale pomocou zrkadla umiestneného v zákrute môžu spozorovať prichádzajúce dopravné prostriedky a vyhnúť sa nehode. Podobne ľudia nemôžu v skutočnosti vidieť neviditeľného Stvoriteľa. Existuje však spôsob, ako sa dozvedieť, či niekto taký existuje?

V prvom storočí sa jeden pisateľ zmienil o tom, ako môžeme vnímať to, čo nemôžeme vidieť. Napísal: „[Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia.“ — Rimanom 1:20.

Zamyslite sa nad tým. Vidíte inteligenciu odzrkadľujúcu sa vo veciach okolo nás, ktorá prevyšuje ľudskú schopnosť tvoriť? Pomáhajú vám také veci vidieť „očami porozumenia“, že existuje niekto väčší ako človek? Pouvažujme o niekoľkých príkladoch. — Efezanom 1:18, King James Version.

Učiť sa zo stvorenia

Žasnete za bezmesačnej noci nad nádherou oblohy posiatej žiarivými hviezdami a vidíte v tom dôkaz existencie Vznešeného Tvorcu? „Nebesia oznamujú Božiu slávu a priestor rozpráva o diele jeho rúk,“ vyhlásil jeden staroveký pozorovateľ. „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil,“ rozjímal tento muž, „čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ — Žalm 8:3, 4; 19:1.

 Je pre nás bežné žasnúť nad stvorením až príliš podivuhodným na to, aby ho ľudia mohli napodobniť. Jeden známy básnický verš hovorí: „Strom iba Božie ruky vytvoria.“ Ale omnoho väčším úžasom nás napĺňa vznik dieťaťa, čo sa deje bez akýchkoľvek tvorivých pokynov jeho rodičov. Keď sa spermia otca spojí s vajíčkom matky, do DNA novovytvorenej bunky sa ihneď zapíšu plány, aby podľa nich mohlo vzniknúť dieťa. „Keby sme ich odpísali,“ hovorí sa o pokynoch v DNA, „zaplnili by tisíc 600-stranových kníh.“

No to je iba začiatok. Pôvodná bunka sa začne deliť a vzniknú dve bunky, potom štyri, potom osem a tak ďalej. Asi po 270 dňoch sa narodí dieťa, ktoré tvoria tisícky miliónov živých buniek viac ako 200 druhov. A predstavte si, že pôvodná bunka mala v sebe informácie na vytvorenie všetkých tých rôznych druhov buniek, a to ešte v tom správnom čase! Pobáda vás to k chvále nášho Stvoriteľa? Všimnite si chválu, ktorú vyjadril žalmista: „Ty sám si vytvoril moje obličky; držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky. Budem ti chválorečiť, lebo som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň.“ — Žalm 139:13–16.

Ľudia, ktorí študovali tieto „zázraky“, pociťujú bázeň. Dr. James H. Hutton, niekdajší prezident chicagskej lekárskej spoločnosti a Lekárskej spoločnosti štátu Illinois, povedal, že bol naplnený úžasom zo „zázračnej schopnosti [bunky] prenášať na nástupnícke bunky dáta, ktoré [gény a chromozómy] chcú reprodukovať. Je to naozaj vynikajúce, že naši výskumníci sú schopní vyskúmať tieto veci. Ale tento jav rozhodne musela naplánovať nejaká Božská inteligencia.“

Dr. Hutton pokračoval: „Štúdium žliaz s vnútorným vylučovaním a štúdium porúch týchto žliaz v rámci mojej subšpecializácie endokrinológie posilňuje moje presvedčenie, že za úžasnou zložitosťou a funkciou týchto životne dôležitých zložiek je Božská moc.“ Dospel k tomuto záveru: „Zdá sa mi, že uvažovanie o týchto zázrakoch núti moju myseľ veriť, že tento vesmír naplánovala, uviedla do činnosti a riadi nejaká všemohúca a vševedúca sila.“

Po týchto poznámkach sa Dr. Hutton opýtal: „Je to osobný Boh, ktorý si všíma pád každého vrabca?“ Odpovedal: „Akosi o tom pochybujem. Ani neverím, že by venoval nejakú výnimočnú pozornosť mojim relatívne bezvýznamným každodenným činnostiam.“

Prečo mnohí priznávajú, že v „zázrakoch“ stvorenia sú zjavné dôkazy inteligencie, ale spochybňujú existenciu osobného Boha, ktorý má o ľudstvo záujem?

Skutočne sa Boh o nás stará?

Mnohí si myslia, že keby Boh existoval, nedovolil by, aby ľudia toľko trpeli. Bežná otázka, ktorú niektorí kladú, je: „Kde bol Boh, keď sme ho potrebovali?“ Istý človek, ktorý videl, ako nacisti vraždili milióny ľudí počas druhej svetovej vojny, bol taký zarmútený utrpením, ktoré videl, že povedal: „Keby ste oblizli moje srdce, otrávili by ste sa.“

Pre mnohých je to teda dilema. Ako spomenul už citovaný staroveký pisateľ, dôkaz o Stvoriteľovi je zjavný, keď preskúmame zázračný poriadok a konštrukciu vecí. Ak sa však Boh o nás stará, ako môže dovoliť, aby existovalo také strašné utrpenie? Ak to máme pochopiť a správne uctievať Boha, musíme na túto dôležitú otázku dostať uspokojujúcu odpoveď. Kde ju môžeme nájsť?

Povzbudzujeme vás, aby ste si obstarali brožúru Skutočne sa Boh o nás stará? Na 32. strane tohto čísla Prebuďte sa! sa môžete dozvedieť, ako ju môžete získať. Sme presvedčení, že starostlivé preskúmanie častí „Prečo Boh pripúšťa utrpenie?“ a „Aký bol výsledok vzbury?“ vám poskytne uspokojujúce odpovede.

[Obrázky na strane 10]

Vidíte v týchto veciach dôkaz existencie Stvoriteľa?