Najstarší drevorubač ešte stále pracuje

MEDZI mnohé nástroje na ťažbu dreva, ktoré ľudia vynašli, patria sekery, kliny, štiepačky a píly. Existujú aj ťažobné stroje, ktoré môžu zrezať masívne kmene stromov. Ale najstaršie nástroje na ťažbu dreva nevyrobil človek. Je to sada dobrých ostrých zubov — zubov bobra, najstaršieho drevorubača.

Dospelý bobor dorastá do veľkosti asi 1,3 metra a váži až 27 kilogramov. Bobor musí často obrusovať svoje horné i dolné hryzáky, lebo mu nepretržite rastú. Prednú časť jeho hryzákov pokrýva vrstva tvrdej skloviny, vďaka ktorej majú hryzáky ostro zbrúsenú hranu. Tieto prirodzené dláta, ktoré sú zahnuté dovnútra a ktorým dávajú silu veľmi mocné čeľustné svaly, sa ľahko presekajú aj najtvrdším drevom.

Teplý kožuch, univerzálny chvost

Ľudia, ktorí žijú v chladnejšom podnebí, si cenia teplý, nepremokavý zvrchník. Nuž a bobor si taký vrchný odev nemusí kupovať, lebo má hrubý plášť z kožušiny. Kožušina bobra má dve vrstvy a môže mať farbu od žltohnedej po tmavohnedú. Spodná srsť, hustá podsada, pozostáva z veľmi jemných chĺpkov spojených drobnými háčikmi, ktoré do seba zapadajú, a tak poskytujú bobrovi ochranu pred vodou a chladom. Spodnú srsť prekrývajú dlhšie a hrubšie štetinaté pesíky, ktoré odpudzujú vodu. Pridajte k tomu žiarivý lesk a materiál na ohmat ako plyš a niet sa čo diviť, že mnohí ľudia si tak cenia odev vyrobený z bobrej kože! Veď v Kanade bobrie kožušiny kedysi slúžili ako platidlo!

Všetky bobry majú pri koreni chvosta dva páry neobyčajných žliaz. Jeden pár žliaz bobrovi zabezpečuje zvláštny maz a druhý pár žliaz produkuje pižmo, čo je aromatický výlučok so silným, ale nedráždivým pachom. Bobor používa tieto výlučky viacerými spôsobmi, napríklad na zabezpečenie nepremokavosti kožušiny a na vábenie iných bobrov. Pižmo používajú aj ľudia; voňavkári ho pridávajú do niektorých voňaviek.

Chvost bobra je jedinečný. Má tvar vesla, dĺžku asi 30 centimetrov a mnoho funkcií. Napríklad vo vode bobrovi slúži ako navigačné kormidlo. Na súši ho pri ohlodávaní stromov používa na zabezpečenie stability. Keď hrozí  nebezpečenstvo, bobor ním prudko udiera o vodnú hladinu, čím varuje všetkých bobrov, ktoré sú nablízku, aby utiekli do bezpečia. Objasnime si však jednu nesprávnu predstavu. Bobor nepoužíva chvost ako murársku lyžicu na to, aby nanášal blato na svoje hrádze.

Potrava a voda

Čím sa bobor živí? Na prvom mieste jeho „jedálneho lístka“ je jemná vnútorná kôra a púčiky topoľa a vŕby. Preto si bobor pri stínaní stromu na stavebný projekt môže pochutiť aj na výdatnom jedle. Niekedy sa stane, že zatiaľ čo jeden bobor je zamestnaný ohlodávaním kmeňa, iný sa prikradne a vezme si zopár chutných kúskov kôry, ktorá je mimo zorného uhla toho prvého bobra.

Počas zimy bobor využíva jedinečný systém uchovávania potravy. Najprv pod vodnou hladinou vyhrabe hlbokú dieru — čo nie je náročný výkon, lebo bobor môže zostať pod vodou na jedno ponorenie až 15 minút. Potom ukladá konáre osiky, vŕby a ďalších stromov na hladinu nad dierou. Postupným prikladaním dreva kopa nakoniec dosiahne dno jamy. Neskôr, keď ľad pokryje rybník a keď sneh znemožňuje činnosť vonku, má celá kolónia pod vodou dobre zásobenú „špajzu“.

 Čo sa týka vody, len málo suchozemských živočíchov sa v nej cíti tak dobre ako bobor. Okrem hustej srsti, ktorá je vďaka mazu odolná proti vode, bobor má aj vrstvu podkožného tuku, ktorý mu zabezpečuje tepelnú izoláciu aj v tej najchladnejšej vode. Veď bobry sa vo vode dokonca aj pária! Bobrov nikdy nenájdete žiť ďaleko od jazier a vodných tokov, lebo voda zohráva v ich živote veľmi dôležitú úlohu.

Bobry a ľudia

Bobry sa dajú ľahko skrotiť a ľahko sa spriatelia s ľuďmi, ktorí s nimi zaobchádzajú láskavo. Tieto živočíchy si pravidelne udržiavajú srsť a starajú sa o svoju čistotu. V minulosti mali americkí Indiáni vo zvyku chovať pri svojich táboriskách bobry ako domáce zvieratá. No skôr ako vpustíte bobra do svojho domu, radšej si to dvakrát premyslite. Problém je v tom, že bobry nikdy neprestávajú stavať. „Keď ich chováte v dome,“ píše odborníčka na životné prostredie Alice Outwaterová, „zotnú nohy stolov a stoličiek a stavajú si malé hrádze medzi kusmi ostatného nábytku.“ Podobný osud môže postihnúť stromy a stĺpy oplotenia v záhrade.

No medzi bobrami a ľuďmi vznikajú ešte vážnejšie problémy. Napríklad niektorí majitelia pôdy sa sťažujú, že bobrie hrádze spôsobili zvýšenie hladín vodných tokov, čo zničilo ich majetok. Vedci a ďalší však oponujú takým sťažnostiam tým, že poukazujú na úžitok plynúci z činnosti bobrov. Bobry napríklad zadržiavaním vody v hrádzach uchovávajú zásoby vody a prispievajú k jej čistote, čím vytvárajú podmienky na zachovanie života mnohých živočíšnych druhov. Niektorí dokonca hovoria, že bobrie rybníky zmiernili následky sucha.

Prírodovedci odhadujú, že v kontinentálnej časti Spojených štátov dnes žije asi 10 000 000 bobrov. Niektorí však predpokladajú, že na tom istom území žilo pred 500 rokmi viac ako 200 000 000 bobrov. Len sa nad tým zamyslite, desiatky miliónov „drevorubačov“ mohli pracovať v lesoch Severnej Ameriky už pred príchodom prvých Európanov. No namiesto toho, že by títo raní prisťahovalci našli obnaženú krajinu zbavenú stromov, videli rozsiahle, prekvitajúce lesy. Je zrejmé, že bobor zohráva dôležitú úlohu v ekológii našej planéty. Môžeme byť teda vďační, že najstarší drevorubač ešte stále pracuje!

[Rámček/obrázok na stranách 22, 23]

„Pracovitý ako bobor“

Človek, ktorý vymyslel túto frázu, pravdepodobne pozoroval bobry pri prehradzovaní vodných tokov alebo pri stavbe ich príbytkov. Keď tieto zvieratá stínajú stromy a vlečú tie kusy na stavenisko, vyzerajú akoby nikdy nepoznali únavu. Niekedy dokonca budujú kanály na splavovanie stavebného materiálu k zodpovedajúcej lokalite.

Ale ako bobry stavajú svoje hrádze? Najprv upevnia konáre na dne vodného toku, aby konštrukciu ukotvili. Ak je prúd široký, bobry stavajú násyp do oblúka proti prúdu, aby ho posilnili pred prúdom vody. Prikladaním ďalšieho dreva zvyšujú stavaný úsek do vhodnej výšky a potom blatom a kameňmi upchávajú diery. Bobor podopiera hrádzu v spodnej časti konármi, ktoré pod určitým uhlom zapichne do dna vodného toku, aby bola hrádza pevná. Tieto pracovité tvory robia dokonca pravidelné opravy svojho vlastného diela!

Nad hrádzou sa čoskoro vytvorí pokojný rybník. Tu si bobry postavia bezpečné obytné štvrte — najprv, počas výstavby hrádze, len jednoduchú noru v brehu rieky a neskôr ďalej od brehu kupolovitý brloh z konárov a blata. Bobry si robia vstupné otvory do brloha pod vodnou hladinou, aby sa chránili pred dravými zvieratami. V bezpečí brlohu odpočívajú a vychovávajú svoje mláďatá.

Bobor je naozaj pracovitý. Vedci z Wyomingu (USA) vypustili desať bobrov — päť samcov a päť samičiek — v oblasti, kde už dlhý čas nebolo možno zahliadnuť žiadneho bobra. O rok sa výskumníci vrátili a zistili, že bobry si založili päť kolónií a postavili 55 hrádzí!

[Obrázky na strane 24]

Bobor pri práci; bobrí brloh a bobria hrádza; mláďa bobra