Olympijské ideály v kríze

KEĎ barón Pierre de Coubertin navrhol obnoviť olympijské hry, stanovil niekoľko vznešených ideálov. Krédo moderných olympijských hier pripisované Coubertinovi v skutočnosti znie: „Najdôležitejšie na olympijských hrách nie je zvíťaziť, ale zúčastniť sa, lebo zmyslom... nie je víťazstvo, ale čestný boj.“

Coubertin bol presvedčený, že účasť na zdravom súťažení môže budovať cnostný charakter, podporovať správny úsudok a prispievať k čestnému správaniu. Hovoril dokonca o ‚náboženstve športu‘. Myslel si, že olympijské hry môžu ľudí naučiť žiť v mieri.

Ale v čase Coubertinovej smrti v roku 1937 sa všetky tieto nádeje vytratili. Hry už raz prerušila svetová vojna a narastalo napätie smerujúce k ďalšiemu veľkému konfliktu. V súčasnosti sú olympijské ideály v ešte väčšej kríze. Prečo je to tak?

Olympijské hry a drogy

Športovci už celé desaťročia berú drogy na zlepšenie výkonu, aby dosiahli pretekársky vrchol, a táto pohroma neobišla ani olympijské hry. Aj dnes, po 25 rokoch od zavedenia údajne prísnych drogových skúšok, je užívanie zakázaných látok medzi olympijskými športovcami neustálym problémom.

Niektorí športovci sa uchyľujú k steroidom, aby získali výhodu. Iní užívajú povzbudzujúce prostriedky. Ľudské rastové hormóny sú obľúbené medzi šprintérmi a ďalšími silovými športovcami, lebo im pomáhajú rýchlo sa zotaviť po intenzívnych tréningoch a dodávajú svalom silu. Okrem toho mnohí bežci na dlhé trate, plavci a bežci na lyžiach uprednostňujú geneticky upravené formy erytropoetínu, lebo podporovaním  tvorby červených krviniek zvyšuje ich vytrvalosť.

Je pochopiteľné, prečo Dr. Robert Voy, bývalý riaditeľ drogových testov amerického olympijského výboru, nazýva športovcov „chodiace laboratóriá“. Dodáva: „Olympijské hry sa stali testovacou základňou pre vedcov, chemikov a lekárov bez etiky.“ A čo testy? Dr. Donald Catlin, riaditeľ laboratória drogových testov v Spojených štátoch, hovorí: „Prefíkaní športovci, ktorí chcú brať drogy, prešli na také druhy, ktoré nedokážeme zistiť.“

Úplatkárstvo a korupcia

Keďže len málo miest si môže dovoliť uchádzať sa o výsadu byť hostiteľským mestom olympijských hier, niektoré z nich sa nezastavia pred ničím, len aby si to zaistili. Pred takmer dvoma rokmi sa Medzinárodný olympijský výbor (MOV) ocitol po krk v škandále. Obvinenia z úplatkov dosahujúcich až 400 000 amerických dolárov vyplatených členom MOV pri výbere Salt Lake City ako miesta konania Zimných olympijských hier v roku 2002 vrhli pochybnosti na etiku tých, ktorí mali podiel na výberovom konaní.

Určiť hranicu medzi pohostinnosťou a nepopierateľným úplatkárstvom je často ťažké, lebo potenciálne hostiteľské mesto zahŕňa  štedrými darmi tých, ktorí vyberajú dejisko hier. Do škandálu okolo Salt Lake City sa zaplietlo až 20 členov MOV a 6 z nich bolo z MOV nakoniec vylúčených. Všetky snahy zachovať čistý štít olympijských hier v Austrálii v roku 2000 zlyhali, keď prezident Austrálskeho olympijského výboru priznal: „Nuž, nevyhrali sme [výberové konanie] len na základe krásy mesta a športových zariadení, ktoré môžeme ponúknuť.“

Extravagantný spôsob života niektorých dlhoročných členov MOV tiež prispieva k prehlbovaniu skepticizmu. Nedávno zosnulý švajčiarsky prezident Medzinárodnej federácie veslovania Tommy Keller raz povedal, že podľa neho niektorí oficiálni predstavitelia v oblasti športu vidia v olympijských hrách prostriedok na „uspokojenie vlastnej pýchy“. Dodal, že ich zjavne poháňala „túžba po peniazoch a po dosiahnutí vlastných ambícií“.

Intenzívny obchod

Nikto nemôže poprieť, že olympijské hry súvisia s obrovskými peniazmi. Už tradične stúpne sledovanosť televízneho vysielania, a tým aj lukratívnych reklám, vďaka čomu je sponzorstvo hier úžasným nástrojom trhu.

Pouvažujte o olympijských hrách v roku 1988, pri ktorých deväť mnohonárodných spoločností vyplatilo MOV celkovú sumu vyše 100 miliónov amerických dolárov, aby získali obchodné práva na celom svete. Letné olympijské hry v roku 1996 v Atlante dosiahli za predaj rovnakých práv celkový zisk 400 miliónov amerických dolárov. A nie sú v tom zarátané práva na televízne prenosy. Jedna americká televízna stanica zaplatila viac ako 3,5 miliardy amerických dolárov za právo vysielať olympijské hry od roku 2000 do roku 2008 a bolo zverejnené, že v priebehu štyroch rokov bude musieť každý z 11 svetových sponzorov zaplatiť 84 miliónov amerických dolárov. Preto niektorí ľudia vyjadrujú názor, že hoci kedysi olympijské hry boli symbolom ideálu znamenitosti človeka, dnes sú hlavne príležitosťou na zarobenie peňazí, čo symbolizuje ľudskú chamtivosť.

 Kde sa stala chyba?

Niektorí odborníci hovoria, že krízu olympijských hier možno spätne vystopovať až k dvom kľúčovým posunom, ktoré nastali na začiatku 80. rokov 20. storočia. Prvým bolo rozhodnutie poskytnúť jednotlivým medzinárodným športovým federáciám právo rozhodovať, ktorí športovci sa zúčastnia olympijských hier. Zatiaľ čo MOV predtým vyhradil účasť len amatérom, federácie neskôr umožnili súťažiť v príslušných olympijských disciplínach aj profesionálnym športovcom. No profesionálni športovci so sebou priniesli aj profesionálny prístup. Samotný ‚dobrý boj‘ neprináša peniaze za reklamu, a tak netrvalo dlho a víťazstvo sa stalo všetkým. Neprekvapuje preto, že sa tak rozšírilo užívanie drog na zvýšenie výkonu.

 Druhý kľúčový posun nastal v roku 1983, keď MOV očakával, že zarobí na tom, čo marketingový odborník MOV označil za „najcennejší nevyužitý symbol na svete“ — na olympijských kruhoch. Tak vznikla atmosféra neovládateľného komercionalizmu, ktorý sa stal obchodnou značkou olympijských hier. Jason Zengerle poznamenal: „Napriek všetkým rečiam o propagácii mieru a zjednocovaní ľudí celého sveta... olympijské hry sa naozaj neodlišujú od... akejkoľvek inej okázalej športovej udalosti.“ Znamená to však, že ideály olympijského hnutia, sú nedosiahnuteľné?

[Rámček/obrázok na strane 5]

FAKTY O OLYMPIJSKÝCH HRÁCH

→ Olympijský symbol sa skladá z piatich kruhov, ktoré predstavujú kontinenty — Afriku, Áziu, Austráliu, Európu a Severnú a Južnú Ameriku. Sú vzájomne prepojené na znak športového priateľstva všetkých národov.

→ Olympijské motto je Citius, Altius, Fortius — v latinčine znamená „rýchlejšie, vyššie, silnejšie“. Jeden učiteľ z Francúzska to preložil ako „svižnejšie, vyššie, silnejšie“.

→ Olympijský oheň horel počas starovekých hier na oltári Dia. Dnes sa pochodeň zapaľuje slnečnými lúčmi v Olympii a potom sa dopraví na miesto hier.

→ Olympijská tradícia je stará celé tisícročia. Prvé zaznamenané olympijské hry sa konali v roku 776 pred n. l., ale mnohí hovoria, že pôvod hier siaha prinajmenšom päť storočí pred tento dátum.

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Eric Draper

[Rámček/obrázok na strane 6]

DEJISKO OLYMPIÁDY V SYDNEY

Od septembra 1993, keď Sydney vyhralo vo výberovom konaní miesta olympijských hier v roku 2000, sa mesto horúčkovito pripravuje na prijatie návštevníkov, ktorých počet sa ráta na desaťtisíce. Veľa sa urobilo, aby sa vyčistili plochy zaberajúce 760 hektárov a vybudovalo sa miesto na konanie olympijských hier na svetovej úrovni a aby sa staré skládky odpadu zmenili na mokrade, parky a ústia riek.

Olympijská dedina v Sydney, ktorá poskytne ubytovanie všetkým športovcom a oficiálnym predstaviteľom, je najväčšou dedinou na slnečnú energiu na svete. SuperDome — najväčšie kryté športové a zábavné stredisko na južnej pologuli — má najväčšiu vlastnú rozvodnú sieť na slnečnú energiu v Austrálii a funguje na energiu, ktorá nevytvára takmer žiadne plyny spôsobujúce skleníkový efekt.

Za SuperDomom sa črtajú oblúky a trámy Olympijského štadióna. Jeho výstavba stála 435 000 000 amerických dolárov a so 110 000 miestami na sedenie je najväčším Olympijským štadiónom na svete. Pod hlavným oblúkom štadióna by mohli vedľa seba parkovať štyri lietadlá Boeing 747! Závesná, priesvitná stropná krytina chráni divákov pred ultrafialovými slnečnými lúčmi. „V roku 2000 bude toto miesto niekoľko mesiacov srdcom Austrálie,“ povedal Alan Patching, generálny riaditeľ štadióna. A dovolil si vysloviť predpoveď: „Potom sa stane symbolom [Austrálie] podobne ako budova opery.“

[Obrázok na strane 4]

Barón Pierre de Coubertin

[Prameň ilustrácie]

Culver Pictures

[Prameň ilustrácie na strane 7]

AP Photo/​ACOG, HO