Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Aby bolo lietanie bezpečnejšie

Aby bolo lietanie bezpečnejšie

Aby bolo lietanie bezpečnejšie

KAPITÁN zatlačí páku ovládajúcu škrtiace klapky dopredu a druhý pilot potvrdzuje, že z centra riadenia letov sme dostali povolenie vzlietnuť. Sedím za pilotmi v kabíne ako pozorovateľ a cítim, ako mi búši srdce, keď motory lietadla vydajú tlmený rev. Telo mám vtlačené do sedadla, keď Boeing 747, nazývaný aj jumbo jet, zrýchľuje. Potom sa s dokonalou hladkosťou vznesieme do vzduchu a pod nami sa stráca rozjazdová dráha číslo 34 na Novom tokijskom medzinárodnom letisku.

Nebezpečenstvo vo vzduchu!

O niekoľko minút počujeme silnú ranu a lietadlo sa začína triasť a prudko zatáča. Kabínou preniká ohlušujúci zvuk. Je to poplašné zariadenie! Na prístrojových paneloch sa rozsvieti niekoľko červených a žltých výstražných svetiel a druhý pilot sa snaží lietadlo vyrovnať.

„Požiar na treťom motore!“ vykríkne kapitán a stlačí gombík, ktorým umlčí poplach. „Na trojke nulové otáčky, nulový tlak oleja, žiadna hydraulika,“ hovorí druhý pilot. „Priškrtiť trojku. Prerušiť prívod paliva do trojky. Trojku odstaviť.“ Po každom pokyne jeden pilot vykoná príslušný úkon a ďalší ho potom overí. Spoločne pracujú na zvládnutí situácie, akoby ich pohyby boli nacvičené. Žasnem nad tým, akí sú pokojní, a predsa si počínajú rozhodne, aby dostali lietadlo pod kontrolu.

Druhý pilot teraz vysiela do centra riadenia letov žiadosť o uvoľnenie dráhy na núdzové pristátie a žiada, aby bola pripravená núdzová pomoc. Potom upozorňuje letušky a stevardov, aby pripravili cestujúcich na núdzové pristátie.

Kým posádka dokončuje všetky kroky, ktoré musí urobiť pred núdzovým pristátím, utieram si pot z čela a pevne sa držím sedadla! Pociťujem úľavu, keď lietadlo hladko pristane. Cítim sa trochu hlúpo pre to, že som sa tak vyľakal. Viete, nič z toho nebolo skutočnosťou. Neletel som nad Japonskom. Sedel som v profesionálnom letovom simulátore (podobnom tomu, ktorý je na obrázku hore) v Letovom centre aerolínií Spojených štátov v Denveri v štáte Colorado. Posádka lietadla iba trénovala. Pre mňa — veterána malých počítačových letových simulátorov — to bola osviežujúca skúsenosť.

Simulácia v záujme bezpečnosti

V podobných scénach účinkujú piloti stovkykrát denne v takých simulátoroch, ako je tento. Prečo? Preto, aby sa vycvičili, a pre bezpečnosť cestujúcej verejnosti — pre vašu bezpečnosť. Ale prečo takéto školenie prebieha v simulátoroch, a nie v skutočných lietadlách? Je na to veľa dôvodov, ale skôr ako si o nich povieme, pozrime sa, ako sa vyvíjala letová simulácia.

Počas prvej a druhej svetovej vojny výrazne vzrástla potreba spôsobilých pilotov, a tak sa zakladali školy, v ktorých sa používali primitívne letové simulátory. Koncom 60. rokov 20. storočia urobila letecká simulácia veľký krok vpred, lebo simulátory sa stali veľmi realistickými. Začali napodobňovať aj také drobné detaily, ako napríklad ovládanie lietadla podľa jeho hmotnosti i podľa množstva paliva v nádržiach. Tieto činitele ovplyvňujú riadenie lietadla. Počas letu sa palivo spaľuje a lietadlo sa správa odlišne. Pokroky v elektronike a počítačovej technike umožnili simulovať tieto i mnohé iné podmienky.

Cieľom je to, aby simulátory čo najvernejšie napodobňovali skutočný let. Preto majú moderné simulátory veľké, vysokovýkonné hydraulické základne, ktoré majú šesť stupňov voľnosti. Tento systém je poháňaný veľkými hydraulickými čerpadlami a posádku lietadla môže krátkodobo vystaviť pohybom, ktoré pôsobia silou od +1 do –1 g. *

Keď piloti nastavujú ovládacie prvky, výsledky sa dostavujú v reálnom čase — presne tak, ako by to bolo v lietadle. Zrýchlenie, spomalenie, zatáčanie, stúpanie, klesanie, dosadnutie na pristávaciu plochu a jej nerovnosti, poveternostné podmienky — to všetko vníma pilot nielen svojím vnútorným uchom, ale aj celým svojím telom.

Pokroky sa urobili aj vo využívaní vizuálnych počítačových systémov, ktoré zobrazujú konkrétne svetové letiská a ich okolitý terén. Tieto verné obrazy sú premietané na obrazovkách, ktoré obklopujú prednú časť simulátorov pilotnej kabíny. Uhol obrazu je až 180 stupňov v horizontálnej rovine a 40 stupňov vo vertikálnej. Simulátory umožňujú pilotom „lietať“ za všetkých poveternostných podmienok — v snehu, daždi, bleskoch, krupobití a hmle — a to cez deň, v šere alebo v noci.

Návšteva simulátora

Prístupovou cestou k simulátoru, ktorý som navštívil, bol kovový most preklenujúci šesťmetrovú priepasť medzi „zemou“ a veľkou bielou skriňou bez okien inštalovanou na obrovskej pohyblivej plošine. Toto zariadenie vyzerá ako kozmická sonda alebo ako obrovský pavúk.

Keď vstúpite dovnútra, máte pocit, že ste práve vošli do pilotnej kabíny skutočného lietadla. Vidíte tam všetky číselníky, svetelné ukazovatele, meracie prístroje, prepínače a páky, ktoré sú usporiadané presne tak ako v lietadle, podľa ktorého je urobený model. Terry Bansept, môj sprievodca a technik letových simulátorov, mi povedal, že mnohé z týchto panelov a prístrojov sú skutočné súčasti lietadiel.

Terry mi vysvetlil, že letové simulátory sa postupne stali presnými kópiami pilotných kabín rôznych modelov lietadiel, pokiaľ ide o rozmery i o funkcie. Keď sa simulácia letov začala používať v širšom rozsahu, letecká komunita zistila, že simulátory umožňujú vysoko kvalitné cvičenie pilotov. Okrem školenia pilotov v letoch simulované pokyny sú zamerané aj na nacvičovanie postupov v núdzových situáciách.

Ak niektorý simulátor spĺňa určitú normu vernosti, piloti si môžu zaznamenávať čas strávený v simulátore, akoby leteli skutočným lietadlom. Za určitých podmienok sa školenie a skúšanie pilotov môže odohrávať takmer výlučne v simulátore.

Prečo práve simulátory?

Simulátory slúžia mnohým praktickým cieľom. Ich použitie namiesto skutočného lietadla šetrí palivo i olej. Znižuje to tiež preťaženie leteckej dopravy, množstvo hluku, znečistenie vzduchu a náklady na školenie a prevádzku. Keď simulátor „havaruje“, nič to nestojí a nikto nie je zranený.

„Simulátory môžu znížiť počet nehôd pri cvičeniach,“ povedal Terry. „Umožňujú cvičiť sa v riešení porúch, ako je požiar motora, zlyhanie podvozka, prasknutie pneumatiky, úplná strata ťahu, alebo v reagovaní na rôzne klimatické podmienky, ako je nepriaznivé počasie, nárazový vietor, námraza a zlá viditeľnosť.“ Piloti sa môžu cvičiť aj v používaní mechanických systémov a vo zvládaní systémových porúch bez toho, aby to predstavovalo nejaké riziko pre lietadlo alebo aby bol ohrozený ľudský život.

Skúsený pilot J. D. Whitlatch k tomu povedal: „Scenáre, ktoré používame v simulátoroch, predstavujú 6 miliónov možných kombinácií situácií a podmienok. V skutočnom lietadle by nikdy nebolo možné vyškoliť posádky na toľko situácií.“

V Spojených štátoch sú simulátory starostlivo kontrolované a skúšané Federálnym leteckým úradom (FAA), skúšobnými pilotmi a technikmi. Pred každým cvičebným dňom technici opravujú a kontrolujú simulátory a „lietajú“ na nich, aby sa zaistilo, že budú verne napodobňovať lietadlo. Keď sa urobia nejaké úpravy na skutočnom lietadle, tieto zmeny musia byť vložené aj do simulátorov. Každých šesť mesiacov zástupcovia FAA „lietajú“ na simulátoroch, aby zistili, či sú presné.

Poučenie z tragédií v minulosti

Pomocou informácií zo záznamníkov obsahujúcich údaje o lete lietadla a záznam hlasov v pilotnej kabíne, ktoré sa podarili nájsť na miestach nehôd, môžu inžinieri programovať simulátory tak, aby napodobnili presne také situácie a poruchy, aké sa vyskytli pri skutočných nehodách konkrétnych lietadiel. Tieto informácie a simulácie sa môžu potom použiť ako pomôcka pri vyšetrovaní príčiny jednotlivých nehôd. Okrem toho, také údaje môžu pomôcť školiť budúce generácie pilotov, ako reagovať na nepredvídané ťažkosti. Tieto informácie využívajú aj výrobcovia lietadiel a ich častí, aby mohli v budúcnosti projektovať a montovať lepšie lietadlá a ich súčiastky.

Ak vyšetrovanie odhalí, že nehodu alebo nebezpečnú situáciu spôsobila chyba pilota, môže sa začať školenie, aby sa podobným chybám v budúcnosti zabránilo. Lew Kosich, skúsený pilot, hovorí: „Situácie, ktoré predvádzame, nie sú vymyslené; niekde sa naozaj stali.“ V snahe zlepšiť reakcie pilotov, skvalitniť školiace programy a v konečnom dôsledku zvýšiť bezpečnosť verejnosti leteckí odborníci stále hodnotia a napodobňujú situácie z reálneho života a skúmajú reakcie pilotov za týchto okolností.

Teraz sa pod bdelým zrakom môjho pomocného pilota Terryho snažím „pristáť“ s „Boeingom 747“ na „Letisku Charlesa de Gaulla“. Čakám, že budem počuť príjemný šum pneumatík, ktoré sa dotkli príjazdovej dráhy. Žiaľ, obrazovku simulátora znehybní zlý manéver! Práve som s mojím jumbom narazil do kontrolnej veže!

Akí môžeme byť všetci radi, že piloti, ktorí lietajú v skutočných lietadlách prepravujúcich ľudí, sú ozajstnými odborníkmi — sčasti vďaka letovým simulátorom. Keď budete nabudúce letieť, môžete byť celkom pokojný, lebo vy i vaši spolucestujúci ste v rukách dobre vyškolených pilotov. — Poslané.

[Poznámka pod čiarou]

^ 11. ods. Symbol g sa používa na vyjadrenie síl pôsobiacich následkom zrýchlenia na ľudí v akomkoľvek dopravnom prostriedku. Zemská gravitačná sila spôsobuje štandardné zrýchlenie 1 g. Keď sa pilot snaží zastaviť klesanie lietadla a nabrať výšku, pociťuje dodatočnú silu, ktorá ho vtláča do sedadla. Keď je táto sila dvakrát väčšia ako gravitačná sila, má hodnotu 2 g.

[Obrázky na strane 26]

Simulovaný vzlet zo San Francisca

a let nad New Yorkom

[Obrázok na strane 26]

Letový simulátor v Denveri v Colorade