Snaha o dokonalú spoločnosť

BOLO by nádherné žiť v lepšom svete, medzi ľuďmi, ktorí by netrpeli bolesťou, chorobami ani telesnými chybami! V celosvetovej spoločnosti bez zločinov či konfliktov. V ľudskej rodine, kde by neexistovala smrť.

Dosiahnuť také ciele by si, samozrejme, vyžadovalo veľké zmeny v samých ľuďoch. Myšlienky o tom, ako vylepšiť ľudský rod, nie sú nové. Asi pred 2300 rokmi grécky filozof Platón napísal: „To najlepšie z jedného pohlavia by sa čo najčastejšie malo spájať s tým najlepším z druhého pohlavia, a to najhoršie čo najmenej s tým najhorším.“ No až pomerne nedávno sa začalo na zdokonaľovaní ľudstva pracovať seriózne. Tento odbor bol nazvaný eugenika.

Termín „eugenika“ vytvoril v roku 1883 Sir Francis Galton, britský vedec a bratranec Charlesa Darwina. Toto slovo pochádza z gréckych výrazov znamenajúcich „rodovo dobrý“ alebo „dedične vznešený“. Galton vedel, že rôzne kvety a zvieratá môžu selektívnym pestovaním a chovom získať určité žiaduce vlastnosti. Nedali by sa podobnými metódami zlepšiť ľudia? Galton veril, že by sa dali. Tvrdil, že keby sa čo len zlomok peňazí a námahy venovaných chovu koní a dobytka investoval do „zlepšovania ľudského rodu“, výsledkom by bola „galaxia géniov“.

Pod vplyvom Darwinových spisov prišiel Galton k názoru, že je čas, aby ľudia začali ovládať vlastný vývoj. V prvých desaťročiach 20. storočia si Galtonove názory získali mimoriadnu obľubu medzi politikmi, vedcami a vzdelancami v Európe i v Spojených štátoch. Štátnik jednej mocnej krajiny napísal slová odzrkadľujúce populárne predstavy v jeho dobe: „Spoločnosť nemá právo pripustiť, aby sa zvrhlí ľudia ďalej rozmnožovali... Všetci farmári, ktorí by pripustili, aby sa nerozmnožoval ich najlepší dobytok, a nechali by rozmnožovať sa tie najhoršie zvieratá, by boli považovaní za ľudí vhodných do blázinca... Jedného dňa si uvedomíme, že hlavnou zodpovednosťou dobrého a správneho občana je zanechať  v tomto svete potomstvo a že nemáme právo naveky tu uchovávať zlých občanov.“ Tieto slová napísal 26. prezident Spojených štátov Theodore Roosevelt.

Na veľtrhoch a výstavách v Británii i v Amerike boli zákony genetickej dedičnosti často znázorňované na pútači, ktorý zobrazoval skupinu vypchatých laboratórnych morčiat. Boli zoradené tak, aby bolo vidno, ako sa farba srsti dedí z jednej generácie na druhú. Cieľ týchto ukážok bol vysvetlený v sprievodnom texte. Na jednej tabuli bolo napísané: „Nevhodné ľudské črty, ako je slabomyseľnosť, epilepsia, sklon k zločinnosti, šialenstvo, alkoholizmus, žobráctvo a mnohé ďalšie, sa rozvíjajú v rodinách a dedia sa presne tak ako farba srsti morčiat.“ Iný výstavný plagát kládol otázku: „Ako dlho sa my Američania budeme tak veľmi starať o čistokrvnosť našich ošípaných, kurčiat a dobytka — a pritom nechávať rodový pôvod našich detí na náhodu?“

Eugenika v praxi

Tieto predstavy neboli len intelektuálnym teoretizovaním. V Severnej Amerike i v Európe boli sterilizované desaťtisíce „nežiaducich“ osôb. Samozrejme, definícia toho, kto je nežiaduci alebo čo je nežiaduce, závisela do veľkej miery od názorov ľudí, ktorí rozhodovali o nútenej sterilizácii. Napríklad v americkom štáte Missouri bol podaný návrh zákona, ktorý vyžadoval sterilizáciu ľudí „usvedčených z vraždy, znásilnenia, lúpežného prepadnutia, krádeže kurčiat, bombového útoku alebo z krádeže automobilov“. Nacistické Nemecko v pomýlenej snahe dospieť za života jednej generácie k nadradenej rase išlo ešte o krok ďalej. Po nútenej sterilizácii až 225 000 ľudí bolo milióny ďalších — Židov, Rómov, telesne postihnutých a iných „nežiaducich“ osôb — pod maskou eugeniky vyvraždených.

Po barbarstvách nacistickej éry sa eugenika dostala do nemilosti a mnohí dúfali, že táto oblasť výskumu upadne do zabudnutia a bude pochovaná spolu s miliónmi tých, ktorí v jej mene zahynuli. No v 70. rokoch 20. storočia sa začali šíriť správy o vedeckom pokroku v novej oblasti molekulárnej biológie. Niektorí sa báli, že tento pokrok môže spôsobiť návrat k ideám, ktoré zviedli  Európu a Severnú Ameriku v prvých desaťročiach 20. storočia. Napríklad v roku 1977 jeden významný biológ varoval svojich kolegov na vedeckom fóre o rekombinantnej DNA, ktoré organizovala Národná akadémia vied, týmito slovami: „Tento výskum nás opäť priblíži ku génovému inžinierstvu v humánnej medicíne. A to je bod, keď prídu na to, ako zariadiť, aby sa nám rodili deti s ideálnymi črtami... Naposledy to bolo tak, že ideálne deti mali blond vlasy, modré oči a árijské gény.“

Mnohí by dnes považovali za nezmyselné porovnávať pokrok v génovom inžinierstve s Hitlerovým eugenickým programom. Pred 60 rokmi sa neľútostne presadzovala rasová čistota. Dnes ľudia hovoria o zlepšení zdravia a kvality života. Stará eugenika mala korene v politike a bola živená fanatizmom a nenávisťou. Nový pokrok v genetickom výskume podporujú komerčné záujmy a túžba ľudí po lepšom zdraví. Ale hoci sú tu veľké rozdiely, cieľ formovania ľudí podľa našich genetických predsudkov sa dosť podobá starej eugenike.

Pretváranie spoločnosti pomocou vedy

Aj teraz, keď čítate tieto slová, výkonné počítače systematicky mapujú ľudský genóm — kompletný súbor pokynov obsiahnutých v našich génoch, ktoré usmerňujú náš rast a ktoré do veľkej miery určujú to, kým sme. Tieto počítače vytvárajú podrobný zoznam desaťtisícov génov obsiahnutých v ľudskej DNA. (Pozri rámček „Detektívi DNA“.) Vedci predpovedajú, že keď budú tieto informácie zhromaždené a uskladnené, v budúcnosti sa budú používať ako hlavný zdroj porozumenia ľudskej biológie a lekárskej vedy. Vedci tiež dúfajú, že keď budú záhady ľudského genómu dešifrované, otvorí sa tým cesta k terapii, ktorou bude možné napraviť alebo nahradiť chybné gény.

Lekári dúfajú, že genetický výskum povedie k novej generácii bezpečných, ale účinných liekov na prevenciu a liečbu chorôb. Taká technológia by tiež vášmu lekárovi umožnila prezrieť si váš genetický profil, a tak vopred zistiť, ktoré lieky by vám najlepšie zaúčinkovali.

Okrem týchto zdravotných výhod považujú niektorí génové inžinierstvo za cestu k riešeniu spoločenských problémov. Medzi druhou svetovou vojnou a začiatkom 90. rokov 20. storočia vzdelanci tvrdili, že spoločenské problémy možno obmedziť reformou ekonomiky a inštitúcií a zlepšením prostredia, v ktorom ľudia žijú. V posledných rokoch sa však spoločenské problémy ešte prehĺbili. Mnoho ľudí začalo veriť, že riešenie týchto problémov leží na úrovni genetiky. A niektorí sú teraz presvedčení, že gény hrajú v ovplyvňovaní správania jednotlivcov i skupín dôležitejšiu úlohu ako prostredie.

A čo smrť? Podľa výskumníkov dokonca aj riešenie tohto problému spočíva v manipulácii s našou DNA. Vedci už zdvojnásobili dĺžku života octových mušiek a červíkov a použili pri tom metódy, ktoré bude podľa nich možné použiť raz aj u ľudí. Riaditeľ spoločnosti Human Genome Sciences Inc.  povedal: „Teraz si prvýkrát vieme predstaviť ľudskú nesmrteľnosť.“

Deti na objednávku?

Nadšené správy o tom, čo sa dnes dosahuje a čo sa môže dosiahnuť v budúcich rokoch, by ľahko mohli spôsobiť, že by človek prehliadol súčasné obmedzenia a potenciálne problémy nových technológií. Vráťme sa napríklad k téme detí. Genetické vyšetrenia sú dnes už bežné. Najrozšírenejšia metóda vznikla v 60. rokoch 20. storočia. Lekár vpichnutím ihly do maternice tehotnej ženy získa vzorku plodovej vody, ktorá obklopuje plod. Skúmanie tejto vzorky potom ukáže, či plod nemá niektorú z mnohých genetických porúch vrátane Downovho syndrómu a rázštepu chrbtice. Toto vyšetrenie sa zvyčajne vykonáva po 16. týždni tehotenstva. Jedna novšia metóda už odhaľuje detaily genetickej stavby embrya medzi šiestym a desiatym týždňom tehotenstva.

Tieto metódy umožňujú lekárom zistiť mnoho porúch, ale napraviť je možné len  asi 15 percent z nich. Keď testy odhalia nejaký genetický problém alebo je výsledok vyšetrenia neistý, mnoho rodičov sa ocitne pred mučivým rozhodnutím: podstúpiť potrat, alebo si dieťa nechať? Časopis The UNESCO Courier píše: „Napriek rýchlo rastúcemu počtu testov DNA — všetky sú patentované a ziskové — genetika až dosiaľ nedokázala splniť svoje pyšné sľuby o génovej terapii. Lekári vyšetrujú a zisťujú stavy a poruchy, ktoré nevedia liečiť. Preto je ako spôsob liečby často navrhnutý potrat.“

Samozrejme, s rozvojom biotechnológie lekári očakávajú, že budú mať oveľa väčšie možnosti objaviť a napraviť genetické chyby, ktoré buď spôsobujú rôzne choroby, alebo vytvárajú na ne predispozíciu. Okrem toho vedci dúfajú, že nakoniec bude možné preniesť umelé chromozómy do ľudského embrya, a tak ochrániť človeka pred takými chorobami, ako je Parkinsonova choroba, aids, cukrovka a rakovina prostaty a prsníka. Dieťa by sa potom narodilo s posilneným imunitným systémom. Črtajú sa  vyhliadky aj na lieky, ktoré by „posilnili“ vyvíjajúce sa embryo, napríklad génovými manipuláciami, ktoré by zvýšili inteligenciu alebo zlepšili pamäť dieťaťa.

Hoci aj tí najoptimistickejší vedci si uvedomujú, že prejde ešte dlhý čas, kým si rodičia budú môcť vybrať z katalógu dieťa, aké chcú, pre mnohých ľudí je vyhliadka na dieťa ich snov nesmierne príťažlivá. Niektorí tvrdia, že by bolo nezodpovedné nevyužiť technológiu na odstránenie genetických porúch. Napokon, ak nie je nič nesprávne na tom, že svoje dieťa pošlete do najlepších škôl a k najlepším lekárom, hovoria, prečo sa nepokúsiť mať to najlepšie dieťa?

Obavy do budúcnosti

Iní však vyjadrujú obavy. Napríklad kniha The Biotech Century píše: „Ak sa má úpravou genetickej stavby jednotlivcov zabrániť cukrovke, kosáčikovitej anémii a rakovine, prečo nepristúpiť aj k ďalším, menej závažným ‚poruchám‘: krátkozrakosti, farbosleposti,  dyslexii, obezite a ľaváctvu? A čo vlastne zabráni spoločnosti, aby nerozhodla, že určitá farba pleti je porucha?“

Po genetických informáciách budú určite horlivo sliediť poisťovne. Čo ak nejaké vyšetrenie nenarodeného dieťaťa odhalí potenciálny problém? Budú poisťovne nútiť matku, aby podstúpila potrat? Ak odmietne, môžu jej odoprieť vyplácanie poistného?

Chemické, farmaceutické a biotechnologické spoločnosti sa predbiehajú v patentovaní génov a organizmov a tiež spôsobov, ako s nimi manipulovať. Hnacia sila je, samozrejme, finančná — zarobiť na technológii budúcnosti. Mnohí bioetici sa obávajú, že by to mohlo viesť k „spotrebiteľskej eugenike“, v rámci ktorej by rodičia mohli byť vystavení tlaku vyberať si „geneticky prijateľné“ deti. Nie je ťažké predstaviť si, že v tomto smere by významnú úlohu zohrávala reklama.

Samozrejme, nové technológie pravdepodobne nebudú hneď dostupné v chudobnejších častiach sveta. V mnohých častiach zeme chýba ľuďom aj tá najzákladnejšia zdravotná starostlivosť. A aj v najvyspelejších štátoch sa génová terapia môže stať dostupnou iba bohatým.

Dokonalá spoločnosť

V množstve literatúry o tom, čo sa dosahuje v oblasti biotechnológie, sa často objavuje výraz „hra na Boha“. Keďže Boh je Projektantom a Stvoriteľom života, je vhodné zamyslieť sa nad tým, ako sa on sám pozerá na snahu o dokonalosť. Biblická kniha Genezis hovorí, že po stvorení života na zemi „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:31) Prvá ľudská dvojica bola geneticky dokonalá. Nedokonalosť a smrť priviedli na seba i na svojich potomkov preto, lebo sa vzbúrili proti Bohu. — 1. Mojžišova 3:6, 16–19; Rimanom 5:12.

Jehova Boh si želá koniec chorôb, utrpenia a smrti. Už dávno urobil opatrenie, aby oslobodil ľudstvo od týchto problémov. Biblická kniha Zjavenie predpovedá čas, keď Boh zasiahne do ľudských záležitostí. O tom čase čítame: „[Boh im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ Tieto rozsiahle zmeny nebudú výsledkom vedeckých objavov ľudí, z ktorých mnohí ani len nepripúšťajú existenciu Boha, nieto aby ho chválili. Táto pasáž pokračuje: „Ten [Jehova Boh], ktorý sedel na tróne, povedal: ‚Hľa, robím všetky veci nové.‘“ — Zjavenie 21:4, 5.

[Zvýraznený text na strane 5]

Po nútenej sterilizácii až 225 000 ľudí v nacistickom Nemecku bolo pod maskou eugeniky vyvraždených milióny ďalších „nežiaducich“ osôb

[Zvýraznený text na strane 6]

Lekári dúfajú, že genetický výskum povedie k novej generácii bezpečných, ale účinných liekov na prevenciu a liečbu chorôb

[Zvýraznený text na strane 11]

Po ovci Dolly vedci už vyklonovali desiatky rôznych zvierat — všetky z dospelých buniek. Možno použiť rovnakú technológiu na klonovanie dospelých ľudí?

 [Rámček/obrázky na strane 7]

Možno klonovať ľudí?

V roku 1997 novinové titulky na celom svete upriamili pozornosť na ovcu Dolly. Čo bolo na Dolly také zvláštne? Bola prvým cicavcom, ktorý bol úspešne vyklonovaný z dospelej bunky vzatej z mliečnej žľazy jednej ovce. Tak sa Dolly stala mladším „dvojčaťom“ ovce, z ktorej pochádzala bunka. Pred Dolly vedci už desaťročia klonovali zvieratá zo zárodočných buniek. Málokto si však myslel, že je možné preprogramovať bunku z dospelého cicavca tak, aby vytvorila iné zviera s úplne rovnakým genetickým obrazom. Klonovanie z dospelej bunky umožňuje dopredu vidieť, aké bude potomstvo.

Cieľom vedcov, ktorí klonovali Dolly, bolo vylepšiť poľnohospodárske zvieratá ako hodnotný zdroj liečivých látok, ktoré obsahuje ich mlieko. Správa o úspechu týchto vedcov sa prvýkrát objavila vo februári 1997 vo vedeckom časopise Nature pod titulkom „Životaschopné potomstvo pochádzajúce z plodových a dospelých buniek cicavcov“. Médiá sa rýchlo chopili tejto správy a začali z nej vyvodzovať dôsledky. O dva týždne uverejnil časopis Time na titulnej strane fotografiu Dolly s titulkom „Budete mať raz dvojníka?“ V tom istom týždni časopis Newsweek priniesol úvodnú sériu článkov pod titulkom „Dokážeme klonovať ľudí?“

Po Dolly vedci už vyklonovali desiatky rôznych zvierat — všetky z dospelých buniek. Možno použiť rovnakú technológiu na klonovanie dospelých ľudí? Podľa niektorých biológov áno. Urobilo sa to už? Zatiaľ nie. Ian Wilmut, britský vedec a šéf tímu, ktorý vyklonoval Dolly, poukazuje na to, že klonovanie je v súčasnosti „veľmi neefektívnou metódou“, keďže úmrtnosť zárodkov je asi desaťkrát vyššia ako pri prirodzenej reprodukcii.

Niektorí sa pýtajú: ‚Čo keby niekto túto metódu zdokonalil a vyklonoval, povedzme, množstvo Hitlerov?‘ V snahe zmierniť tieto obavy Wilmut poukazuje na to, že hoci by klonované dieťa bolo geneticky identickým dvojčaťom človeka, z ktorého bolo vyklonované, klonovaný človek by bol formovaný prostredím, v ktorom by žil, a rozvíjal by si individuálnu osobnosť, tak ako je to u prirodzených dvojčiat.

[Rámček/obrázky na stranách 8, 9]

Detektívi DNA

Ľudské telo sa skladá asi zo 100 biliónov buniek. Väčšina buniek má jadro. V každom jadre je 46 zväzkov, ktoré sa volajú chromozómy. Každý chromozóm obsahuje jednu pevne zvinutú molekulu, ktorá sa podobá povrazu a volá sa DNA. Odhaduje sa, že v DNA je až 100 000 génov, ktoré sú rozmiestnené ako malé a veľké mestá popri hlavnej ceste. Naše gény vo veľkej miere rozhodujú o každom detaile nášho tela — určujú náš vývoj v maternici, naše pohlavie a fyzický vzhľad a náš rast do dospelosti. Vedci sú tiež presvedčení, že naša DNA obsahuje „hodiny“, ktoré určujú, ako dlho budeme žiť.

DNA zvierat a ľudí je pozoruhodne podobná. Napríklad genetická stavba šimpanzov sa líši od genetickej stavby ľudí iba 1 percentom. A predsa je priepasť medzi nami a šimpanzmi desaťkrát väčšia ako rozdiel medzi DNA ktorýchkoľvek dvoch ľudí. No práve tieto „zanedbateľné“ rozdiely sú zodpovedné za mnohé črty, ktoré každého z nás robia jedinečným.

Pred necelými desiatimi rokmi sa vedci podujali na jednu zložitú úlohu — zistiť presné poradie chemických jednotiek v ľudskej DNA. Táto úloha, známa ako Projekt ľudského genómu (Human Genome Project), je skutočne ambiciózny a obrovský projekt a bude stáť miliardy dolárov. Zhromaždených údajov bude vraj toľko, že by zaplnili 200 zväzkov kníh, pričom každý zväzok by mal veľkosť 1000-stranového telefónneho zoznamu. Keby chcel niekto prečítať všetky tieto informácie, musel by pri tom stráviť 26 rokov 24 hodín denne!

Médiá často prehliadajú skutočnosť, že aj keď budú tieto informácie zhromaždené, budú musieť byť ešte vysvetlené. Na analyzovanie týchto údajov budú potrebné nové programy. Jedna vec je gény identifikovať a niečo celkom iné je vedieť, čo robia a ako navzájom spolupracujú na stavbe človeka. Jeden významný biológ nazval Projekt ľudského genómu „svätým grálom genetiky“. O čosi realistickejší opis projektu navrhol genetik Eric Lander: „Je to akýsi zoznam súčiastok,“ hovorí. „Keby som vám dal zoznam súčiastok Boeingu 777 a ten by mal 100 000 častí, nemyslím si, že by ste ich vedeli zmontovať dokopy a určite by ste nerozumeli, prečo lieta.“

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BUNKA

JADRO

CHROMOZÓMY

DNA

DVOJICA BÁZ