Je náš úžasný vesmír dielom náhody?

NIEKTORÍ ľudia hovoria: ‚Áno, náš vesmír je iba vecou náhody.‘ Iní, najmä tí, ktorí sú nábožensky založení, s tým nesúhlasia. A ďalší zas nemajú istotu, ako to vlastne je. Aký je váš názor?

Nech už je akýkoľvek, nepochybne budete súhlasiť s tým, že náš vesmír je ohromujúci. Vezmime si také galaxie. Odhaduje sa, že v pozorovateľnom vesmíre je okolo 100 miliárd galaxií. Každá z nich je zoskupením hviezd, ktorých počet sa pohybuje od necelej miliardy po viac ako bilión.

Väčšina galaxií je zoskupená v kopách, do ktorých patria desiatky až tisíce galaxií. Napríklad naša susedná galaxia Androméda bola označená za dvojča našej galaxie Mliečna cesta. Tieto dve obrovské hviezdne sústavy sú k sebe viazané gravitáciou. Spolu s niekoľkými ďalšími susednými galaxiami tvoria časť jednej kopy.

Vesmír sa skladá z nespočetného množstva kôp galaxií. Niektoré kopy sú gravitačne viazané k iným kopám, a tak vytvárajú superkopy. Ale od tejto sústavy ďalej už gravitácia začína slabnúť. Vedci zisťujú, že superkopy sa od seba vzďaľujú. Inými slovami, vesmír sa rozpína. Tento ohromujúci objav naznačuje, že bol nejaký začiatok, keď bol vesmír oveľa menší a hustejší. Zrod vesmíru sa často označuje ako veľký tresk.

Niektorí vedci vážne pochybujú o tom, že človek bude raz schopný zistiť, ako vznikol vesmír. Iní rozmýšľajú o spôsoboch, ako mohol náš vesmír vzniknúť bez inteligentného zásahu. Časopis Scientific American v čísle z januára 1999 rozoberal námet „Ako vznikol vesmír?“ Niektoré vedecké teórie sa už ukázali ako neuspokojivé. „Žiaľ,“ píše tento časopis, „[pre astronómov] je asi veľmi ťažké... overiť ktorúkoľvek z týchto predstáv.“

Predstava, že vesmír je dielom náhody, si vyžaduje vieru v to, čo vedci opísali ako mnohé „šťastné náhody“ alebo „zhody okolností“. Napríklad vesmír sa  skladá z množstva najjednoduchších atómov — vodíka a hélia. Pre život je však nutný nielen vodík, ale aj množstvo zložitejších atómov, najmä uhlíka a kyslíka. Vedci už dávno premýšľali o tom, odkiaľ pochádzajú tieto vzácne atómy.

Je to len zhoda okolností, že zložité atómy potrebné na zachovanie života sa vytvárajú vnútri niektorých obrích hviezd? A je to len náhoda, že niektoré z týchto obrích hviezd explodujú ako supernovy a vymršťujú svoj poklad vzácnych atómov? Sir Fred Hoyle, ktorý sa podieľal na týchto objavoch, povedal: „Neverím, že by niektorý vedec po preskúmaní dôkazov dospel k inému záveru ako k tomu, že zákony jadrovej fyziky boli zámerne stanovené.“

Pozrime sa teda podrobnejšie na hmotu, z ktorej sa skladá náš vesmír.

[Rámček/obrázok na strane 4]

INFLAČNÁ TEÓRIA

Niektorí vedci sú presvedčení, že určité znaky prvotného vesmíru, napríklad presná rýchlosť jeho rozpínania, možno vysvetliť bez toho, že by bola potrebná nejaká inteligentná príčina. Odvolávajú sa pritom na teóriu alebo teórie takzvanej inflácie, čiže rýchleho rozpínania. No inflačná teória nerieši otázku vzniku vesmíru. Vyžaduje si veriť v niečo, čo existovalo už predtým a z čoho sa náhodou zrodil náš vesmír.

Podľa inflačnej teórie sa vesmír za necelú sekundu rozrástol z veľkosti menšej ako atóm na veľkosť väčšiu ako naša galaxia. Od tohto bodu sa vraj vesmír ďalej rozpínal už pomalšou, bežnou rýchlosťou. Dnes sa viditeľná časť nášho vesmíru považuje za zlomok nejakého väčšieho vesmíru. Zástancovia inflačnej teórie tvrdia, že hoci má viditeľný vesmír rovnaký usporiadaný vzhľad na všetky smery, väčšia časť, ktorú nevidíme, môže byť iná, dokonca chaotická. „Infláciu nikdy nebude možné overiť pozorovaním,“ uvádza astrofyzik Geoffrey Burbidge. Inflačná teória je v skutočnosti v rozpore s novými líniami dôkazov založenými na pozorovaní. Dnes sa ukazuje, že keby bola táto teória pravdivá, vyžadovala by si tiež novú silu, antigravitáciu, ktorej existencia je však len teoretická. Vedec Howard Georgi z Harvardovej univerzity opísal infláciu ako „nádherný vedecký mýtus, ktorý je aspoň taký dobrý ako ktorýkoľvek iný mýtus stvorenia, o ktorom som počul“.

[Obrázok na strane 3]

Takmer každý objekt na tomto zábere z Hubblovho vesmírneho teleskopu je galaxia

[Prameň ilustrácií]

Strana 3 a 4 (rozmazané): Robert Williams a Hubble Deep Field Team (STScI) a NASA

[Obrázky na strane 4]

„Zákony jadrovej fyziky boli zámerne stanovené.“ — Sir Fred Hoyle, na obrázku so supernovou 1987A

[Pramene ilustrácií]

Dr. Christopher Burrows, ESA/​STScI a NASA

Fotografia s láskavým dovolením N. Ch. Wickramasingha