Od našich čitateľov

Rodiny bez otca Ďakujem Vám za sériu článkov „Rodiny bez otca — vymaniť sa z bludného kruhu“! (8. februára 2000) Bola som natoľko roztrpčená rozvodom, že som chcela bojovať o úplné zverenie dcéry do mojej starostlivosti. Ale tieto články mi pomohli uvedomiť si, že moja dcéra by si mala uchovať čo najlepší vzťah k svojmu otcovi. Boj o úplné zverenie dieťaťa do starostlivosti nie je riešením.

L. D., Guam

Ako matka, ktorá sama vychováva dieťa, som sa vždy veľmi snažila vychovávať svojho chlapca v súlade s biblickými zásadami. Môj bývalý manžel je jedným z tých mužov, ktorých ste opísali slovami „chladne ľahostajní“; o svojho syna neprejavuje žiaden záujem. Napriek tomu syna učím, aby svojho otca miloval a vážil si ho, tak ako hovoril váš článok. Veľmi ma povzbudilo, keď som sa dočítala, že konám správne.

R. S., Brazília

Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala päť rokov. Môj otec sa o svoje deti nikdy nezaujímal. Niekedy mám pocit, že by bolo lepšie, keby som ho nikdy nebola poznala, ako pociťovať jeho ľahostajnosť. Vďaka Jehovovi som skoro začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Spoznanie biblických právd mi pomohlo vyrovnať sa s týmito pocitmi opustenosti a rozhorčenia.

C. B., Portoriko

Už takmer sedem rokov vychovávam sama troch chlapcov a občas je to veľmi náročné. Sú napríklad chvíle, keď je chlapcov veľmi ťažké zvládnuť. No milujem ich z celého srdca a ďakujem Jehovovi za to, že ich mám. Najstarší sa nedávno krstil, takže námaha sa oplatila. Takéto články ma povzbudzujú, aby som sa nevzdávala. Budem si ich často čítať.

N. B., Kanada

Otec nás opustil, keď som mala šesť rokov. Teraz mám 21 a až teraz si uvedomujem, aký vplyv to malo na mňa. Veľmi som sa obávala manželstva, lebo som si myslela, že muž ma nakoniec aj tak opustí. Mala som pocit, že nemám mužovi čo ponúknuť, lebo neviem, ako vyzerá funkčná rodina. No tento článok ma veľmi utešil. Ukázal mi, že raz sa aj ja môžem stať vyrovnanou, vernou a milujúcou manželkou.

E.V.W., Spojené štáty

Problémy medzi priateľmi Často som Vám chcel napísať, ale nikdy som to neurobil. Práve som dočítal článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Prečo mi priateľ ublížil?“ ​(22. februára 2000) Mal som vážny problém s jedným blízkym priateľom a zistil som, že voči nemu prechovávam hnev. Tento článok prišiel v správnom čase.

C. V., Taliansko

Jedna z mojich priateliek ma zranila. Tento článok mi pomohol pochopiť, že sme všetci nedokonalí, a preto občas niekoho podráždime. Urobila som to, čo radil článok, a dala som tú vec do poriadku.

N. T., Trinidad

Mám 18 rokov a mám dve blízke priateľky. Jedna je odo mňa o dosť staršia a druhá je o dva roky mladšia. Nedávno som mala s tou mladšou nejaké ťažkosti. Tento článok prišiel v pravý čas. Text z Kolosanom 3:13 nám pripomenul, že Jehova nám ochotne a mnoho, mnoho ráz odpúšťa a že aj my by sme si mali navzájom odpúšťať. Pekne to vysvetlil posledný odsek. A tak každá z nás chce byť priateľom, aký je opísaný v Prísloviach 18:24 — „ktorý sa pridŕža pevnejšie ako brat“ alebo sestra!

W. C., Spojené štáty