Zoznámte sa s austrálskymi nebodavými včelami

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

UPOKOJIL vás niekedy bzukot usilovných včiel medonosných, ktoré sa ponáhľajú z kvetu na kvet v žiarivom slnečnom svite skorej jari? Je to naozaj krásny hmyz. Len keby nebodali!

Možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že existujú aj včely, ktoré nebodajú. Sú známe ako austrálske nebodavé včely a možno ich nájsť na mnohých miestach východnej Austrálie. Nebodavé včely sú len o niečo dlhšie ako 4 milimetre. Sú čierne a na prednej časti hlavy a na bokoch majú husté biele chĺpky. Mnohé z nich majú na hrudných článkoch drobné žlté bodky. Pozdĺž pobrežia od ďalekého severu Queenslandu smerom dole na juh Nového Južného Walesu možno nájsť najmenej desať druhov nebodavých včiel. Niektoré možno nájsť aj v tropickom Severnom teritóriu tohto kontinentu.

Predstavte si, aký úžitok majú tí, ktorí získavajú med z úľov. Jeden včelár hovorí: „Zatiaľ čo pri práci [s inými druhmi včiel] nosím včelársku kuklu a rolák, na ochranu pred [nebodavými včelami] nepotrebujem vôbec nič. Včely ešte päť minút po otvorení úľa pracujú, ako keby som tam vôbec nebol.“

Úle nebodavých včiel sa úplne odlišujú od úľov iných včiel medonosných. V skutočnosti sa často nazývajú hniezda. Nebodavé včely neskladujú med a peľ v bežných plástoch so šesťuholníkovými bunkami, ale stavajú si zoskupenia vajcovitých zásobární. Zásobárne po naplnení zaviečkujú a potom na nich alebo okolo nich stavajú ďalšie zásobárne.

V hniezde

Poďme na prehliadku hniezda, do príbytku asi 15 000 nebodavých včiel. Nezabudnite však na opatrnosť, lebo hoci tieto včely nebodajú, môžu vás uhryznúť svojimi hryzadlami, čiže čeľusťami.

Prechádzajúc chodbou hniezda, vstupujeme do rušného sveta. Tieto včely naozaj pracujú v tímoch. Každá presne vie, čo má robiť  a kde to má robiť. Vidíme drobnú včielku, ako vytvára novú zásobáreň medu a vyhladzuje ju, akoby sa dôsledne riadila dokonalým plánom. Štyri ďalšie včely pri nás viečkujú zásobáreň, ktorú ostatné práve naplnili medom. Veľká trojrozmerná mreža vytvára nosnú konštrukciu, na ktorej včely stavajú zásobárne na med. Toto staviteľské veľdielo pomáha udržať váhu medu.

Teraz vstupujeme do ďalšej časti hniezda a pozorujeme včelu, ktorá je omnoho väčšia ako ostatné. To je kráľovná v celej svojej nádhere! Aká je krásna, oblečená v žiarivých čierno-zlatých prstencoch a obklopená zástupom ďalších zaneprázdnených včiel! Kráľovná teraz začína klásť vajíčka do 60 buniek, ktoré tu pre ňu pripravili. Aká je nežná a dôkladná, pripomína nám matku, ktorá kladie svoje dieťa do postieľky! Všimnite si aj tie robotnice, ako rýchlo za ňou viečkujú bunky. Práca je za niekoľko minút hotová.

Keď nastane liahnutie

Keď sa z vajíčok vyliahnu drobné červíky (čiže larvy), každý z nich skonzumuje potravu, ktorú preň do bunky pripravili. Keď larva z voskovej bunky vyrastie, zamotá sa do hodvábneho kokónu. V tomto kokóne sa larva stáva včelou (prechádzajúc štádiom kukly). Neskôr vylezie z kokónu a púšťa sa do práce — totiž po tom, čo ju ešte trocha ošetria mladušky. Čo sa stane s voskovými bunkami? Včely ich okamžite zozbierajú a materiál znova spracujú. Keď včely vylezú z kokónov, už ich viac nepotrebujú. Keby ich nechali v hniezde, len by si ho zapratali. Preto početné včely „upratovačky“ tento odpad odstránia.

Mnohé druhy nebodavých včiel produkujú stavebný materiál, ktorý sa volá cerumen. Vzniká z vosku vytvoreného v tele včely a zmiešaného so živicou a voskom, ktoré včely nazbierajú z rastlín a stromov.  Cerumen používajú na stavanie nosnej konštrukcie pozostávajúcej zo stĺpikov, trámikov a väzníkov, na ktorých sú všetky spoje zosilnené. Keď včely stavajú na tejto konštrukcii zásobárne medu a peľu, chodia dookola po vnútornej strane zásobárne, pričom tvarujú a stláčajú cerumen. Potom zásobáreň naplnia a zaviečkujú na uskladnenie. Zdá sa, že včely inštinktívne poznajú kvalitu rastlín v rôznych obdobiach roka i nebezpečenstvá poveternostných podmienok v jednotlivých ročných obdobiach. Zjavne si dobre uvedomujú, že zbieranie a uskladnenie potravy je prvoradou požiadavkou na prežitie.

Včely vychádzajú z hniezda a hľadajú stavebný materiál, ako aj nektár a peľ. Keď včela vyletí z hniezda, stáva sa schopným pilotom a navigátorom. Včela presne vie aj to, čo má zbierať a kde to nájde.

Vznik nového príbytku

Rastom kolónie sa kapacita hniezda celkom napĺňa. Čo sa deje teraz? „Musíme si postaviť ďalší príbytok“ — zdá sa, že tento odkaz sa rozosiela do celej rodiny. Príležitostne sliedička preskúma dutinu, ktorá by mohla byť vhodným miestom pre hniezdo. Po nej prichádzajú „projektantky“. Zvyčajne 30 až 50 takýchto odborníčok niekoľko hodín skúma vnútorný povrch dutiny, akoby ju vyznačovali motúzmi a kolíkmi. Keď rozhodnú, že základ je vhodný, vracajú sa domov, zjavne aby podali správu. Potom, zvyčajne do 48 hodín, prichádzajú samotné včely „murárky“. V tejto „murárskej partii“ môže byť vyše tisíc včiel —, ale nie je v nej žiadna kráľovná. Ihneď začínajú pracovať, prinášajúc si stavebný materiál a krmivo z materského hniezda.

Pri príprave na prílet kráľovnej tohto nového hniezda musia postaviť chovné hniezdo, v ktorom udržiavajú potrebnú teplotu — asi 28 stupňov Celzia. Aby to dosiahli, robotnice obalia hniezdo cerumenovou stenou, akoby ho obaľovali prikrývkou. Akoby tieto rozumné včely vedeli, že musia udržiavať vajíčka v teple. Teraz je všetko pripravené a asi na deviaty deň privedú na toto miesto novú kráľovnú, ktorá vyrástla v materskom hniezde. Tá hneď začína klásť vajíčka, z ktorých sa vyvinú ďalšie včely pre jej palác.

Včely, ktoré sa sem presťahovali z materského hniezda, postupne vyhynú a nahradia ich nové, mladšie včely z tohto nového príbytku. Po čase včely z nového hniezda zistia, že je nevyhnutné postaviť iný príbytok. A tak pokračuje ďalší úžasný cyklus, ktorého pôvodcom je jedinečný Stvoriteľ!

[Obrázok na strane 13]

Nebodavé včely nestavajú plásty so šesťuholníkovými bunkami, ale zoskupenia vajcovitých zásobární

[Obrázok na strane 14]

V Austrálii žije najmenej desať druhov nebodavých včiel