Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo nás otec opustil?

„Naozaj som nikdy nepochopil, prečo nás otec opustil. Všetko, čo viem, poznám len z matkinho rozprávania.“ — James. *

KEĎ sa otec zbalí a odíde z domu, často to v rodine spôsobí veľkú bolesť a rozhorčenie. „Skutočne ma nahnevalo, keď sa mama s otcom rozišli,“ hovorí 14-ročný James, ktorého sme už citovali. A keď otec odchádza bez slova vysvetlenia a potom so svojimi deťmi neudržiava kontakt, deti môžu zápasiť s pocitmi viny, odvrhnutia a rozhorčenia po celé nasledujúce roky. *

Ak od vás odišiel otec, možno si bolestne uvedomuješ aj dôvod, prečo to urobil. „Otec odišiel k inej žene,“ hovorí mladík menom Michael. „Raz som ho s ňou videl a nahnevalo ma to. Mal som pocit, že nás otec zradil.“ V niektorých prípadoch však odchod otca môže priniesť úľavu. Melissa, ktorej otec je alkoholik, hovorí: „Keby zostal doma, bolo by to pre nás len ťažšie.“

V mnohých prípadoch však deti nemajú predstavu, prečo ich otec odišiel, a preto sa môže jeho strata zdať ešte bolestnejšia. Pravda, možno si vedel, že vaši majú problémy, ale azda sa ti ani nesnívalo, že by sa rozišli. Robert si spomína: „Po otcovom odchode som naozaj nechápal, čo sa stalo. Vedel som iba to, že medzi rodičmi je to naozaj zlé, lebo sa po celý čas len hádali.“

Prečo niektorí otcovia odchádzajú z domu? Mal by si otcov odchod považovať za osobné odvrhnutie? A prečo sa azda tvoji rodičia zdráhajú povedať ti o tom viac? Nedlhujú ti vysvetlenie?

Prečo mlčia

Príčiny otcovho odchodu nie sú nikdy príjemné. Často je príčinou cudzoložstvo — nemravnosť, ktorú zvyčajne pred rodinou zatajuje. Keď manželka odhalí takéto nesprávne konanie, môže sa rozhodnúť, že sa s manželom rozvedie. Môže ho dokonca požiadať, aby v tichosti odišiel, skôr ako ona podá žiadosť o rozvod. Deti možno vôbec netušia, prečo sa to stalo.

Skús však pochopiť, prečo sa tvoja matka môže zdráhať odhaliť, čo sa konkrétne stalo. Jedným dôvodom je to, že môže mať pocit, že odhalenie nemravnosti tvojho otca by iba zväčšilo trápenie. Uvedom  si aj to, aké musí byť pre ženu bolestné, keď odhalí, že jej bol manžel neverný. (Malachiáš 2:13, 14) Preto ak je príčinou rozchodu tvojich rodičov cudzoložstvo, nebuď prekvapený, ak to tvoja mama bude považovať za natoľko nepríjemné, že o tom nebude hovoriť.

A čo tvoj otec? Je pochopiteľné, že ak bol tvojej mame neverný, nebude sa mu chcieť o tom rozprávať. Niektorí muži, ktorí sa dopustili nemravnosti, majú taký pocit viny, že sa nedokážu svojim deťom ani pozrieť do očí! Mnohí otcovia napriek svojmu hanebnému správaniu však naďalej milujú svoje deti a môžu sa snažiť znova nadviazať s nimi kontakt.

V niektorých prípadoch otec odchádza pre nemravnosť, ktorej sa dopustila jeho manželka, a robí všetko, čo môže, aby si udržal blízky vzťah so svojimi deťmi. V iných prípadoch však rozchod vôbec nie je následkom cudzoložstva, ale je vyvrcholením celých rokov manželských škriepok. * (Príslovia 18:24) Možno nemáš ani len predstavu, čoho sa týkajú všetky tie spory, lebo často sa odohrávajú za zatvorenými dverami.

Biblia v Prísloviach 25:9 hovorí: „Ujmi sa vlastného sporu so svojím blížnym a neodhaľuj dôverný rozhovor iného.“ Niekedy sa manželské hádky týkajú súkromných, dôverných záležitostí. Či tomu veríš, alebo nie, je pre teba zrejme lepšie, aby si to nepočul. Okrem toho odhalenie ‚dôverného rozhovoru‘ často zlú situáciu ešte zhorší. Možno by si mal sklon postaviť sa na niečiu stranu — čo by len prehĺbilo nezhody vo vašej rodine. Takže nakoniec je pre teba lepšie, ak si tvoji rodičia nechávajú detaily svojich sporov pre seba.

Získanie pochopenia pomáha prekonať rozhorčenie

Jednako však je ťažké nebyť nahnevaný a rozhorčený, keď otec odišiel z domu a ty nevieš prečo. No Biblia v Prísloviach 19:11 poznamenáva: „Pochopenie človeka určite zmierni [neznamená to nutne, že potlačí] jeho hnev.“ A nemusíš poznať všetky podrobnosti, aby si to pochopil.

Biblia nám napríklad pomáha chápať, že naši rodičia sú nedokonalí. Hovorí: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ ​(Rimanom 3:23) Ak prijmeš túto bolestnú pravdu, môže ti to pomôcť pozrieť sa na chyby rodičov z nadhľadu. Ak napríklad tvoj otec poškvrnil svoj manželský zväzok, je to vážne previnenie — bude sa zaň zodpovedať pred Bohom. (Hebrejom 13:4) Ale to ešte neznamená, že ťa odvrhol alebo že ťa nemiluje.

Všetky manželské páry majú „súženie v tele“. (1. Korinťanom 7:28) A hoci neexistuje žiadne ospravedlnenie za mravný poklesok, niektorí muži a ženy sa dopúšťajú previnení pod rôznymi životnými tlakmi v tomto svete plnom problémov. Robert si spomína: „Otec chcel pre nás to najlepšie. Presťahoval sa s rodinou do oblasti, o ktorej si myslel, že tam viac zarobí, aby sme mohli mať pekný dom a aby sme boli šťastní.“ No jeho úprimné snahy zabezpečiť rodine lepšie živobytie čoskoro zlyhali. Robert vysvetľuje: „Otec začal zanedbávať kresťanské zhromaždenia. Neskôr prišiel  o prácu. Po čase sa začal hrubo správať k mame a sestre.“ Zakrátko sa všetko natoľko zhoršilo, že jeho otec a matka sa rozviedli.

Robert by sa mohol nechať ovládnuť rozhorčením zo zlyhania svojho otca. Ale pochopenie otcovej situácie zmiernilo jeho hnev. Hoci bol rozchod Robertových rodičov bolestný, naučil ho jednu dôležitú vec. Robert hovorí: „Keď si založím rodinu, na prvom mieste musia byť duchovné záležitosti.“

Aj Michael, o ktorom sme sa už zmienili, musel zápasiť s rozhorčením. „Chcel som otcovi ublížiť za to, čo nám urobil,“ priznáva sa. No udržiaval si s otcom vzťah. Po čase sa Michael dokonca prestal hnevať a jeho život išiel ďalej.

Aj ty sa môžeš pokúsiť udržiavať si so svojím otcom vzťah, nakoľko to len situácia dovoľuje. Je pravda, že azda tebe i tvojej matke ublížil. Ale pravdepodobne nepoznáš všetky fakty. A aj keď vieš, že sa previnil, ešte stále je tvojím otcom. Si povinný prejavovať mu istú úctu. (Efezanom 6:1–3) V styku s ním sa vyhýbaj ‚hnevu a zlosti a kriku a utŕhačnej reči‘. (Efezanom 4:31) Ak je to len možné, buď v súkromných manželských sporoch svojich rodičov neutrálny. Ak oboch rodičov uistíš o svojej láske, možno sa budeš môcť tešiť z dobrých vzťahov s oboma.

Nie je to tvoja vina

Odchod otca z domu pravdepodobne patrí k najbolestnejším skúsenostiam, aké vôbec môžeš zažiť. Ale aj keď sa nikdy nedozvieš všetky príčiny jeho odchodu, nemusíš si myslieť, že je to tvoja vina. Je pravda, že sa môžeš cítiť odvrhnutý. No manželstvá sa málokedy rozpadávajú pre deti. Tvoji rodičia si pred Bohom sľúbili, že budú žiť spolu. Je ich zodpovednosťou — nie tvojou —, aby podľa toho žili. — Kazateľ 5:4–6.

Ak si napriek tomu zmätený, máš pocit viny alebo zodpovednosti za rozchod rodičov, prečo im o tom nepovieš? Možno sa s tebou otvorene porozprávajú a získaš potrebné uistenie. James, ktorého sme citovali v úvode, priznáva: „Myslel som si, že to je moja vina, až kým si mama a otec so mnou nesadli a neporozprávali sa so mnou.“ Mladá Nancy mala podobný pocit viny, keď sa jej otec a matka rozišli. Po niekoľkých rozhovoroch s matkou Nancy dospela k záveru: „Deti by si nemali pripisovať vinu za to, čo robia ich rodičia.“ Áno, ak necháš rodičov ‚niesť ich vlastný náklad‘ zodpovednosti, môžeš sa vyhnúť tomu, že by si sa cítil nadmerne emocionálne zaťažený. (Galaťanom 6:5) Ale ako môžeš zvládnuť život v domácnosti bez otca? Budúci článok v tomto seriáli ti poskytne niekoľko odpovedí.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Nepripisuj si vinu za manželské problémy svojich rodičov