Pozorujeme svet

Drahý problém

Počítačoví programátori si s úľavou vydýchli, keď väčšina počítačových systémov úspešne prešla z roku 1999 na rok 2000. Istí analytici predpovedali, že mnohé počítačové programy, ktoré nedokážu odlíšiť rok 1900 od roku 2000 pre programovaciu metódu, pri ktorej sa vynechávali prvé dve číslice z číselného označenia roku, sa zrútia a spôsobia rôzne poruchy. (Pozri Prebuďte sa! z 8. februára 1999, strany 21 až 23.) Aby tomu programátori zabránili, usilovne opravovali chybné systémy pred týmto osudným dátumom. Koľko to stálo? Podľa jedného článku vo francúzskom denníku Le Monde to jedna skupina finančníkov odhaduje na „300 až 600 miliárd amerických dolárov na celom svete“. Spojené štáty minuli približne 100 miliárd dolárov a Francúzsko 20 miliárd dolárov. Na porovnanie, vojna v Perzskom zálive stála spojenecké vojská „46 až 60 miliárd dolárov“. „História sa zopakuje... celým radom nových počítačových problémov súvisiacich s číslami, ktoré budú spôsobovať starosti,“ uvádzajú noviny The Wall Street Journal. Našťastie „žiaden z týchto problémov pravdepodobne nedosiahne úroveň, ku ktorej dospel problém roku 2000“.

Ťažkosti s heslami

Zabudnuté heslá stoja amerických podnikateľov milióny dolárov ročne, čoho príčinou je strata produktivity a nutnosť poskytovať technickú pomoc. „Pred 20 rokmi si museli ľudia pamätať len svoje číslo sociálnej poistky a azda jedno či dve telefónne čísla,“ píše sa v novinách The New York Times. Ale mnohým ľuďom dnes používanie hesiel v práci na prístup k počítačovým súborom a k e-mailovým službám zovšednelo. Ľudia naozaj považujú za bežné zhromažďovať tucty hesiel, vstupných kódov a osobných identifikačných čísel. Jeden administrátor siete údajne používa 129 aktívnych hesiel. Niektoré spoločnosti preto nahrádzajú systémy založené na heslách skenermi na odtlačky prstov a ďalšími špičkovými bezpečnostnými zariadeniami.

Hnev a vaše srdce

„U hnevlivých ľudí je takmer trojnásobne väčšia pravdepodobnosť, že dostanú srdcový infarkt, ako u tých, ktorí sa tak rýchlo nenahnevajú,“ píše sa v jednej správe v novinách Globe and Mail. Takmer 13 000 ľudí sa zúčastnilo šesťročnej klasifikácie rizika ochorenia na srdcové choroby. Nikto z účastníkov nemal na začiatku štúdie žiadnu srdcovú chorobu. Všetci dostávali sériu otázok, ktoré stanovili nízky, stredný alebo vysoký index hnevu. V priebehu šiestich rokov 256 z nich dostalo srdcový infarkt. Štúdia odhalila, že u tých so stredným indexom bola pravdepodobnosť výskytu srdcových ťažkostí o 35 percent väčšia. Vedúca autorka tejto štúdie Dr. Janice Williamsová z Univerzity Severnej Karolíny hovorí: „Hnev môže viesť k srdcovému infarktu, najmä u mužov a žien v strednom veku s normálnym krvným tlakom.“ Výskumníci preto hnevlivým ľuďom odporúčajú, aby sa venovali technikám na zvládanie stresu.

Aktuálne správy o fajčení

„Po sto rokoch vzostupu fajčenia sa svet od cigariet odvracia,“ informuje tlačová správa Worldwatch Issue Alert. Od roku 1990 do roku 1999 klesla celosvetová spotreba cigariet o 11 percent. V Spojených štátoch zostupný trend trvá už takmer dvadsať rokov; počet vyfajčených cigariet tu bol v roku 1999 o 42 percent nižší ako v roku 1980. Správa uvádza, že príčinami poklesu sú protifajčiarske kampane, pribúdajúce vedomosti o nebezpečenstvách spojených s fajčením a vyššie ceny cigariet. Okrem toho sa v tejto správe píše, že „počet vyfajčených cigariet na osobu klesol vo Francúzsku o 19 percent odvtedy, čo v roku 1985 dosiahol vrchol, v Číne o 8 percent od roku 1990 a v Japonsku o 4 percentá od roku 1992“.

Nepoistení si nevšímajú choroby

Spravodajská agentúra Reuters informuje o nedávnej štúdii uskutočnenej v Spojených štátoch, ktorá ukázala, že u ľudí, ktorí nemajú zdravotné poistenie, je väčšia pravdepodobnosť,  že budú prehliadať príznaky choroby a menej ochotne vyhľadajú lekársku pomoc. Táto štúdia, pôvodne uverejnená v časopise Archives of Internal Medicine, bola založená na údajoch, ktoré zozbieralo Národné centrum pre zdravotnícku štatistiku. Výskum ukázal, že aj keď sa u ľudí bez zdravotného poistenia prejavili príznaky vážnej choroby, ako napríklad zahmlené videnie alebo hrčky v prsníku, boli oveľa menej ochotní vyhľadať pomoc lekára ako tí, ktorí boli poistení. V správe sa uvádzalo: „Je iróniou, že v čase, keď naša krajina zavádza ‚Listinu práv pacienta‘, sme ešte stále nezaviedli právo byť pacientom.“

Londýnska stredoveká zoologická záhrada

Vykopávky pod známou londýnskou pevnosťou Tower odhaľujú nové podrobnosti o „stredovekom zverinci, ktorý mal mimoriadnu zbierku zvierat,“ informujú londýnske noviny The Sunday Times. Výskumníci hovoria, že majú dôkazy o 100 živočíšnych druhoch, ku ktorým patrili nosorožce, antilopy, tigre, pštrosy, hady a aligátory, ktoré sa kedysi chovali pod dnešným západným Towerom. Odborníci už nejaký čas vedeli o existencii zoologickej záhrady, ale mnohé objasnil až najnovší výskum v kráľovských, univerzitných a cirkevných archívoch spolu s informáciami zozbieranými pri vykopávkach. Tento zverinec založil v roku 1210 kráľ Ján a zrušený bol v roku 1835, keď bola otvorená Londýnska zoologická záhrada v Regent’s Parku. Niektoré zvieratá boli prevezené do novej zoologickej záhrady, zatiaľ čo ostatné boli dopravené loďou do Ameriky. Zverinec vďačil za svoju dlhovekosť hlavne záujmu nástupníckych monarchov a relatívne stabilnej situácii v krajine. Geoffrey Parnell, vedúci archívu v Toweri, hovorí: „Bola to jednoznačne najdlhšie trvajúca londýnska expozícia, ktorá celé stáročia obveseľovala tak kráľovskú rodinu, ako aj prostý ľud.“

Okamžitá spravodlivosť

Traja sudcovia v štáte Espírito Santo (Brazília) testujú počítačový program, ktorý má pomôcť hneď vykonávať spravodlivosť, informuje časopis New Scientist. Tento program, nazvaný Elektronický sudca, sa spúšťa na laptopoch. Keď sa stane nejaká malá nehoda, polícia zavolá sudcu a súdneho úradníka na miesto nehody. Program má sudcom pomôcť zvážiť dôkazy a vykonávať spravodlivosť hneď na mieste činu. Robí to tak, že sudcom ponúkne sériu otázok, ako napríklad: „Zastavil vodič na červenú?“ alebo „Vypil vodič viac alkoholu, ako je hranica stanovená zákonom?“ „Elektronický sudca“ potom vytlačí svoj rozsudok a jeho odôvodnenie. Podľa časopisu New Scientist tento program dokáže uložiť aj „pokuty, určiť odškodné, ktoré sa má vyplatiť, a dokonca odporučiť dĺžku väzby“. Sudcovia dúfajú, že tento počítačový program im pomôže byť efektívnejšími a že sa ním odľahčí bremeno preťaženého brazílskeho právneho systému.

Voda ako obchodný stimul

Niektorí obchodníci v Indii ťažia z nedávneho sucha, aby pritiahli zákazníkov. Ponúkajú vodu zadarmo pri nákupe väčších domácich zariadení. Noviny The Times of India informovali, že jeden maloobchodník prisľúbil dodávku 500 litrov vody štyri dni v týždni počas dvoch letných mesiacov každému zákazníkovi, ktorý si kúpi sporák, chladničku, práčku alebo televízor. Iný obchod ponúkal ‚vodu zadarmo až do konca leta‘ pri kúpe chladničky alebo televízora. Severozápadná časť štátu Gudžarát trpí najhorším nedostatkom vody, aký vôbec zažila, a ukazuje sa, že voda je omnoho žiaducejšia ako zlaté a strieborné dary či bezplatné dovolenky. Podnikatelia v meste Rádžkót tvrdili, že keď stimulovali potenciálnych zákazníkov ponukou vody, trojnásobne to zvýšilo ich tržby.

Záhada diamantu vyriešená

Diamant, najtvrdšia prírodná látka známa ľudstvu, vzniká, keď na uhlík pôsobí extrémna teplota a tlak. No čo sa stane so samotným diamantom, keď sa vystaví tlaku? Vedci sa celých 40 rokov snažili zodpovedať túto otázku — teda až donedávna. „Ukázalo sa, že ak sa pod správnymi uhlami vyvinie dostatočný tlak,“ informujú noviny The Buffalo News, „najtvrdšia známa prírodná látka sa mení na grafit, na ten istý uhlík... z ktorého je vytvorená.“ Vedci vyjadrujú nádej, že to, čo sa pri pokusoch dozvedeli, zužitkujú pri výrobe kvalitnejších nástrojov z diamantu.