Pozorujeme svet

Oči ochudobnené o kyslík

Niektorí z tých, čo nosia kontaktné šošovky, môžu ochudobňovať svoje oči o kyslík, informujú noviny The Globe and Mail. „K vaskularizácii dochádza, keď rohovka [priehľadná povrchová vrstva oka] nie je zásobovaná kyslíkom, ktorý dostáva cez povrch, kontaktom so vzduchom, a aby sa jeho nedostatok kompenzoval, začínajú sa tvoriť krvné cievy.“ Môže to viesť k poškodeniu zraku alebo až k slepote. Dr. Raymond Stein, primár oftalmológie v jednej torontskej nemocnici, hovorí, že „najhoršie je, keď sa pacient nestará o šošovky a nechodí na prehliadky. Optometrici nabádajú pacientov, aby sa konzultáciou s očnými lekármi uistili, že majú vhodné kontaktné šošovky, a potom sa riadili odporúčaným rozvrhom na nosenie šošoviek a návodom na starostlivosť o ne.

Priateľstvo v Brazílii upadá

Brazílčania dnes nepestujú priateľstvá tak často ako pred desiatimi rokmi, informujú noviny O Globo. Podľa odborníčky na duševné zdravie Marie Abigail de Souzovej z Univerzity São Paula k faktorom, ktoré k tomu prispievajú, patrí neľútostná konkurencia na trhu práce, boj o udržanie určitej životnej úrovne a menej voľného času. Lekár César Vasconcelos de Souza, ktorý je riaditeľom v Adventistickom centre zdravého života v São Paule, hovorí: „Aby sme mali pravých priateľov, musíme hovoriť o svojich pocitoch, otvoriť svoje srdce a vyjadriť to veselé i smutné, to, o čom sa hovorí ťažko i ľahko. Vyžaduje si to čas a utužovanie citových pút. Väčšina ľudí by sa rada zdôverila so svojimi pocitmi druhým, ale má obavy. Aby sa vyhli riziku, uprednostňujú povrchné priateľstvá.“

Smútok a depresia

Jeden prieskum uskutočnený medzi mužmi i ženami vo veku 70 až 79 rokov ukazuje, že niektoré vdovy a niektorí vdovci zažívali silné depresívne symptómy ešte dva roky po strate manželského druha. Účastníci tejto štúdie boli rozdelení do šiestich skupín, podľa času, ktorý prešiel od smrti ich manželského druha. Meranie depresívnych symptómov sa robilo formou rozhovorov i dotazníkmi. Tridsaťosem percent respondentov boli muži a 62 percent tvorili ženy. Pri štúdii sa zistilo, že miera depresie u čerstvo ovdovených bola 9-násobne vyššia ako u ľudí v manželstve, ktorí neutrpeli podobnú stratu.

Závislí od pornografie na internete

Výskumníci zistili, že „najmenej 200 000 používateľov internetu je závislých od pornografických stránok, mládeži neprístupných chat rooms alebo iných sexuálne ladených materiálov na internete,“ informujú noviny The New York Times. Štúdiu viedli psychológovia Stanfordovej a Duquesnovej univerzity a je jednou z prvých, ktoré odhadli počet „závislých od cybersexu“ na internete. Výskumníci povedali, že títo jednotlivci navštevujú mládeži neprístupné webové stránky viac ako 11 hodín v týždni. Noviny uviedli vyjadrenie výskumníkov: „Toto nenápadné ohrozenie zdravia verejnosti sa bleskovo rozširuje sčasti preto, že len málo ľudí ho za také považuje alebo ho berie vážne.“

Aids pustoší Afriku

Podľa generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana minulý rok zomrelo viac Afričanov na aids ako vo vojnách. Zahŕňa to vojny v Konžskej demokratickej republike, Sierre Leone, Angole, Konžskej republike, Etiópii, Somálsku, Eritrei a Sudáne. Takmer dve tretiny z 36 miliónov postihnutých aidsom z celého sveta žijú v subsaharskej Afrike. Na Pobreží Slonoviny zomiera počas školského roku na aids jeden učiteľ denne a predpokladaná dĺžka života v Botswane klesla zo 70 na 41 rokov. V Zimbabwe sa očakáva, že do roku 2005 vírus HIV a aids pohltí 60 percent z rozpočtu krajiny vyčleneného na zdravotníctvo, a aj to bude nedostatočné. O aidse sa zdráhajú hovoriť v Malawi i Zambii, kde je jeho rozšírenie mimoriadne rozsiahle; a v Južnej Afrike sa ľudia postihnutým vyhýbajú, informujú londýnske  noviny The Guardian. „Nikto z nás ešte ani nezačal chápať celý dosah tejto hrôzy — na kvalitu života v Afrike, na jej hospodársky potenciál a na spoločenskú i politickú stabilitu,“ uviedol pán Annan.

Veľkomestá menia podnebie

„Explozívne rozširovanie miest vytvára také intenzívne ‚ostrovy tepla‘, že sa vytvárajú vlastné miestne podnebné systémy,“ informujú londýnske noviny The Times. Mestá cez deň teplo zachytávajú a v noci ho vyžarujú späť do priestoru. Teploty vo veľkomestách, ako je Peking a Atlanta, sú tak vyššie o 5,5 stupňa Celzia i viac. Za posledných 19 rokov prišla Atlanta o 150 000 hektárov zalesnenej pôdy pre výstavbu ciest a domov. Živelný rast miest prispieva k väčšiemu znečisťovaniu ovzdušia, spôsobuje nesezónne búrky a redukuje fotosyntetickú produktivitu poľnohospodárskej pôdy. V komentári o účinkoch týchto „ostrovov tepla“ Dr. Marc Imhoff, vedec Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku, povedal: „Prežitie človeka závisí od schopnosti krajiny produkovať potravu. Ak je schopnosť krajiny uskutočňovať fotosyntézu podstatne zredukovaná, schopnosť planéty udržiavať ľudský život sa musí tiež zmenšiť.“ Vo väčšine prípadov sa expanzii miest obetuje najlepšia poľnohospodárska pôda.

Znečistenie zastavuje dopyt po veľrybách

Znečistenie sa môže stať neočakávaným spojencom v boji o záchranu veľrýb. Nedávne prieskumy ukázali, že veľryby a delfíny chytené pri pobreží Japonska sú vysoko kontaminované DDT, dioxínmi, polychlórovanými bifenylmi a metylortuťou. Jeden test ukázal, že zjedenie už i 50 gramov kontaminovaného delfínieho mäsa môže značne ohroziť zdravie človeka. Niektorí očakávajú, že takéto správy môžu zničiť dopyt po veľrybom mäse.

„Samočistiaci“ lotos

Prečo lotosový kvet, vo východných náboženstvách oddávna považovaný za posvätný, vyzerá vždy tak čisto? Nemeckí vedci dnes tvrdia, že našli odpoveď na túto otázku, ktorá celé veky vzbudzovala zvedavosť biológov. „Odpudivosť vody na povrchu tejto rastliny bola dávno známa,“ hovoria vedci W. Barthlott a Ch. Neinhuis, „ale samočistiace vlastnosti... sa úplne prehliadali.“ Ako vysvetľujú noviny The Sunday Times of India, „vodné kvapky kotúľajúce sa z lotosového listu odnášajú znečisťujúce čiastočky, a tak dôkladne očisťujú jeho povrch“. Nie je to preto, žeby bol povrch hladký. Pri pohľade do mikroskopu má list drsný povrch s „hrboľmi, záhybmi a gombíkmi“, ktoré majú schopnosť „odvádzať vodu vďaka svojim konvexným či kopulovitým tvarom“. Okrem toho tu pôsobia hydrofóbne, čiže vodu odpudzujúce voskové kryštaloidy, ktoré pokrývajú túto rastlinu. Výskumníci tvrdia, že tento „lotosový efekt“ výrazne znižuje priľnavosť vody a prachových čiastočiek, a dodávajú, že rastlina môže regenerovať vosk napriek nepriaznivým podmienkam prostredia. Ako hovoria, prirodzenú schopnosť lotosu to radí omnoho vyššie nad umelo vyrobené nátery alebo čistiace prostriedky, ktoré odpudzujú vodu.

Vhodná na pitie?

Jedna štúdia Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) varuje, že „sa musia podniknúť preventívne opatrenia“ skôr, ako kvalita vody vo Francúzsku dosiahne „bezvýchodiskové“ štádium. Podľa WWF pesticídy a dusičnany kontaminujú podzemné a povrchové vody vo Francúzsku. Ku kontaminácii dusičnanmi dochádza najmä vtedy, keď sa hnoj prasiat a dobytka dostáva do vodných zdrojov. V správe sa uvádza, že „výkaly 8 miliónov prasiat v bretónskom regióne možno porovnať s odpadom, ktorý vyprodukuje veľkomesto s 24 miliónmi obyvateľov bez čistiarne odpadu!“ Navyše aj „masové používanie umelých hnojív pri veľkoplošnom poľnohospodárstve“ spôsobuje znečistenie vodných zdrojov dusičnanmi, tvrdí WWF. Okrem toho hromadné používanie pesticídov pri pestovaní kukurice viedlo k nárastu hladiny pesticídov o vyše 40 percent nad stanovenú normu. Správa WWF odporúča, aby sa znova vytvorili mokrade a zalesnili brehy, čo pôsobí ako prirodzený filter.