Zlato, ktoré prenieslo vrchy

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Španielsku

„Z vrchu bola vytesaná hlinená katedrála s mnohými vežičkami. Mohli za to zlato a Rím. Čas a krása im odpustili.“ — Pedro García Trapiello.

V SEVEROZÁPADNOM Španielsku leží zvláštna skalnatá formácia vydlabaná v zlatonosnom pieskovci. Koberec zo zelených gaštanov vytvára ilúziu, že rozoklané skalné steny a do výšky sa týčiace veže vytesali prírodné sily. Len zriedkavé otvory do podzemných chodieb sú náznakom starovekého tajomstva. Na tomto mieste, teraz nazvanom Las Médulas, sa kedysi nachádzala najväčšia zlatá baňa v Rímskej ríši.

Zlato malo vždy čaro, ktoré pobádalo ľudí vynaložiť veľké úsilie, aby sa k nemu dostali. Biblická kniha Jób opisuje, ako ľudia pred tisícročiami hĺbili šachty, rozvracali vrchy od základu a do skál hĺbili štôlne pri hľadaní zlata, striebra a drahých kameňov. — Jób 28:1–10.

O stáročia neskôr, keď nad svetom vládol Rím, bolo zlato stále veľmi žiadané. Cisár Augustus chcel mať stabilnú ekonomiku a strieborný denár a zlatý aureus boli mince, na ktoré sa dalo spoľahnúť a ktoré potreboval na naolejovanie kolies rímskeho obchodu. Na razenie dostatočného množstva mincí, samozrejme, potreboval zlato a striebro. Preto v pätách víťazných rímskych légií prichádzali hľadači zlata.

Keď si légie krátko pred začiatkom nášho letopočtu napokon podmanili severozápadné Španielsko, objavili nové ložiská zlata. Nanešťastie tento cenný kov ležal ukrytý v horských náplavových usadeninách, ktoré sa svojho zlata len tak ľahko nevzdali. Dolovanie skrytého pokladu si vyžiadalo dve a pol storočia námahy a potu.

Rimania sa však nedali odradiť. Pracovná sila bola lacná a ťažobné postupy tej doby — hoci pracné — umožnili realizáciu tohto projektu. Ich plánom bolo vyťažiť zlato postupným obmývaním vrchu. Aby dosiahli svoj cieľ, vybudovali vyše 50 kanálov, postavili niekoľko veľkých rezervoárov vody vysoko v horách a vyhĺbili stovky kilometrov štôlní.

Keď bola v jednej časti vrchu vybudovaná sieť štôlní, stavitelia ich zaplavili vodou pod tlakom. Silný prúd vody oddeľoval tony zeminy. Zlatonosný piesok a skaly stiekli z vrchu na miesto, kde sa zlato mohlo ryžovaním a preosievaním oddeliť od štrku. Potom sa celý tento proces opakoval vybudovaním ďalšej sústavy štôlní.

 Stálo to úsilie za to? Trpezliví Rimania vyťažili v Las Médulas asi 800 ton zlata. Aby získali všetko to zlato, tisíce robotníkov doslova premiestnili vrchy — viac ako 240 000 000 kubických metrov zeme. A z každých desiatich vyťažených ton zeme získali jednu trójsku uncu (30 gramov) zlata.

V dnešnej dobe okrem šácht a členitých jaziev na rozoklanom vrchu vyhladenom eróziou a pokrytom gaštanovými lesmi veľa nezostalo. Iróniou je, že tieto jedlé gaštany, ktoré do Španielska priniesli Rimania, sa ukázali oveľa trvácnejšími ako zlato.

[Obrázok na strane 22]

Zlatá minca (aureus) s vyobrazením hlavy cisára Augusta

[Obrázok na strane 23]

Las Médulas, lokalita najväčšej zlatej bane Rímskej ríše

[Obrázok na strane 23]

Časť starovekého systému štôlní

[Prameň ilustrácií na strane 23]

Všetky mince: Museé de Normandie, Caen, Francúzsko