Daň za snahu stihnúť príliš veľa

DNEŠNÝ ZÁPADNÝ SVET JE ZBLÁZNENÝ DO RÝCHLOSTI A POHODLIA.

UMÝVAČKY riadu šetria čas v kuchyni. Automatické práčky zas v práčovni. Milióny ľudí už dokonca nemusia ani vyjsť z domu, keď chcú nakupovať alebo robiť bankové transakcie — jednoducho zapnú počítač a využijú internet.

Áno, svet prinajmenšom sčasti oplýva najrozmanitejšími zariadeniami na šetrenie času a namáhavej práce. Mohli by ste si teda myslieť, že ľudia budú mať veľa času, ktorý môžu tráviť so svojimi rodinami a oddychom. No mnohí až príliš často hovoria, že sú unavení a vystresovaní viac ako kedysi. Príčin je veľa a sú zložité.

K najvýraznejším príčinám patrí ekonomický tlak. Austrálske výskumné a školiace stredisko pre pracovné vzťahy analyzovalo počet hodín, ktorý obyvatelia tejto krajiny strávia v práci, a zistilo, že „podstatná časť pravidelne pracuje viac ako 49 hodín v týždni“ a že „toto predlžovanie pracovného času má pravdepodobne závažný nepriaznivý účinok na rodinu a spoločenský život“. Mnohí zamestnanci si vyberajú na bývanie zelenšie a pokojnejšie vonkajšie mestské štvrte. To môže znamenať, že dochádzaním preplnenými vlakmi a autobusmi alebo po upchatých cestách do centra trávia každý týždeň — alebo dokonca každý deň — celé hodiny. Tým sa vlastne predlžuje pracovný deň a zväčšuje jeho tlak.

Trpíte „spánkovým dlhom“?

V posledných rokoch sa problémy so spánkom stali natoľko bežnými, že sa v mnohých častiach sveta otvorili kliniky na liečbu porúch spánku. Výskumníci zistili, že keď sa ľudia pravidelne dostatočne nevyspia, nahromadia si „spánkový dlh“. Prirodzene, ich telo chce, aby splatili tento dlh, a stimuluje ich k tomu pocitom únavy. Ale pre dnešný spôsob života ochudobnený o spánok mnohí ľudia zostávajú dlhodobo unavení.

V jednej západnej krajine sa za posledné storočie čas na spánok skrátil o 20 percent z priemerných deväť hodín v noci na  sedem hodín. Výskumníci zhromaždili dôkazy, že „spánkový dlh“ spôsobuje problémy s učením a pamäťou, poškodzuje motorické schopnosti a oslabuje imunitný systém. Väčšina z nás sama na sebe zistila, že s unavenou mysľou má tiež sklon robiť chyby. Žiaľ, môžu to byť vážne a drahé chyby.

Vysoká daň za únavu

Únava vyplývajúca z dlhého pracovného času a zo zníženého stavu zamestnancov údajne prispela k niektorým z najhorších katastrof 20. storočia. Patrila k nim jadrová katastrofa v Černobyli (Ukrajina), explózia raketoplánu Challenger a únik ropy spôsobený nárazom tankera Exxon Valdez na útes v zálive Prince William Sound na Aljaške.

V Černobyli došlo k explózii pri zvláštnej skúške v elektrárni. Martin Moore-Ede vo svojej knihe The 24-Hour Society (Dvadsaťštyrihodinová spoločnosť) píše, že skúška „sa vykonávala pod vedením vyčerpaného tímu elektroinžinierov, ktorí boli v elektrárni najmenej 13 hodín, ale pravdepodobne aj dlhšie, lebo povolenie na začiatok dostali s 10-hodinovým oneskorením“. Nech už to bolo akokoľvek, podľa nedávnej štúdie jedným z dlhodobých účinkov úniku radiácie je desaťnásobný nárast výskytu rakoviny štítnej žľazy u ukrajinských detí od roku 1986.

Po dôkladnom preskúmaní explózie raketoplánu Challenger jedna správa prezidentskej komisie uvádzala, že 20-hodinový limit nadčasov prekročila jedna skupina zmluvných zamestnancov 480-násobne a druhá skupina až 2512-krát. Správa ďalej dodávala, že únava na úrovni riadenia ako následok „niekoľkodňového nepravidelného pracovného času a nedostatočného spánku“ bola tiež dôležitým faktorom v tom, že raketoplán dostal neuvážené povolenie na štart. V správe sa poznamenávalo, že „keď sa nadčasy stávajú nadmernými, výkonnosť zamestnanca klesá a zvyšuje sa možnosť, že bude robiť chyby“.

Podľa oficiálnych predstaviteľov jednej únie na tankeri Exxon Valdez znížili stav posádky údajne preto, aby sa zmenšili náklady na prevádzku, čo pre námorníkov znamenalo pracovať viac hodín a vykonávať služby navyše. Jedna správa o tejto katastrofe podáva vysvetlenie, že tretí dôstojník, ktorý velil na tomto plavidle, keď krátko po polnoci narazilo na plytčinu, bol v ten deň hore od skorého rána. Takmer 42 000 000 litrov ropy — najväčší únik ropy v dejinách USA — zapríčinilo obrovské škody na pobreží i straty divo žijúcich živočíchov a odstránenie ropy stálo viac ako dve miliardy amerických dolárov.

 Nenápadnejšia daň za únavu

Podľa jedného odhadu stojí únava a vyčerpanosť svet najmenej 377 miliárd amerických dolárov každý rok! Ale žiadne množstvo peňazí sa nemôže vyrovnať hodnote ľudského života a zdravia, ktorou sa tým až príliš často zaplatí. Vezmite si napríklad autonehody. Podľa jednej kliniky na výskum porúch spánku v Sydney (Austrália) za 20 až 30 percent autonehôd v tejto krajine môžu vodiči, ktorí počas jazdy zaspali. Odhaduje sa, že v Spojených štátoch prispieva ospalosť najmenej k 100 000 dopravným nehodám ročne.

Následky únavy sa tu však ešte nekončia. Obeť nehody, ktorá sa ponáhľa do nemocnice na operáciu, dúfa, že lekár je čulý a bdelý. No pre vyťaženosť a dlhý pracovný čas môže byť lekár akýkoľvek, len nie čulý a bdelý! Jedna správa austrálskeho Ústavu národného zdravia odhalila, že asi 10 percent lekárov pracovalo v týždni až 65 hodín; tento čas prekročilo 17 percent všetkých špecialistov a 5 percent mladších lekárov pracovalo viac ako 80 hodín v týždni!

„Stroje sú chránené návodmi na použitie, varovnými nápismi a školeniami,“ hovorí Martin Moore-Ede. „Ľudia prichádzajú na tento svet bez tejto ochrany... Šokujúca pravda je, že o projektovom popise ľudskej bytosti toho vieme omnoho menej, ako vieme o hardvéri a softvéri, ktorý človek používa.“

Naše telo nemá blikajúcu červenú kontrolku ani alarm, ktorý by nás upozornil, aby sme zastavili alebo spomalili. Napriek tomu nám dáva varovné signály. Patrí k nim dlhotrvajúca únava, zmeny nálady, depresia a sklon ľahko sa nakaziť bežnými vírusmi. Ak máte tieto príznaky — predpokladajme, samozrejme, že nemáte žiaden podstatný telesný ani iný zdravotný problém —, azda je to čas na preskúmanie vášho spôsobu života.

Prílišná zaneprázdnenosť na úkor vzťahov

Spôsob života plného stresu a ochudobneného o spánok si vyberá svoju daň aj na medziľudských vzťahoch. Zamyslite sa nad prípadom mladomanželov Johna a Marie. * Chceli to, po čom túži väčšina novomanželov — útulný domov a finančné zabezpečenie. Preto obaja začali pracovať na plný úväzok. No pre nepravidelné zmeny mali na seba málo času. Ich vzťah tým zakrátko začal trpieť. Prehliadali však tieto príznaky a zotrvali pri svojom náročnom pracovnom programe, až kým sa ich manželstvo, ktoré sa sotva začalo, nerozpadlo.

„Štúdie ukazujú, že počet rozvodov v rodinách, ktorých členovia pracujú na zmeny, je o 60 percent vyšší ako u zamestnancov, ktorí pracujú v pravidelnej jednozmennej prevádzke,“ píše sa v knihe The 24-Hour  Society. Ale či už manželské páry pracujú na zmeny, alebo nie, mnohé z nich sa do svojho života snažia toho vtesnať tak veľa, že na rodinný život im už vlastne neostáva čas. Iných môže stres a únava vrhnúť do bludného kruhu zneužívania drog a alkoholu a zlých stravovacích návykov — čo sú faktory, ktoré nielen zhoršujú vyčerpanosť, ale môžu tiež viesť k mnohým ďalším problémom, dokonca k ubližovaniu deťom.

Pri zvládaní náročného pracovného programu rodičom pomáha rastúci počet opatrovateľských zariadení pre deti a niektoré ponúkajú dokonca 24-hodinovú službu. Pre mnohé deti sa však trvalým spoločníkom stáva televízia. Samozrejme, ak majú z detí vyrásť zodpovední, emocionálne vyrovnaní dospelí ľudia, potrebujú so svojimi rodičmi stráviť veľké množstvo hodnotného času. Preto rodičia, ktorí sú na svoje deti príliš unavení, lebo sa snažia udržať si nerozumne vysokú životnú úroveň, konajú múdro, ak si spočítajú náklady — v záujme svojich detí i samých seba.

Obeťami dnešnej rýchlo napredujúcej, technicky vyspelej spoločnosti sú často aj starší ľudia. Rýchle zmeny a neustále pribúdanie nových zariadení na trhu u mnohých vyvolávajú zmätok, neistotu, obavy alebo sa dokonca cítia nepotrební. Čo ich teda čaká v budúcnosti?

Sme všetci — mladí či starí — úplne vydaní napospas svetu, ktorý, zdá sa, naberá stále rýchlejšie tempo? Alebo existuje niečo, čo nám toto tempo môže pomôcť zvládnuť a zlepšiť kvalitu nášho života? Našťastie áno, ako to uvidíme v nasledujúcom článku.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 6]

Únava zrejme prispela k jadrovej katastrofe v Černobyli, k explózii raketoplánu „Challenger“ a k úniku ropy z tankera „Exxon Valdez“

[Pramene ilustrácií]

S láskavým dovolením U.S. Department of Energy’s International Nuclear Safety Program

NASA photo

[Obrázky na strane 7]

Horúčkovité životné tempo môže viesť k napätým manželským vzťahom

[Obrázok na strane 8]

Niektorí v snahe zvládnuť dnešné tempo zneužívajú alkohol