Keď pomaranče nie sú pomarančové

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

KEDY nie sú pomaranče pomarančové? V slovenčine to azda znie ako slovná hračka, ale nemusí to tak byť. Na talianskom ostrove Sicília je odpoveď zrejmá: „Keď sú červené!“

Hovoríme o sicílskych krvavých pomarančoch, ktoré majú toto označenie pre pozoruhodnú farbu dužiny, ktorá môže prechádzať od oranžovej so žilkami rubínovočervenej cez svetločervenú, fialovočervenú až po takmer čiernu. Kôra týchto pomarančov je oranžová, s nádychom do červena alebo do purpurova, a ich svieža vôňa spôsobuje, že sa vám v ústach zbiehajú sliny. Ich chuť je výrazná, sladkokyslá a niektorí ľudia hovoria, že majú „malinovú príchuť“.

V Taliansku sa citrusové ovocie pestuje už od staroveku. Pomaranče sa pravdepodobne dostali na Sicíliu z Ázie v štvrtom storočí pred naším letopočtom, ale tie boli svetlé (nie červené) a kyslé. V 14. a 15. storočí Portugalci priniesli sladký pomaranč do Európy a odtiaľ bol privezený do Ameriky spolu s ďalšími kultivarmi citrusov. Na Sicílii boli však krvavé pomaranče po prvý raz zatriedené až na začiatku 20. storočia.

Prečo sú červené?

Všetky pomaranče obsahujú karotén, to isté žltooranžové farbivo, ktoré dáva farbu žĺtkom a mrkve. Na sicílskych krvavých pomarančoch z kultivarov Moro, Tarocco a Sanguinello je nezvyčajné to, že si vytvárajú červené farbivo nazývané antokyanidín, ktoré zrelému ovociu prepožičiava typický červený odtieň. * Ale premiestnite pomarančovník odtiaľto — z obmedzeného územia v provinciách Catanie, Syrakúz a Enny —, zasaďte ho kdekoľvek inde a ovocie, ktoré bude dávať, nemusí byť vôbec červené. Prečo? Čo je také zvláštne na tejto východnej časti Sicílie?

Zatiaľ nie sú známe všetky faktory, ktoré prispievajú k vytváraniu antokyanidínu v sicílskych krvavých pomarančoch. Ešte stále je nutné zistiť, aký vplyv na sfarbenie ovocia má pôda, a či vôbec nejaký má. Ďalšie premenné faktory urýchľujú alebo spomaľujú syntézu červeného farbiva pri dozrievaní ovocia. Prišlo sa napríklad na to, že ovocie začína získavať červenú farbu, keď sú v noci nízke teploty a keď je cez deň intenzívne svetlo. Čo sa týka chuti ovocia, dostatok slnečného svetla zaručuje bohaté množstvo monosacharidov, pričom mierne zrážky zaistia, že ovocie bude mať výraznú plnú chuť.

Za osobitosť sicílskych krvavých pomarančov môže údajne jedinečná kombinácia faktorov. Podobné ovocie sa pestuje aj v iných častiach južného Talianska, ako aj v Španielsku, Maroku, na Floride a v Kalifornii, ale, žiaľ, žiadne nedosahuje všetky vlastnosti sicílskeho krvavého pomaranča.

 Ovocie, ktoré by sme si mali ceniť

Okrem výnimočnej farby má toto ovocie aj vysokú nutričnú hodnotu. Pomaranče z kultivaru Tarocco majú zo všetkého citrusového ovocia najväčší obsah vitamínu C. Jediný stredne veľký pomaranč poskytne odporúčanú dennú dávku tohto vitamínu. Tvrdí sa, že krvavé pomaranče majú mnoho predností. Ak spomenieme len niektoré, pohár hustej čerstvo vytlačenej šťavy je lahodným a zdravým zdrojom ľahko stráviteľných monosacharidov dodávajúcich energiu, ako aj zdrojom minerálnych látok a vlákniny. Nie bezdôvodne sa potom sicílski pestovatelia citrusových plodov snažia chrániť svoje osobité plody a podnietiť ľudí, aby si ich viac cenili.

Znalci sú presvedčení, že toto sicílske ovocie patrí „k najlepším dezertným pomarančom sveta pre svoju výraznú chuť, ideálnu vyváženosť kyslosti a sladkosti a ťažko definovateľnú, pretrvávajúcu chuť, ktorá zostáva po zjedení“. Raz azda budete mať príležitosť posúdiť sami, či s tým súhlasíte.

Hoci sa krvavý pomaranč objavil pomerne nedávno, je súčasťou obrovského výberu znamenitých potravín, ktoré Jehova sprostredkoval svojimi stvoriteľskými činmi pre potešenie človeka. Teda pre každého, kto si váži Božiu štedrosť, dokonca aj „ovocné stromy... chvália Jehovovo meno“. — Žalm 148:9, 13; 1. Mojžišova 1:29.

[Poznámka pod čiarou]