Pozorujeme svet

Odpadky v mori

Bude trvať tisíc rokov, kým sa jedna sklenená fľaša hodená do mora rozloží a zmizne. Papierovým vreckovkám trvá tri mesiace, kým sa rozložia, a zápalkám šesť mesiacov. Cigaretové ohorky znečistia more na jeden až päť rokov, plastové vrecká na 10 až 20 rokov, nylonové výrobky na 30 až 40 rokov, plechovky na 500 rokov a polystyrén na 1000 rokov. Tieto odhady sú len časťou informácií, ktoré poskytla Legambiente, talianska environmentálna asociácia, aby podnietila kúpajúcich sa pamätať na ekológiu, keď idú na pláž. „Nie sú tieto odporúčania zbytočné?“ pýtajú sa noviny Corriere della Sera. Odpoveď znie: „Šesťstopäť ton odpadkov, ktoré na talianskom pobreží zozbierali dobrovoľníci z hnutia ‚Čisté pláže‘ od roku 1990 dodnes, potvrdzuje, že nie sú.“

Deti a okultizmus

„Deti sú ohrozené satanistickým a okultným materiálom posielaným po internete,“ uvádza podľa londýnskych novín The Independent jeden zväz učiteľov. Jeden britský prieskum pre Asociáciu učiteľov a lektorov (ATL) odhalil, že vyše polovice detí od 11 do 16 rokov „sa zaujímalo o okultizmus a nadprirodzené veci“, takmer jedna štvrtina sa o to „veľmi zaujímala“ a každé šieste dieťa bolo „prestrašené“, keď sa pozeralo na okultné materiály. Generálny tajomník ATL Peter Smith varuje: „Mladí môžu ľahko navštíviť široký výber stoviek webových stránok o čarodejníctve, zaklínaní a technikách na púšťanie žily bez toho, žeby mal niekto z dospelých dohľad nad tým, čo čítajú... To predstavuje mimoriadne znepokojujúci trend medzi mladými ľuďmi. Rodičia a učitelia by mali poučiť deti a mladých ľudí o tom, aké je nebezpečné pliesť sa do okultizmu, skôr ako sa mu začnú hlbšie venovať.“

Nečakajte s odkladaním teplého jedla do chladničky

Je chyba nechávať teplé jedlá na stole vychladnúť pred ich odložením do chladničky, hovorí Bessie Berryová, riaditeľka horúcej linky na úseku mäsa a hydiny na americkom Ministerstve poľnohospodárstva. „Dokonca aj jedlá priamo z rúry či sporáka“ by sa mali ihneď odložiť do chladničky, ak sa nebudú jesť. Ako to vysvetľuje bulletin Tufts University Health & Nutrition Letter, „čím skôr dáte varené jedlá do studenej chladničky, tým skôr sa škodlivé baktérie, ktoré môže jedlo obsahovať, prestanú rozmnožovať“. No nepoškodí to chladničku alebo nepreťaží to motor? Slečna Berryová hovorí, že nie. Súčasné chladničky sú konštruované na uskladňovanie teplých jedál. Predstava, že sa to nemôže, sa zrejme prenáša z čias ľadničiek s prírodným ľadom, ktorý sa vplyvom tepla mohol roztopiť. Treba však urobiť dve bezpečnostné opatrenia: Ak odkladáte do chladničky väčšie množstvo jedla — ako napríklad celé kura, hrniec polievky alebo jedlo v hlbokom hrnci —, mali by ste ho najprv rozdeliť do plytších nádob, lebo sa neschladí dostatočne rýchlo na to, aby sa vnútri zastavilo množenie baktérií. A mali by ste v chladničke nechať priestor medzi teplými jedlami a tými ostatnými, aby v nej mohol cirkulovať vzduch a rýchlo jedlo schladiť.

Emocionálne podfarbený hlas počítača

Vedci v snahe dať počítačovému hlasu príjemnejší tón hľadajú spôsoby, ako vložiť do tohto hlasu cit. Podľa nemeckých novín Gießener Allgemeine jeden tím výskumníkov na Technickej univerzite v Berlíne analyzoval, ako sa mení hlas pri rozličných emóciách. Herci čítali vety s neutrálnym obsahom s rôznymi náladami — s hnevom, smútkom, nudou, radosťou, strachom alebo so znechutením. Výskumníci potom tieto vety analyzovali — slabiku za slabikou — vzhľadom na výšku tónu, tempo, základnú frekvenciu, hlasitosť a zreteľnú artikuláciu. Výsledky ukázali, že pri radostnej nálade alebo nahnevanej nálade herci zvyšovali tempo a hlasitosť. Slabiky zdôrazňovali a udržali si dobrú artikuláciu. Pri nude, strachu alebo smútku bola reč pomalšia a nezreteľná a výška tónu sa menila. Strach spôsoboval, že im hlas stúpol asi o jednu oktávu. Pri žiali hlasivky jemne vibrovali a hlas bol chrapľavý a mal nižší tón. Tieto charakteristické črty výskumníci použili pri umelom hlase, aby si tak mohli overiť, či poslucháči  dokážu „rozlíšiť daný citový stav“. Záujem o tento projekt prejavili najmä tí, ktorí sa zaoberajú syntézou reči a automatickým rozoznávaním reči.

Päťsto rokov devastácie

Brazília prišla o 37 percent z troch základných ekosystémov odvtedy, čo sa približne pred 500 rokmi začala kolonizácia. Odhaľuje to posledný prieskum Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Do dnešného dňa „bolo zdevastovaných 93 percent pralesa v blízkosti Atlantiku, 50 percent saván a 15 percent amazonskej oblasti,“ poznamenáva sa v novinách O Estado de S. Paulo. Výkonný riaditeľ brazílskeho WWF Garo Batmanian hovorí: „Keď sem prišli Portugalci, našli bujné pralesy a viac vody, ako videli kedykoľvek predtým. To dalo podnet na vznik mýtu, že všetko, čo sa tu vysadí, prekvitá, a že netreba prispôsobovať európsku techniku miestnym podmienkam.“ To bol podľa vyjadrenia pána Batmaniana impulz na devastáciu brazílskeho atlantického pralesa.

Čistá doprava budúcnosti

„Teraz prichádza na trh technológia palivových článkov, ktorá je prísľubom revolúcie vo svetovom automobilovom obchode,“ informujú noviny The Australian. Systém palivových článkov je vhodný najmä pre mestské autobusy, lebo predstavuje omnoho nižšiu hladinu hluku a neznečisťuje ovzdušie emisiami. Autobusom vystačí palivo na vzdialenosť 300 kilometrov, ich maximálna rýchlosť bude 80 kilometrov za hodinu a môžu prepravovať 70 cestujúcich. Tieto autobusy budú ponúkané dopravným spoločnostiam v celej Európe za uvádzaciu cenu vyše 1 milióna a očakáva sa, že budú v prevádzke od konca roku 2002. Palivové články môžu byť v budúcnosti riešením aj pre autá, ale v súčasnosti ešte nedospeli do fázy výroby. „Musíme zredukovať náklady, objem a hmotnosť systémov palivových článkov, aby sme mohli konkurovať spaľovacím motorom,“ hovorí profesor Ferdinand Panik.

„Známky pre samoľúbych“

„V Kanade mal svoj debut najnovší výrobok egocentrického veku, známky pre samoľúbych,“ informujú noviny The New York Times. Ľudia si teraz môžu individualizovať svoje poštovné „fotografiou novonarodeného dieťaťa, čerstvého maturanta, šťastnej dvojice alebo verného psa“. Žiadatelia pošlú tlačivo spolu s fotografiou a poplatkom. Dostanú späť hárok 25 vytlačených samolepiacich pozlátených rámčekov označených slovom „Kanada“ a poštovným a druhý hárok s reprodukciami fotografie, ktoré sa môžu vlepiť do pozláteného rámčeka. Cena je však dvojnásobne vyššia ako pri bežných známkach. Okrem toho sú v ponuke aj nálepky s pozdravmi, ktoré „umožnia spotrebiteľom upraviť si korešpondenciu podľa nálady alebo obsahu,“ povedala Micheline Montreuilová, riaditeľka výroby známok pre Kanadskú poštu. Ani Austrália, Británia, Singapur a Švajčiarsko nechcú zaostať a tiež vyšli so svojimi verziami známok pre samoľúbych. Ich nekonečné variácie môžu predstavovať náročnú úlohu pre zberateľov známok.

Choroby verzus katastrofy

V jednej správe Červeného kríža sa hovorí, že hoci katastrofy, ako sú záplavy a zemetrasenia, majú veľkú publicitu, nákazlivé choroby si vyžiadali oveľa viac životov. Noviny The New York Times v komentári k tomu uviedli: „Minulý rok si nákazlivé choroby, ako sú aids, tuberkulóza a malária, vyžiadali 160-krát vyššiu daň na životoch, ako bol počet ľudí, ktorí v minulom roku zahynuli pri zemetraseniach v Turecku, cyklónoch v Indii a záplavách vo Venezuele... Od roku 1945 zomrelo len na tieto tri choroby odhadovaných 150 miliónov ľudí v porovnaní s 23 miliónmi ľudí, ktorí za to isté obdobie zahynuli vo vojnách.“ Podľa Petra Walkera, autora tejto správy, koreňom problému je slabé zdravie verejnosti. „Zdravotný systém zdanlivo existuje takmer v každej krajine, ale mimo mestských centier neexistuje žiadny,“ povedal. Minulý rok by sa 13 miliónom úmrtí spôsobených nákazlivými chorobami mohlo predísť, keby sa na zdravotnú starostlivosť vyčlenilo len 5 dolárov na osobu. Článok sa končil slovami: „Peniaze určené na zmenu správania človeka zachránia život väčšieho množstva ľudí ako peniaze vynaložené na nákladné zariadenia, ako sú nemocnice a najmodernejšia technika v nich.“