Biblia — hodnoverný záznam dejín?

KRITIZOVALI panovníkov. Karhali kňazov. Napomínali bežných ľudí za ich skazenosť. Dokonca zverejnili vlastné zlyhania a hriechy. Boli stíhaní a prenasledovaní, niektorí boli dokonca zavraždení, pretože hovorili a písali pravdu. Kto to bol? Proroci Biblie, z ktorých mnohí prispeli k písaniu Svätých Písiem. — Matúš 23:35–37.

V knihe The Historian and History Page Smith píše: „[Hebreji] boli rovnako neľútostní k svojim hrdinom ako k zloduchom, k sebe samým ako k protivníkom, a to preto, že písali pod dohľadom Boha a nezískali by nič, ale veľa by stratili, ak by zatajovali fakty.“ Smith tiež napísal, že „popri nudných chronológiách vojnových kráľov Sýrie a Egypta je záznam o útrapách a víťazstvách ľudu, ktorý si vybral Boh... fascinujúcim príbehom. Hebrejskí kronikári odhalili jeden z najdôležitejších prvkov dejín — že dejiny tvoria ľudia so všetkými svojimi nedostatkami a chybami.“

Biblickí pisatelia boli tiež úzkostlivo presní. Po rozbore Biblie vo svetle dejín a archeológie autor Werner Keller v predslove svojej knihy A Biblia má predsa pravdu povedal: „Vzhľadom na prevládajúcu úplnosť autentických a bezpečných vedeckých dôkazov musím... opäť a opäť vysloviť vetu: A Biblia má predsa pravdu!“

Pôsobivé dejiny s mocným poučením

Biblickými pisateľmi boli väčšinou obyčajní muži — roľníci, pastieri oviec, rybári. Avšak to, čo zapísali počas obdobia približne 1600 rokov, ovplyvnilo viac ľudí ako akékoľvek iné staroveké či súčasné spisy. Okrem toho ich spisy boli predmetom útokov zo všetkých strán, ale všetky tie útoky boli márne. (Izaiáš 40:8; 1. Petra 1:25) V súčasnosti možno Bibliu čítať celú alebo jej časti v 2200 jazykoch — čo je omnoho viac ako počet prekladov ktorejkoľvek inej knihy! Prečo je Biblia v takej úcte? Nasledujúce vyjadrenia napomôžu pri odpovedaní na túto otázku.

„Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 3:16, 17.

„Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ — Rimanom 15:4.

„To sa im [Izraelitom] stávalo ako príklady, a tie boli napísané ako výstraha pre nás [kresťanov], ktorých zastihli konce systémov vecí.“ — 1. Korinťanom 10:11.

Áno, pretože Biblia je inšpirovaná Bohom a zachováva záznam o skutočných ľuďoch — niektorí z nich sa páčili Bohu a iní zas nie —, je povýšená nad všetky iné knihy. Nemá nič spoločné so strohým výpočtom príkazov a zákazov ani nie je zbierkou roztomilých poviedok na pobavenie detí. Je pravda,  že Boh použil ľudských pisateľov, ale to Bibliu len obohatilo, pretože jej to dodalo vrúcnu príťažlivosť, ktorá sa dotýka sŕdc čitateľov z generácie na generáciu. Archeológ William Albright poznamenal: „Hlboká morálna a duchovná múdrosť Biblie, ktorá ľuďom sprostredkúva jedinečný obraz Boha na základe ľudskej skúsenosti, je dnes rovnako pravdivá, ako bola pred dvomi alebo tromi tisícami rokov.“

Na ilustráciu toho, že Biblia je platná bez ohľadu na čas, vráťme sa do minulosti až k samotnému začiatku ľudskej histórie — kam nás môže zaviesť iba Biblia — a pouvažujme nad niektorými kľúčovými poučeniami z Prvej knihy Mojžišovej.

Aktuálne poučenia z dávnych príbehov

Popri iných veciach nám Prvá kniha Mojžišova odhaľuje počiatok ľudskej rodiny — mená a všetko ostatné. V tejto záležitosti nie je žiadne iné dejepisné dielo také konkrétne. Ale niekto sa môže opýtať: ‚Aký to má význam, že dnes poznáme našich pôvodných predkov?‘ Má to nesmierny význam, pretože keď 1. Mojžišova odhaľuje, že všetci ľudia — bez ohľadu na farbu pleti, kmeňovú či národnú príslušnosť — pochádzajú z jedných rodičov, búra tým akýkoľvek základ rasizmu. — Skutky 17:26.

Prvá kniha Mojžišova nám tiež poskytuje morálne vedenie. Obsahuje správu o Sodome a Gomore a o ich susedných mestách, ktoré Boh zničil, pretože ich obyvatelia sa dopúšťali hrubej sexuálnej zvrátenosti. (1. Mojžišova 18:20–19:29) Siedmy verš v biblickej knihe Júda hovorí: „Sú nám predložené ako varovný príklad Sodoma a Gomora a mestá okolo nich, lebo... až do krajnosti smilnili... a išli za neprirodzeným používaním tela.“ Ľudia v Sodome a Gomore nedostali od Boha žiadne zákony o morálke, no ako všetky  ľudské bytosti, aj oni dostali od Boha dar svedomia. Preto ich Boh mohol oprávnene brať na zodpovednosť za ich skutky. (Rimanom 1:26, 27; 2:14, 15) Podobne i dnes bude Boh všetkých ľudí brať na zodpovednosť za ich skutky, či už prijímajú jeho Slovo, Svätú Bibliu, alebo nie. — 2. Tesaloničanom 1:8, 9.

Poučenie z dejín o prežití

Reliéf na Titovom oblúku v Ríme znázorňuje rímskych vojakov, ktorí odnášajú posvätné náčinie z jeruzalemského chrámu po tom, čo bolo mesto v roku 70 n. l. zničené. Vyše milióna Židov bolo zabitých. Prežili však kresťania, ktorí poslúchli Ježišovo včasné varovanie: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú; lebo to sú dni na uplatnenie práva.“ — Lukáš 21:20–22.

Súženie Jeruzalema nie je len starovekou históriou, ale je predobrazom väčšieho súženia, ktoré onedlho zachváti celú zem. Ale opäť tu budú tí, ktorí prežijú. Sú opísaní ako „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. „Vychádzajú z veľkého súženia“, pretože prejavujú vieru v Ježišovu preliatu krv — vieru pevne založenú na biblickom zázname dejín a na prorockom slove Biblie. — Zjavenie 7:9, 14.

Dejiny, ktoré sa už nikdy nebudú opakovať

Dnes žijeme v čase nadvlády anglo-americkej svetovej veľmoci, ktorá je podľa biblického proroctva poslednou. Podľa dejinného vzoru aj táto veľmoc, tak ako ostatné pred ňou, bude ukončená. Ale ako? Podľa Biblie bude koniec tejto veľmoci skutočne neobyčajný. Daniel 2:44 poukazoval dopredu na rok 1914 n. l., keď hovoril o vládnucich politických mocnostiach, čiže „kráľovstvách“: „Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“

Áno, Božie Kráľovstvo — nebeská vláda vedená Kristom Ježišom — odstráni každú stopu utláčajúceho ľudského panovania v Armagedone, vo vyvrcholení už spomínaného „veľkého súženia“. Toto Kráľovstvo potom nebude „prenesené na nijaký iný ľud“, čo znamená, že nebude nikdy zvrhnuté ani zrušené. Bude vládnuť „až po končiny zeme“. — Žalm 72:8.

 Konečne sa zastaví ten krutý kolobeh nadvlády falošného náboženstva, utláčajúcich politických systémov a chamtivých obchodníkov. Žalm 72:7 sľubuje: „V jeho dňoch bude pučať spravodlivý a hojnosť pokoja, kým nepominie mesiac.“ Zem nebude naplnená sebectvom ani pýchou, ale Božou skvelou vlastnosťou lásky. (1. Jána 4:8) Ježiš povedal: „Milujte sa navzájom.“ Vzhľadom na to historik Will Durant povedal: „Moje konečné poučenie z dejín je rovnaké ako Ježišovo... Láska je najpraktickejšou vecou na svete.“

Láska k ľuďom Boha podnietila, aby inšpiroval napísanie Biblie. Jedine Biblia pravdivo objasňuje minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Povzbudzujeme vás, aby ste prijali toto životodarné posolstvo tým, že budete venovať trocha z vášho času štúdiu Biblie. Využite pomoc Jehovových svedkov, ktorí sa v súlade s Ježišovým príkazom delia so svojimi blížnymi o ‚dobré posolstvo o Kráľovstve‘. Toto dobré posolstvo bude čoskoro viac ako len proroctvom. Stane sa skutočnou históriou. — Matúš 24:14.

[Zvýraznený text na strane 9]

„A Biblia má predsa pravdu!“ — WERNER KELLER

[Zvýraznený text na strane 11]

„Hlboká morálna a duchovná múdrosť Biblie... je dnes rovnako pravdivá, ako bola pred dvomi alebo tromi tisícami rokov.“ — ARCHEOLÓG WILLIAM ALBRIGHT

[Obrázky na strane 9]

Moábsky kameň: Obsahuje záznam kráľa Méšu o konflikte medzi Moábom a Izraelom (2. Kráľov 3:4–27), názvy viacerých biblických miest a Božie meno zapísané starovekými hebrejskými písmenami.

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paríž.

Strieborný denár: Duplikát znázorňuje podobu a nápis cézara Tibéria (Marek 12:15–17).

Nabonidova kronika: Tabuľka s klinovým písmom, ktorá potvrdzuje náhly pád Babylona do rúk Cýra. (Daniel, 5. kapitola)

[Prameň ilustrácie]

Fotografia s láskavým dovolením British Museum.

Kamenná doska: Nesie meno Pontského Piláta v latinčine.

[Prameň ilustrácie]

Fotografia © Israel Museum, Jeruzalem; s láskavým dovolením Israel Antiquities Authority.

Zvitky od Mŕtveho mora v pozadí: Rozborom Izaiášovho textu sa dokázalo, že táto kniha zostala prakticky nezmenená počas tisíc rokov ručného odpisovania.

[Prameň ilustrácie]

Shrine of the Book, Israel Museum, Jeruzalem.

[Obrázky na strane 10]

Reliéf na Titovom oblúku potvrdzuje zničenie Jeruzalema v roku 70 n. l.

[Prameň ilustrácie]

Soprintendenza Archeologica di Roma