Dejiny — mali by sme im dôverovať?

„Poznanie dejín prináša... vedomie, že sme súčasťou spoločenstva, ktoré tu bolo dávno predtým, ako sme sa narodili, a bude tu ešte dlho po našej smrti.“ — KNIHA A COMPANION TO THE STUDY OF HISTORY OD MICHAELA STANFORDA.

ŽIŤ bez dejín znamená žiť bez jednej časti pamäti. Bez dejín by sa zdalo, že vy, vaša rodina, váš kmeň a dokonca ani váš národ nemáte žiaden pôvod, žiadnu minulosť. Súčasnosť by zdanlivo nemala základ a sotva by mala nejaký zmysel.

Dejiny môžu byť rozsiahlym zdrojom poučenia pre život. Môžu nám pomôcť vyhnúť sa tomu, aby sme nezopakovali tie isté chyby. Ako tvrdil jeden filozof, ľudia, ktorí zabúdajú na minulosť, sú odsúdení na to, aby ju zopakovali. Ak sa oboznámime s dejinami, pomôže nám to porozumieť minulým civilizáciám, úžasným objavom, fascinujúcim ľuďom a rôznym uhlom pohľadu na veci.

Ale keďže sa dejepis zaoberá ľuďmi a udalosťami z minulosti, ako vieme, či mu môžeme dôverovať? Ak chceme získať hodnotné ponaučenia z minulosti, potom rozhodne musia byť založené na pravde. A keď zistíme pravdu, mali by sme ju prijať, aj keď nám nemusí byť vždy príjemná. Minulosť sa môže podobať záhrade so šípovými ružami — má svoju krásu i svoje ostne; môže nás inšpirovať, ale môže nás i bodať.

V nasledujúcich článkoch budeme uvažovať o niektorých dejinných aspektoch, ktoré nám môžu pomôcť zhodnotiť presnosť toho, čo čítame. Budeme sa tiež zaoberať tým, ako môže hodnoverná história obohatiť čitateľa s rozlišovacou schopnosťou.

[Obrázok na strane 3]

Aké ponaučenia môžeme získať z dejín?

[Obrázok na strane 3]

Kráľovná Nefertiiti

[Pramene ilustrácií na strane 3]

Nefertiti: Ägyptisches Museum der Staatlichen Museen Preußischer Kulturbesitz, Berlin

Okraj: Fotografia s láskavým dovolením British Museum