Problémy zjednoteného Nemecka

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NEMECKU

„KEĎ sme s rodičmi prechádzali cez hranicu z Východného Nemecka do Západného Berlína, zástupy ľudí stáli na mostoch nad diaľnicou, mávali a radostne volali,“ spomína si Ronny. „V Západnom Berlíne sme sa prechádzali po obchodnom centre Ku’damm, a keď si ľudia všimli, že sme z Východného Nemecka, kupovali nám nápoje. Všetci mali povznesenú náladu.“ To bolo 10. novembra 1989, deň po tom, čo sa otvoril berlínsky múr.

Povznesená nálada sa šírila i mimo Berlína a ovládla celé Východné i Západné Nemecko, ktoré vtedy existovali ako oddelené krajiny. Wende — čo sa vzťahuje na bod zlomu, čiže pokojnú revolúciu, ktorá viedla k pádu totalitného Východného Nemecka — prekvapila takmer každého. Ešte po rokoch mnohí spomínajú na Wende ako na najradostnejšie obdobie za posledných 50 rokov. Samozrejme, eufóriu vystriedala realita, čo nám umožňuje položiť si otázku: ‚Ako sa zmenil život od Wende? Môžeme sa niečo naučiť z toho, čo sa udialo?‘

Zbohom, studená vojna

Mnohí Nemci považovali otvorenie berlínskeho múru za obrovskú úľavu. Podľa niektorých zdrojov na smrtonosnej hranici medzi Východom a Západom zahynulo takmer 1000 ľudí. V októbri 1990 sa dve nemecké krajiny zjednotili do jedného štátu, Nemeckej spolkovej republiky, s približne 80 miliónmi obyvateľov. Nemecká demokratická republika (NDR) — známa ako Východné Nemecko — prestala existovať už 41 rokov po svojom vzniku. Územie, ktoré predtým patrilo NDR, je dnes rozdelené na šesť krajín, známych ako nové spolkové krajiny.

Svet zostal v úžase, keď Wende urýchlila rozpad komunistického bloku, rozpustenie obrannej aliancie Varšavská zmluva a koniec studenej vojny. Vojská proti sebe stojacich superveľmocí — ktoré sa navzájom sledovali cez vnútronemeckú hranicu asi 40 rokov — sa stiahli z nemeckej pôdy. Tieto udalosti sa odohrali bez jediného výstrelu.

Po zjednotení nastala v Nemecku dramatická zmena, ktorá ovplyvnila hlavne život v nových spolkových krajinách. Pre mnohých ľudí bola táto zmena dramatickejšia, ako očakávali.

Konečne sloboda!

To, čo obyvateľstvo NDR od Wende očakávalo najviac, bola sloboda. Neprekvapuje to, lebo totalitný štát držal svojich obyvateľov vo „zvieracej kazajke“. V období pred Wende bolo ťažké, ba až nemožné dostať vízum na prekročenie vnútronemeckej hranice. Náhle  sa to zmenilo. Jedna žena vyhlásila: „Len si to predstavte, môžeme ísť do Ameriky!“ Možnosť opäť sa stretnúť s príbuznými a priateľmi z opačnej strany hranice naďalej dáva mnohým ľuďom dôvod na vďačnosť.

Sloboda umožňuje nielen východným Nemcom ísť na Západ, ale aj obyvateľom Západu ísť na Východ. Tak sú turistické atrakcie nových spolkových krajín dnes akoby opäť na mape. Turisti môžu navštíviť napríklad mesto Wittenberg, kde Martin Luther začal reformáciu, na základe ktorej vzniklo protestantské náboženstvo. Potom tu je Meissen, mesto preslávené ručne maľovaným porcelánom, a Weimar, v istom čase domov hneď dvoch najslávnejších nemeckých spisovateľov, Johanna Wolfganga Goetheho a Friedricha Schillera. V roku 1999 bol Weimar vyhlásený za Kultúrne mesto Európy, prvé mesto bývalého komunistického bloku, ktoré dostalo toto uznanie.

A čo sloboda prejavu? Ľudia v nových spolkových krajinách sa môžu rozprávať otvorene a bez strachu, že ich bude počuť Stasi, čiže štátna bezpečnosť. A bežný človek sa teší, že si môže sám slobodne vyberať televízne programy a materiál na čítanie. Matthias si spomína: „Keď som chodil do školy, konfiškovali nám všetky publikácie zo Západu, ktoré sa nám podarilo získať.“

A čo sloboda uctievania? NDR odrádzala svojich občanov od náboženstva a dvaja z troch obyvateľov nepatrili k žiadnej cirkvi. Dnes sa celé zjednotené Nemecko teší zo slobody uctievania už vyše desať rokov, čo je najdlhšie obdobie odvtedy, ako v roku 1933 Hitler začal rázne zasahovať proti náboženstvu. No náboženská sloboda ešte neznamená, že náboženstvo je obľúbené. Tradičné cirkvi už dosť dlho nariekajú nad tým, že strácajú vplyv, a Wende tento trend urýchlila. Na druhej strane Jehovovi svedkovia, ktorí boli za totalitného režimu zakazovaní a prenasledovaní, svoju činnosť rozširujú. Za posledných desať rokov postavili svedkovia v nových spolkových krajinách 123 sál Kráľovstva a 2 zjazdové sály.

Výstavba každého druhu naberá v nových krajinách obrovské rozmery. Berlín bol znova ustanovený za hlavné mesto a v ohromnom rozsahu sa modernizuje. Vo všetkých nových krajinách sa zlepšuje infraštruktúra, k čomu patria aj obrovské výdavky na cesty a železnice. Veľa sa urobilo na zlepšenie životného prostredia a na prispôsobenie úrovne zdravotnej a sociálnej starostlivosti úrovni západných krajín. Väčšina obyvateľov nových spolkových krajín by potvrdila, že má dnes vyššiu životnú úroveň.

„Boli to dobré časy“

Napriek tomu niektorí ľudia spomínajú na obdobie pred Wende s nostalgiou. „Boli to dobré časy,“ hovorí jedna žena. Čo mohlo byť dobré na živote pod diktátorským režimom? Niektorí ľudia hovoria, že vedeli, čo môžu od života očakávať, a žili v istote.  Mnohí udržiavali blízke putá s priateľmi a susedmi a mali pocit, že pomoc a podpora sú im vždy naporúdzi. Podľa Allensbachovho ústavu pre výskum verejnej mienky „diktátorský režim poskytoval svojim občanom pocit morálnej nadradenosti a istoty“. Keď diktátorský režim NDR zanikol, pocit spolupatričnosti sa vytratil.

Ďalší príklad: V 80. rokoch 20. storočia boli ceny základných druhov tovaru a služieb nízke a všetci mali prácu. „Rožok stál päť fenigov, ale teraz stojí najmenej desaťkrát toľko,“ ponosuje sa Brigitte. Po zavedení konkurencie voľného obchodu tisíce štátnych podnikov zastavili prevádzku, čo zapríčinilo nezamestnanosť. Bývalé Východné Nemecko má dvojnásobne vyššiu nezamestnanosť ako západná časť Nemecka.

Podľa odhadu zjednotenie zatiaľ stálo 800 miliárd amerických dolárov. A ešte stále treba veľa vykonať. Kto to všetko platí? Tieto náklady sa čiastočne vyrovnávajú zvláštnou daňou. Wende sa teda nedotkla len sŕdc Nemcov, ale aj ich vrecka! Stálo to úsilie za to, boli to dobré investície? Väčšina vidí zjednotenie ako pozitívne a hodnotné, ako úspech, na ktorý treba byť pyšný.

Čo sa môžeme naučiť?

Wende ukázala, že zmena jednej formy vlády na inú neuspokojí každého. Mnohí ľudia — ešte aj tí, ktorí sa domnievajú, že Wende stála za to — zistili, že život v súťaživej kapitalistickej spoločnosti môže byť rovnako frustrujúci ako život pod totalitným režimom. Samozrejme, sloboda a prosperita sú žiaduce. Ale keď za tieto výhody zaplatíte tak, že sa ocitnete v neosobnej a ľahostajnej spoločnosti, šťastie možno netrvá dlho.

V nedávnej správe z Dessau v bývalom Východnom Nemecku sa uvádza: „Od zjednotenia prešlo desaťročie; na to, aby sa toto územie vymanilo z problematickej minulosti, sa vynaložili miliardy dolárov.“ No zdá sa, že mnohí nemajú veľkú radosť z doterajších výsledkov.

Allensbachov ústav informuje, že mnohí ľudia dúfajú, že „medzi alternatívami ekonomiky voľnej súťaže a plánovanej ekonomiky by mohol byť aj tretí spôsob“ spravovania ľudských záležitostí. Túto nádej majú Jehovovi svedkovia.

Sú presvedčení, že žiaden politický ani ekonomický systém, ktorý vytvorili ľudia, nikdy neuspokojí všetky ľudské potreby. Svedkovia veria, že tieto potreby uspokojí len mesiášske Kráľovstvo nášho Stvoriteľa. Podľa Biblie táto nebeská vláda zakrátko zriadi láskyplnú a spravodlivú vládu nad celou zemou. Toto Kráľovstvo zjednotí všetky národy zeme a umožní nielen Nemecku, ale aj celému ľudstvu žiť vo vzájomnom pokoji. Akým požehnaním bude toto Kráľovstvo! — Daniel 2:44.

[Mapa na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Bonn

Berlín

Wittenberg

Weimar

[Obrázok na strane 24]

Demontáž berlínskeho múru a odstránenie hranice ľudia uvítali s veľkou úľavou

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: Landesarchiv Berlin

[Obrázky na strane 24]

Kontrolné stanovište Charlie, berlínsky symbol studenej vojny, predtým a potom

[Prameň ilustrácie]

Fotografia: Landesarchiv Berlin

[Obrázok na strane 25]

Berlín, znova ustanovený za hlavné mesto, sa renovuje

[Obrázok na strane 25]

Jehovovi svedkovia doteraz postavili v nových spolkových krajinách 123 sál Kráľovstva