Úžasný obehový systém

PREDSTAVTE si dom s takým zložitým vodovodným a kanalizačným systémom, že tekutina, ktorá cezeň prúdi, môže bezpečne prenášať jedlo, vodu, kyslík a odpadové látky. Navyše toto potrubie má prostriedky na to, aby sa samo opravilo, a môže sa rozširovať v súlade s meniacimi sa nárokmi domu. Aký je to brilantný projekt!

No „kanalizačný systém“ vášho tela robí ešte viac. Okrem toho, že pomáha regulovať teplotu vášho tela, prenáša udivujúce množstvo hormónov, čiže chemických poslov, a mocné obranné prostriedky proti chorobám. Celá táto sieť je navyše mäkká a pružná, čo jej umožňuje tlmiť otrasy a ohýbať sa s údmi vášho tela. Žiaden ľudský projektant by nedokázal skonštruovať takýto systém, ale urobil to náš Stvoriteľ, keď vytvoril žily, tepny a vlásočnice ľudského tela.

Hlavné súčasti tohto systému

Obehový systém človeka sa v skutočnosti skladá z dvoch systémov, ktoré navzájom spolupracujú. Jeden je srdcovo-cievny systém, do ktorého patrí srdce, krv a všetky krvné cievy. A druhý je lymfatický systém — sieť ciev, ktoré transportujú prebytočný mok, nazvaný lymfa, z telových tkanív do krvného obehu. Keby sme pospájali krvné cievy len jedného dospelého človeka, mali by dĺžku 100 000 kilometrov a mohli by sme nimi dvaapolkrát obtočiť zem! Tento rozvetvený systém prenáša životodarnú krv, ktorá tvorí asi 8 percent hmotnosti tela, k miliardám buniek.

Hnacím motorom srdcovo-cievneho systému je, samozrejme, srdce. Srdce vo veľkosti asi ako vaša päsť každý deň prečerpá vaším telom najmenej 9500 litrov krvi — čo sa zhruba rovná zodvihnutiu jednotonového závažia do výšky asi 10 metrov každých 24 hodín!

Prehliadka srdcovo-cievneho systému

Ako prúdi krv? Začnime odkysličenou krvou privádzanou do srdca cez dve veľké žily — hornú (hore) a dolnú (dole) dutú žilu. (Pozri ilustráciu.) Z týchto žíl krv vteká do prvej dutiny srdca, do pravej predsiene.  Pravá predsieň potom vypudí krv do dutiny s hrubšou stenou svalového tkaniva, do pravej komory. Odtiaľ krv prechádza do pľúc cez pľúcnicový kmeň a dve pľúcne tepny — jediné tepny, ktoré prenášajú odkysličenú krv. Bežne túto prácu robia žily.

Keď je krv v pľúcach, uvoľní sa z nej oxid uhličitý a krv sa okysličí. Potom prúdi nadol do ľavej predsiene cez štyri pľúcne žily — jediné žily, ktoré prenášajú krv obohatenú o kyslík. Krv z ľavej predsiene vteká do najsilnejšej dutiny srdca, do ľavej komory, ktorá prečerpá okysličenú krv cez aortu do tela. Obe predsiene sa naraz stiahnu, po čom sa stiahnu obe komory; táto dvojitá sekvencia vytvára tlkot srdca. Štyri vnútorné chlopne srdca zabezpečujú prúdenie krvi cez srdce len jedným smerom.

Keďže ľavá komora musí prečerpať krv do končatín tela, má viac svalového tkaniva a asi šesťnásobne väčšiu silu ako pravá komora. Keby dômyselný mechanizmus netlmil náhle zvýšenie tlaku, mohlo by to ľahko spôsobiť aneuryzmu (vydutie alebo roztiahnutie stien tepien) alebo až potenciálne smrteľnú mozgovú príhodu.

Elastické tepny

Najväčšia tepna vášho tela, aorta, a jej hlavné vetvy sú „elastické tepny“. Ich lúmen, čiže vnútorný priestor, je široký, čo umožňuje krvi ľahko prúdiť. Majú aj hrubé svalové steny vystužené koncentrickými vrstvami elastínu, gumovitej bielkoviny. Keď ľavá komora vženie krv do týchto tepien, tie sa rozšíria alebo roztlačia, čím zmiernia vysoký tlak a poháňajú krv k nasledujúcej skupine svalovitých alebo distribučných tepien, ktoré tiež majú vo svojich stenách elastín. Vďaka tejto  pozoruhodnej konštrukcii je krvný tlak, keď sa dostane do jemných vlásočníc, ustálený. *

Distribučné tepny majú priemer od troch milimetrov až do jedného centimetra. Tieto tepny vlastným rozširovaním a sťahovaním sa, ako im to nariadia špeciálne nervové vlákna, pomáhajú regulovať prúdenie krvi, čo prispieva k mimoriadnej dynamike obehového systému. Napríklad v prípade traumy alebo zľaknutia tlakové senzory v tepnovej výstelke dávajú signál mozgu, ktorý zasa signalizuje zodpovedajúcim tepnám, aby obmedzili prítok krvi do menej dôležitých oblastí, ako je koža, a odviedli ho do životne dôležitých orgánov. Časopis New Scientist uvádza: „Vaše tepny môžu ‚cítiť‘ prúdenie krvi a reagujú naň.“ Prekvapuje azda, že niektorí opisujú tepny ako „inteligentné trubice“?

Keď krv opúšťa tie najjemnejšie tepny — arterioly —, jej tlak je ustálený asi na 35 milimetrov ortute. Ustálený nízky tlak je tu veľmi dôležitý, lebo arterioly sa spájajú s najmenšími zo všetkých ciev, s vlásočnicami.

Červené krvinky v jednom rade za sebou

Vlásočnice s priemerom osem až desať mikrometrov (milióntin metra) sú také tenké, že červené krvinky nimi prechádzajú v jednom rade za sebou. Hoci steny vlásočníc majú len jednu vrstvu buniek, prepravujú do susedných tkanív výživné látky (prenášané plazmou čiže tekutou súčasťou krvi) a kyslík (prenášaný červenými krvinkami). Zároveň z tkanív do vlásočníc preniká oxid uhličitý a ďalšie odpadové látky, aby boli odstránené. Prostredníctvom drobného slučkovitého svalu nazvaného zvierač môžu aj vlásočnice regulovať krv prúdiacu cez ne podľa potreby okolitého tkaniva.

 Od venúl cez žily k srdcu

Keď krv opúšťa vlásočnice, vteká do tenkých žiliek nazvaných venuly. Venuly, ktoré majú priemer 8 až 100 mikrometrov, sa spájajú a vytvárajú žily, ktoré vracajú krv späť do srdca. Keď sa krv dostane do žíl, stráca takmer všetok tlak, preto sú steny žíl tenšie ako steny tepien. Majú aj menej elastínu. Ale ich lúmen je väčší, čo vedie k tomu, že sa v žilách celkovo udržiava až 65 percent krvi vášho tela.

Aby žily kompenzovali nízky krvný tlak, majú dômyselný spôsob, ako dostať krv späť do srdca. Po prvé, sú vybavené špeciálnymi pohárikovitými chlopňami, ktoré zabraňujú krvi tiecť od srdca vplyvom gravitácie. Po druhé, využívajú kostrové svaly vášho tela. Ako? Keď sa vaše svaly napínajú, povedzme, v nohách pri chôdzi, stláčajú blízke žily. Tým sa zasa pretláča krv jednosmernými chlopňami k srdcu. Nakoniec tlak v brušnej a hrudnej dutine, meniaci sa dýchaním, pomáha žilám vypudiť ich obsah do pravej predsiene srdca.

Srdcovo-cievny systém je taký účinný, že aj keď človek oddychuje, každú minútu sa mu do srdca vráti asi päť litrov krvi! Chôdzou sa to zvyšuje asi na 8 litrov a u zdravého maratónskeho bežca môže každú minútu pretiecť srdcom 35 litrov krvi — čo je sedemnásobný nárast oproti pokojovému množstvu krvi!

V niektorých prípadoch môžu chlopne v žilách prepúšťať krv. Dôvodom môže byť genetická predispozícia, obezita či tehotenstvo, alebo to, že človek pravidelne dlhý čas stojí. Keď tieto chlopne zlyhajú, zhromažďuje sa pod nimi krv, čo spôsobí, že sa roztiahnu a stanú sa z nich známe kŕčové žily. Podobne sťahy pri pôrode alebo sťahy ovplyvňujúce pohyb čriev zväčšujú tlak na brušnú dutinu, ktorý bráni krvi vrátiť sa zo žíl konečníka a hrubého čreva. Keď k tomu dôjde, môžu vzniknúť kŕčové žily nazvané hemoroidy.

Lymfatický systém

Keď kapiláry odovzdajú výživné látky tkanivám a odoberú odpadové látky, odnášajú o niečo menej tekutiny, ako prinesú. Do tkanív presakujú dôležité krvné bielkoviny. Preto je potrebný telový lymfatický systém. Ten zhromažďuje všetku nadbytočnú tekutinu, nazvanú lymfa, a prostredníctvom veľkej žily v dolnej časti krku a ďalšej v hrudníku ju vracia do krvného obehu.

Ako pri tepnách a žilách, existuje niekoľko kategórií lymfatických ciev. Tie najmenšie, lymfatické vlásočnice, sa vyskytujú vo vrstvách krvných vlásočníc. Vysoko priepustné tenké cievy absorbujú nadbytočné tekutiny a odplavujú ich do väčších lymfatických zberných ciev, ktoré prenášajú lymfu do lymfatických kmeňov. Tie sa spájajú a vytvárajú miazgovod, ktorý sa vlieva do žíl.

Lymfa prúdi len jedným smerom — k srdcu. Preto lymfatické cievy netvoria obvod ako srdcovo-cievny systém. Slabá svalová činnosť v lymfatických cievach, ktorú podporuje pulzovanie blízkych tepien a pohyb končatín, pomáha cez tento systém poháňať lymfatický mok. Akákoľvek blokáda lymfatických ciev spôsobuje, že sa tento mok hromadí v postihnutej oblasti, čím vytvára opuch nazvaný edém.

Lymfatický systém je aj vstupnou bránou pre choroboplodné zárodky. Preto náš Stvoriteľ posilnil lymfatický systém mocnou obranou, ktorou sú lymfoidné orgány: lymfatické uzliny — roztrúsené pozdĺž miazgovodov —, slezina, týmus, mandle, slepé črevo a lymfatické uzlíky (Peyerove škvrny) v tenkom čreve. Tieto orgány pomáhajú produkovať a uskladňovať lymfocyty, primárne bunky imunitného systému. Zdravý lymfatický systém teda prispieva k zdravému telu.

Tu naša cesta po obehovom systéme končí. No aj táto krátka prehliadka odhalila konštrukčný zázrak ohromujúcej zložitosti a účinnosti. Okrem toho si svoje nekonečné úlohy vykonáva potichu, bez toho, žeby ste si to uvedomili — až kým neochorie. Starajte sa preto o svoj obehový systém a on sa zasa bude starať o vás.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obráky na strane 26]

Starajte sa o svoje tepny!

Artérioskleróza, čiže „kôrnatenie tepien“, je v mnohých krajinách hlavnou príčinou úmrtí. Najbežnejšia forma artériosklerózy vzniká z ukladania tukových usadenín pripomínajúcich ovsenú kašu (atheromas) vnútri tepien. Tieto usadeniny zužujú tepnový lúmen, čiže vnútorný priestor, čím vzniká väčšia pravdepodobnosť, že keď tukový plát dosiahne kritické štádium a odtrhne sa od steny tepny, úplne ju zablokuje. Úplnú blokádu môžu spôsobiť aj túlavé krvné zrazeniny alebo svalové sťahy stien tepny.

Mimoriadne nebezpečným stavom je nahromadenie plátu na stenách koronárnych tepien, ktoré slúžia srdcovým svalom. Potom srdcový sval dostáva málo krvi, čoho príznakom je angina pectoris — tupá, zvieravá bolesť v hrudi, často vyvolaná telesnou námahou. Ak sa koronárna tepna celkom upchá, môže to viesť k srdcovému infarktu a k odumretiu srdcového svalu. Silný srdcový infarkt môže spôsobiť celkové zastavenie srdca.

K rizikovým faktorom artériosklerózy patrí fajčenie, emocionálny stres, cukrovka, obezita, nedostatok cvičenia, vysoký krvný tlak, strava s vysokým obsahom tukov a genetická predispozícia.

[Obrázky]

zdravá

čiastočne zanesená

značne upchatá

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

koronárna tepna

[Nákres na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Srdcovo-cievny systém

PĽÚCA

SRDCE

ľavá komora

TEPNY

TEPNIČKY

VLÁSOČNICE

VENULY

ŽILY

SRDCE

pravá komora

okysličená krv

odkysličená krv

z tela

HORNÁ DUTÁ ŽILA

PRAVÁ PREDSIEŇ

DOLNÁ DUTÁ ŽILA

z tela

PRAVÁ KOMORA

chlopne

do pľúc

PĽÚCNICA

z pľúc

ĽAVÁ PREDSIEŇ

chlopne

ĽAVÁ KOMORA

AORTA

do tela

[Nákres na strane 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Ako bije srdce

1. uvoľnenie

2. sťah predsiení

3. sťah komôr

[Obrázok na strane 25]

Krvné bunky prechádzajú cez cievy s dĺžkou vyše 96 000 kilometrov

[Obrázok na strane 26]

Fotografia vlásočníc s červenými krvinkami v jednom rade za sebou

[Prameň ilustrácie]

Lennart Nilsson