Náznak raja

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU

OKOLO opustených baní sa zvyčajne nepotulujú slony, tigre a gazely. Povrchová ťažba je známa tým, že po nej zostáva zjazvený a bezútešný terén, ktorý nie je vhodný ako útočisko exotických zvierat.

Ale jedinečný experiment v Cabárcenskom prírodnom parku v španielskej provincii Cantabria ukázal, že aj najneočakávanejšie miesta možno skrášliť a premeniť na ozajstný raj.

Asi 3000 rokov bolo Cabárceno známe veľmi kvalitnou železnou rudou. Keltskí baníci zistili, že oxid železitý, ktorý sa prirodzene vyskytuje v tejto oblasti, možno ľahko zmeniť na železo — kov nevyhnutný pre keltské nástroje a zbrane. Mnoho storočí využívali tieto ložiská minerálov aj Rimania.

Keďže ruda sa nachádzala tesne pod povrchom, starovekí baníci prácne odstraňovali bohaté zrnité ložiská krompáčmi a lopatami, čím po sebe zanechali stovky skalnatých vežičiek, ktoré neobsahovali žiadnu rudu. Tak nevedomky vytvorili pozoruhodnú scenériu podobnú krasovej, ktorá zvyčajne vzniká vápencovými závrtmi, ktoré tvaruje voda, a nie ľudská ruka.

S príchodom priemyselnej revolúcie sa však na spustošenie toho, čo z vrchu zostalo, aby sa znova získala vzácna ruda, ktorá tu ešte ostala, používali moderné stroje. Napokon, keď buldozéry vyťažili všetko nerastné bohatstvo, ktoré tento vrch mohol ponúknuť, bane v roku 1989 zatvorili svoje brány. O priemyselnom dedičstve Cabárcena svedčí len niekoľko zhrdzavených strojov umiestnených pri vstupe doň.

Z mesačnej krajiny malebný kraj

Zničiť terén je nepochybne ľahšie ako ho obnoviť. Miestne úrady v Cantabrii sa bez obáv podujali na náročnú úlohu vytvoriť zoologickú záhradu v oblasti, ktorá vyzerala skôr ako mesačná krajina.

Ich úspech závisel hlavne od prirodzenej schopnosti zeme, ktorá sa sama obnovuje, ak leží dostatočne dlho nedotknutá. Okrem toho záhradní architekti usilovne pracovali na náprave škôd spôsobených stáročiami zanedbávania a zneužívania. Za niekoľko rokov vysadili tisícky stromov, vymenili povrchovú vrstvu pôdy, škaredé výmole zmenili na príťažlivé jazierka a staré železničné násypy na chodníky. Nakoniec, aby bola premena úplná, do veľkých ohrád boli umiestnené zvlášť vybrané zvieratá.

Každý rok je 600 000 návštevníkov Cabárcenského prírodného parku očividne presvedčených, že to úsilie stálo za to. Nemálo ľudí nadšene zvolá: „To je raj!“ Vhodne volia slovo „raj“, lebo toto slovo používali starovekí Peržania a Gréci na označenie veľkého, dobre zavlažovaného parku nepoškvrnenej krásy, kde sa mohli pomerne slobodne pásť zvieratá.

V čase, keď sa ničí tak veľa prírodných oblastí, je osviežujúce navštíviť miesto, ktorého krásu ľudia obnovili a zveľadili. Navyše to, čo sa dosiahlo v malej miere v Cabárcene, dobre ilustruje, čoho je schopná táto úžasná zem.

Medvede hnedé dnes lezú po útesoch, v ktorých kedysi kopali rímski baníci. Slony a gazely sa pasú na sviežich pastvinách pokrývajúcich oblasť, ktorú v minulosti bagre celkom zbavili porastu. Mladé tigre sa naháňajú okolo žulových závrtov, ktoré Kelti náhodou vytesali svojimi krompáčmi a lopatami. A táto premena sa dosiahla iba za niekoľko rokov!

Biblia sľubuje, že v súlade s pôvodným Božím predsavzatím s ľudstvom, bude raz celá zem rajom. (1. Mojžišova 1:28; 2:15; Izaiáš 65:17, 22–25; Lukáš 23:42, 43) Prírodné parky, ako tento cabárcenský, nielenže poskytujú náznak toho, ako bude vyzerať budúci raj, ale nám aj pripomínajú, že náš Stvoriteľ má moc tento sľub splniť.

 [Celostránkový obrázok na strane 23]

[Prameň ilustrácií na strane 22]

Všetky fotografie: Parque de la Naturaleza de Cabárceno