Naše Slnko je výnimočné

KEĎ čítate tento článok, buď je slnko na oblohe, alebo viete, že zanedlho vyjde. Je to dôležité? Áno, pretože bez slnečného žiarenia by na zemi neboli bilióny živých vecí — vrátane vás. Nebola by tu rozmanitosť života miliónov druhov; od jednobunkových baktérií až po obrovské veľryby.

Je pravda, že z celkového žiarenia Slnka zachytáva naša planéta iba asi polovicu miliardtiny tejto energie. No aj tých niekoľko „omrviniek“ zo slnečného „stola“ stačí na podporu a udržanie života na zemi. Nielen to, ale ak by sa tento nepatrný prúd, ktorý dopadá na zem, využíval efektívne, potom by táto energia mohla poľahky uspokojiť potreby našej modernej spoločnosti, pričom by jej ešte zostal nadbytok.

Väčšina astronomických kníh hovorí, že naše Slnko je štandardná hviezda, „vcelku bežný nebeský objekt“. Ale je Slnko v každom ohľade „bežným nebeským objektom“? Guillermo Gonzalez, astronóm z Washingtonskej univerzity v Seattle, upozornil na to, že naše Slnko je výnimočné. Ovplyvní to pátranie po živote na iných planétach? Gonzalez odpovedá: „Existuje menej hviezd vhodných pre inteligentný život, ako si ľudia myslia.“ A dodáva: „Ak astronómovia neobmedzia pátranie po hviezdach rovnako výnimočných, ako je Slnko, premrhajú veľa času.“

Aké sú niektoré príznačné vlastnosti, ktoré robia naše Slnko vhodným na udržanie života? Pri skúmaní týchto vlastností by sme mali mať na pamäti, že mnohé výroky týkajúce sa fyziky vesmíru sú teoretické.

Fascinujúce vlastnosti

● Samostatná hviezda: Astronómovia odhadujú, že 85 percent hviezd v susedstve Slnka je v skupine dvoch alebo viacerých hviezd, ktoré okolo seba navzájom obiehajú. Tieto hviezdy sú spolu viazané gravitačnými silami.

Slnko je však samostatná hviezda. „Prípad Slnka ako samostatnej hviezdy sa teda zdá dosť neobvyklý,“ píše astronóm Kenneth J. H. Phillips vo svojej knihe Guide to the Sun. To, že Slnko je samostatnou hviezdou, poskytuje Zemi  stabilnejšiu obežnú dráhu, hovorí Gonzalez, a vytvára podmienky, ktoré prispievajú k životu na tejto planéte.

● Masívna hviezda: Ďalšou zvláštnosťou Slnka je podľa Gonzaleza to, že „patrí k 10 percentám najmasívnejších hviezd spomedzi hviezd, ktoré sú v jej susedstve,“ uvádza časopis New Scientist. A Phillips dodáva: „Slnko predstavuje 99,87 % celkovej hmotnosti slnečnej sústavy, a preto gravitačne ovláda všetky telesá v slnečnej sústave.“

Táto vlastnosť umožňuje Zemi, aby mohla byť relatívne ďaleko od Slnka — 150 miliónov kilometrov —, a pritom aby sa od neho nevzďaľovala. Pomerne veľká vzdialenosť zas chráni život na Zemi, aby ho Slnko nespálilo.

● Ťažké prvky: Gonzalez poznamenáva, že Slnko má o 50 % viac ťažkých prvkov, ako sú napríklad uhlík, dusík, kyslík, horčík, kremík a železo, ako iné hviezdy rovnakého veku a typu. V tomto sa Slnko vyníma medzi svojimi rovesníkmi. „Zastúpenie týchto prvkov na Slnku je veľmi malé,“ hovorí Phillips, „ale niektoré hviezdy... majú zastúpenie ťažkých prvkov ešte menšie.“ Hviezdy, ktoré obsahujú podobné množstvo ťažkých prvkov ako Slnko, sa zaraďujú do zvláštnej kategórie nazývanej hviezdy populácie I.

Ako to súvisí s existenciou života na Zemi? Nuž ťažké prvky sú nevyhnutné pre život. Ale je ich málo, tvoria menej ako 1 percento z celého vesmíru. Naša Zem však pozostáva takmer výlučne z ťažších prvkov. Prečo? Pretože ako hovoria astronómovia, Zem obieha okolo neobyčajnej domovskej hviezdy — okolo Slnka.

● Menej eliptická obežná dráha: To je ďalšia výhoda Slnka, ktoré je hviezdou populácie I. „Hviezdy populácie I obiehajú okolo jadra Galaxie obyčajne po takmer kruhových obežných dráhach,“ hovorí kniha Guide to the Sun. Obežná dráha Slnka je menej  eliptická, ako sú dráhy iných hviezd rovnakého veku a typu. Prečo by to malo ovplyvňovať existenciu života na Zemi? Pretože kruhový tvar obežnej dráhy Slnka zabraňuje tomu, aby bolo Slnko vtiahnuté dovnútra Galaxie, čo je príznačné pre supernovy (explodujúce hviezdy).

● Zmeny v žiarení: V tom spočíva ďalšia zaujímavá skutočnosť o hviezde našej slnečnej sústavy. V porovnaní s podobnými hviezdami má Slnko podstatne menšie zmeny v žiarení. Inými slovami, slnečné žiarenie je stabilnejšie a nemení sa.

Takáto pomerne stabilná produkcia svetla je nevyhnutná pre život na zemi. „Samotná naša prítomnosť na tejto planéte,“ hovorí vedecký historik Karl Hufbauer, „je dôkazom toho, že slnečné žiarenie je jedno zo stabilnejších environmentálnych činiteľov.“

● Sklon obežnej dráhy: Obežná dráha Slnka je iba nepatrne naklonená ku galaktickej rovine Mliečnej cesty. To znamená, že uhol medzi rovinou obežnej dráhy Slnka a rovinou našej Galaxie je veľmi malý. Ako to prospieva životu na Zemi?

Ďaleko za hranicami našej slnečnej sústavy nás obklopuje obrovské guľovité mračno komét nazývané Oortov oblak. * Pripusťme, že by bol sklon obežnej dráhy Slnka ku galaktickej rovine väčší. Potom by Slnko náhle prekračovalo rovinu našej Galaxie, čo by mohlo narušiť Oortov oblak. Aký by bol výsledok? Astronómovia hovoria, že Zem by bola bombardovaná katastrofickým dažďom komét.

Čo odhaľujú zatmenia Slnka?

V našej slnečnej sústave je prinajmenšom 60 mesiacov. Obiehajú okolo siedmich z deviatich planét sústavy. Zdá sa však, že Zem je jedinou planétou v slnečnej sústave, z ktorej sa môžeme tešiť z pohľadu na úplné zatmenie Slnka. Prečo je to tak?

Zatmenie Slnka vzniká vtedy, keď sa Mesiac dostane do polohy medzi Slnkom a Zemou. Aby sa dosiahlo dokonalé prekrytie, musí byť zdanlivá veľkosť Slnka a Mesiaca zhruba rovnaká, aby tak mohol Mesiac  prekryť takmer celé Slnko. A toto je presne ten prípad! Napriek tomu, že Slnko je v priemere 400-krát väčšie ako Mesiac, je takisto skoro 400-násobne ďalej od Zeme, ako je Mesiac.

Ale vzdialenosť Zeme od Slnka — a teda aj zdanlivá veľkosť Slnka — je viac ako len činiteľ, ktorý pôsobí pri vytváraní úplného zatmenia. Je tiež životne dôležitou podmienkou pre existenciu života na Zemi. „Ak by sme boli o niečo bližšie k Slnku alebo ďalej od neho,“ hovorí Gonzalez, „na Zemi by bolo príliš horúco alebo priveľmi chladno, a tak by bola Zem neobývateľná.“

Ale je toho viac. Mesiac našej Zeme je nezvyčajne veľký, a tak pomáha životu na tejto planéte, pretože svojou gravitačnou silou zabraňuje Zemi príliš sa odkloniť od svojej rotačnej osi. Prílišný odklon by spôsobil prudké a katastrofické zmeny v zemskej klíme. Takže pre život na Zemi je potrebná bezchybná kombinácia správne nastavenej vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou, ako aj správnej veľkosti Mesiaca — a to okrem všetkých tých ďalších vecí týkajúcich sa povahy Slnka. Aká je pravdepodobnosť, že by toto všetko vzniklo náhodou?

Náhoda?

Predstavte si, že by ste priviezli auto k vyškolenému a zručnému mechanikovi, aby vám nastavil motor. Svoju prácu usilovne vykoná a vy zistíte, že je všetko v poriadku. Čo si myslíte, ako by asi zareagoval, ak by ste neskôr tvrdili, že to dôkladné nastavenie motora vášho auta sa dosiahlo čírou náhodou alebo že to bol výsledok iba zhody okolností?

Takú istú otázku by sme si mohli položiť, aj čo sa týka výnimočnej povahy nášho Slnka. Niektorí vedci by chceli, aby sme uverili, že zloženie nášho Slnka, jeho obežná dráha, jeho vzdialenosť od Zeme a jeho ďalšie vlastnosti, to všetko je iba šťastná náhoda. Dáva to zmysel? Myslíte si, že je to logický záver?

Práve tak ako odborne nastavený motor vozidla nám hovorí niečo o školení a zručnosti automechanika, i naše Slnko — popri iných nebeských telesách — nám niečo hovorí. Výnimočné vlastnosti našej domovskej hviezdy, ktoré umožňujú život na Zemi, poskytujú jasný dôkaz o tom, že táto hviezda je dielom inteligentného a mocného Konštruktéra a Tvorcu. Apoštol Pavol to opísal nasledovne: „Jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo.“ — Rimanom 1:20.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 17]

Z celkového žiarenia Slnka zachytáva naša planéta asi iba polovicu miliardtiny

[Obrázok na strane 16]

Slnečné výbuchy, ako je tento, neohrozujú život na Zemi

[Prameň ilustrácií]

Strany 2, 15 a 16: NASA photo

[Obrázok na strane 17]

Náhoda? Zdanlivo rovnaká veľkosť Slnka a Mesiaca umožňuje veľkolepé zatmenia Slnka

[Obrázok na strane 18]

Ak by bola obežná dráha Slnka iná, Zem by mohla byť bombardovaná katastrofickým dažďom komét