Ručné strelné zbrane — obrovské problémy

UŽ DESAŤROČIA sa rozhovory o kontrole zbraní sústreďujú na nukleárne zbrane. To sotva prekvapuje, pretože jedna atómová bomba dokáže zničiť celé mesto. No na rozdiel od ručných strelných zbraní, tieto nesmierne silné zbrane neboli použité vo vojne už vyše 50 rokov.

Uznávaný vojenský historik John Keegan píše: „Nukleárne zbrane nezabili od 9. augusta 1945 už nikoho. Tých 50 000 000 ľudí, ktorí zomreli vo vojnách od tohto dátumu, bolo zabitých vo väčšine prípadov lacnými, hromadne vyrábanými zbraňami a nábojmi malého kalibru, ktoré stáli len o niečo viac ako tranzistorové rádiá a batérie, ktoré zaplavili svet v tom istom období. Keďže lacné zbrane narušujú život vo vyspelých krajinách sveta len veľmi málo, s výnimkou vymedzených lokalít, kde prekvitá obchod s drogami a politický terorizmus, obyvatelia bohatších štátov len pomaly uznávajú, že toto znečistenie prinieslo so sebou hrôzu.“

Nikto presne nevie, koľko ručných a ľahkých strelných zbraní je v obehu, ale experti odhadujú, že strelné zbrane armádneho typu môžu dosahovať číslo okolo 500 miliónov kusov. Okrem toho desiatky miliónov pušiek a pištolí civilného charakteru sú súkromným vlastníctvom občanov. A navyše, každý rok sa vyrábajú a dodávajú na trh nové strelné zbrane.

 Uprednostňované zbrane

Prečo sa v poslednom čase začali vo vojnách uprednostňovať ručné strelné zbrane? Dôvod čiastočne spočíva vo vzťahu medzi konfliktom a chudobou. Väčšina vojen, ktoré sa viedli počas deväťdesiatych rokov 20. storočia, sa odohrala v chudobných krajinách — príliš chudobných na to, aby si mohli kúpiť vysoko vyvinuté vojenské systémy. Ručné a ľahké strelné zbrane sú výhodnejšou kúpou. Napríklad za 50 miliónov dolárov, čo je približná cena jedného moderného bojového lietadla, sa môže vyzbrojiť armáda 200 000 automatickými puškami.

Niekedy sú ručné a ľahké strelné zbrane oveľa lacnejšie. Armáda sa občas zbavuje desiatok miliónov takýchto zbraní, keď znižuje stavy alebo keď sa zbrane presúvajú z jedného konfliktu do druhého. V niektorých krajinách je taký nadbytok automatických pušiek, že sa predávajú iba za šesť amerických dolárov alebo je tu možnosť vymeniť ich za kozu, kurča alebo za tašku starých šiat.

No popri nízkych cenách a širokej dostupnosti sú tu aj ďalšie dôvody, prečo sú ručné strelné zbrane také populárne. Sú smrtiace. Jedna rýchlopalná automatická puška môže vystreliť stovky striel za minútu. Tieto pušky sa tiež ľahko používajú a udržiavajú. Desaťročné dieťa sa môže naučiť, ako typickú automatickú pušku rozložiť a znova poskladať. Dieťa sa tiež môže rýchlo naučiť, ako namieriť na dav ľudí a strieľať do neho.

Ďalším dôvodom, prečo sú strelné zbrane v obľube, je pevná konštrukcia a pretrvávajúca funkčnosť aj po rokoch. Pušky typu AK-47 a M16, ktoré používali vojaci vo vietnamskej vojne, sa dnes ešte stále používajú vo vojnách. Niektoré pušky, ktoré sa používajú v Afrike, pochádzajú z prvej svetovej vojny. Pušky sa tiež dajú ľahko prevážať a ukryť. Jeden ťažný kôň môže odniesť tucet pušiek polovojenskej skupine, ktorá sa nachádza v hustej džungli alebo na odľahlom vrchu. Rad koní môže niesť dostatok pušiek na to, aby sa vyzbrojila malá armáda.

Strelné zbrane, drogy a diamanty

Svetový obchod so zbraňami je zložitý. Obrovské zásoby strelných zbraní sa legálne presúvajú z krajiny do krajiny. Po skončení studenej vojny sa znižovali stavy v armádach Východu aj Západu a vlády dali alebo predali prebytočné vojenské vybavenie svojim priateľom a spojencom. Podľa jednej spisovateľky z Inštitútu pre výskum mieru v Osle v Nórsku  samotné Spojené štáty rozdali od roku 1995 viac ako 300 000 pušiek, pištolí, guľometov a granátometov. Je logické, že darovať zbrane vyjde lacnejšie ako ich demontáž alebo skladovanie a stráženie. Niektorí analytici odhadujú, že asi tri miliardy dolárov za ručné a ľahké strelné zbrane legálne prekročí štátnu hranicu každý rok.

Ilegálny obchod však môže byť omnoho väčší. Zbrane na čiernom trhu sa zvyčajne musia kúpiť. V niektorých afrických vojnách kupovali polovojenské skupiny ručné a ľahké strelné zbrane v hodnote stoviek miliónov dolárov, nie však za peniaze, ale za diamanty, ktoré ukoristili z oblastí, kde sa ťažia diamanty. Noviny The New York Times priniesli tento komentár: „Kde sú vlády skorumpované, povstalci bezcitní a hranice priepustné... tam sa trblietajúce drahé kamene stávajú príčinou ľudského otroctva, vraždenia, mrzačenia, hromadného bezdomovstva a celkového ekonomického zrútenia.“ Je iróniou, keď sa nejaký drahokam vymenený za automatické pušky môže neskôr predávať v nejakom elegantnom klenotníctve ako drahý symbol večnej lásky!

Zbrane sú tiež spojené s ilegálnym obchodom s drogami. Nie je neobvyklé, keď zločinecké organizácie používajú tie isté trasy na pašovanie drog jedným smerom a zbraní druhým smerom. Zbrane sa takto stali skutočnou menou, výmenným tovarom za drogy.

Keď vojnové zbrane stíchnu

Keď sa vojna skončí, zbrane, ktoré sa v nej používali sa často dostanú do rúk zločincov. Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo v jednej krajine v južnej Afrike, ktorá zažila premenu od politicky motivovaného násilia ku kriminálnemu násiliu. Politické násilie pripravilo o život 10 000 ľudí v priebehu troch rokov. Keď sa tento konflikt skončil, stúplo kriminálne násilie. Súperenie medzi taxikármi prepuklo do „vojny taxikárov“, kde boli najatí zabijaci, aby strieľali cestujúcich a vodičov súperiacich firiem. Pri lúpežiach a ďalších zločinoch sa stále viac používali automatické pušky armádneho typu. Počet zavraždených strelnou zbraňou tu dosiahol 11 000 mŕtvych za jeden z posledných rokov, čo je druhý najvyšší počet na svete medzi krajinami, ktoré nebojujú.

Vedomie, že zločinci sú ozbrojení a nebezpeční, vyvoláva strach a neistotu. V mnohých rozvojových krajinách žijú bohatí ľudia v skutočných pevnostiach, obkolesených múrmi a plotmi pod napätím, ktoré sú strážené  deň-noc. Aj obyvatelia rozvinutých krajín prijímajú bezpečnostné opatrenia. To sa stáva skutočnosťou už aj na takých miestach, ktoré nezažili občiansky konflikt.

Strelné zbrane prispievajú k nestabilite tak v krajinách, kde je vojna, ako i tam, kde je „pokoj“. Žiaden človek nemôže odhadnúť vražedný dosah strelných zbraní ani nemôžeme spočítať mŕtvych, zranených, pozostalých a ľudí, ktorých vojna navždy poznačila. Vieme však, že svet je zaplavený zbraňami a že sa ich počet stále zväčšuje. Stále viac sa ozývajú hlasy, aby sa s tým už niečo urobilo. Ale čo sa s tým dá urobiť? A čo sa urobí? Nad týmito otázkami budeme uvažovať v nasledujúcom článku.

[Rámček/obrázok na strane 7]

Bývalý bojovník sa cíti „hrozne hlúpo“

Jeden chlapec, ktorý bol vojakom a bojoval v tej istej vojne, ktorá spravila utečencov z ľudí spomínaných v úvodnom článku, sa zrazu stal nepotrebným a bez haliera, a to práve v tom meste, ktorému pomohol zvíťaziť vo vojne. S trpkosťou rozprával o tom, ako videl veliteľovho syna jazdiť po meste na drahej a vyblýskanej motorke a bývalých vojenských veliteľov, ako podvádzali, aby získali moc, a ako súperili, kto nadobudne väčšiu váženosť. „Keď si pomyslím na tých päť rokov strávených v buši, keď som zabíjal ľudí a keď druhí strieľali na mňa, cítim sa hrozne hlúpo,“ povedal bojovník. „Nasadzovali sme život za ľudí, ktorí si už zajtra nespomenú na to, ako sa dostali tam, kde sú teraz.“

[Prameň ilustrácií]

OBÁLKA a 7. strana: Chlapec – vojak: Nanzer/​Sipa Press

[Rámček/obrázok na strane 8]

„Nedá sa pred ňou skryť“

Moderné automatické pušky, nech sú akokoľvek smrtiace, majú svoje obmedzenia. Strieľajú iba guľky. Nemôžu zabíjať ľudí, ktorí sú za hrubými múrmi alebo barikádami. V bojovom zmätku nemusí byť cieľ vojaka stabilný. Zbraň v rukách je aj za ideálnych podmienok presná len do vzdialenosti 460 metrov.

Americká armáda má riešenie pre tieto „problémy“ — novú, technicky vyspelú univerzálnu pušku, nazývanú Objective Individual Combat Weapon (OICW). OICW je primerane ľahká na to, aby ju držal jeden vojak, a strieľa nielen guľky, ale aj 20-milimetrové výbušné plášťové strely — granáty. Ďalšia neobyčajná vlastnosť: môže zabíjať nepriateľov, ktorí sa skrývajú za barikádami. Všetko, čo musí vojak spraviť, je namieriť zbraň na bezprostredne blízky bod nad zamýšľaným cieľom alebo vedľa neho. Puška automaticky určí vzdialenosť k vybranému cieľu a nastaví na granáte nepatrnú elektronickú rozbušku tak, že strela vybuchne v presne určenej vzdialenosti, pričom obeť zasype črepinami, ktoré prenikajú cez pancier. „Jej jedinečné schopnosti umožnia americkým bojovým jednotkám strieľať aj za roh,“ povedal predstaviteľ spoločnosti, ktorá pracuje na tejto zbrani. Puškohľad s nočným videním umožní tejto zbrani účinne zameriavať aj v tme.

Pred touto zbraňou „sa nedá skryť“, vychvaľujú sa jej výrobcovia, ktorí tiež tvrdia, že táto puška je päťkrát smrteľnejšia ako M16 a granátomet M203, a pritom má až dvojnásobne väčší dostrel. Vojaci používajúci túto zbraň si už nebudú robiť starosti s pohyblivým cieľom; stačí iba pozrieť cez puškohľad a stlačiť kohútik, aby sa vypustila spŕška striel a granátov. Ak vývoj pôjde podľa plánu, tak prvý vojenský oddiel bude vybavený OICW do roku 2007.

Kritici však kladú otázky: Ako sa zbraň použije, keď budú vojaci prehľadávať okolie zaplnené ľuďmi, kde sú nepriateľskí bojovníci pravdepodobne medzi nevinnými civilistami? Čo sa stane, keď sa OICW predá vojskám po celom svete, ktoré ich môžu obrátiť proti vlastným ľuďom? A čo sa stane, ak sa táto zbraň dostane do rúk teroristov a zločincov?

[Prameň ilustrácie]

Alliant Techsystems

[Obrázky na strane 6]

Ručné a ľahké strelné zbrane sa často vymieňajú za diamanty a drogy