Tvár dnešných vojen
Tvár dnešných vojen
PRE 1548 utečencov, ktorí prišli nečakane zo susednej africkej krajiny, bol narýchlo zriadený utečenecký tábor. Na zablatenej čistine uprostred palmového lesa boli postavené modré a žltohnedé stany. Nebolo tam žiadne elektrické vedenie ani lôžka na spanie a takisto tam nebola tečúca voda ani záchody. Práve pršalo. Utečenci vyryli pomocou kolíkov jarčeky, aby tak odviedli dažďovú vodu, ktorá zaplavovala stany. Dve medzinárodné organizácie núdzovej pomoci horúčkovito pracovali na zlepšení tamojších životných podmienok.
Utečenci už skôr využili možnosť nastúpiť na rozpadávajúcu sa loď, a tak uniknúť pred občianskou vojnou, ktorá už roky pustošila ich krajinu. Nebola to vojna tankov ani ťažkých bombardérov. Začalo sa to, keď asi 150 vojakov vyzbrojených automatickými zbraňami pyšne vošlo do krajiny. V nasledujúcich rokoch sa vojaci zmocňovali dediny za dedinou, pričom od civilistov vyžadovali poplatky, verbovali ďalších vojakov a zabili každého, kto sa proti nim postavil. Časom ovládli celú krajinu.
Jedným z utečencov v tábore bola mladá žena menom Esther. „Najhorším zážitkom v mojom živote bola strata manžela v tejto vojne,“ povedala Esther. „Zastrelili ho. V krajine vládne strach. Počujete niekoho kričať a myslíte si, že niekto vás prichádza zabiť. Vždy, keď uvidíte niekoho so strelnou zbraňou, pomyslíte si, že vás ide zabiť. Nikdy som si neodpočinula. Až tu sa v noci vyspím. Doma som nemohla spávať. Tu spím ako dieťa.“
„Aj keď sú stany premočené?“ spýtal sa dopisovateľ Prebuďte sa!
Esther sa zasmiala. „Aj keď musím spať v tomto blate, stále sa vyspím lepšie ako tam, odkiaľ som prišla.“
Desaťročný Ambrose prežil väčšinu svojho života utekaním z vojnových zón so svojou rodinou. Povedal: „Chcel by som zažiť mier a vrátiť sa späť do školy. Veď napokon ja rastiem.“
Kpana má deväť rokov a prekrásne hnedé oči. Na otázku, čo je prvou vecou, na ktorú si spomína, bez váhania odpovedala: „Vojna! Boj!“
Tento druh vojny, pred ktorým unikali títo ľudia, sa stal v posledných rokoch bežným. Podľa jedného zdroja zo 49 väčších konfliktov, ktoré vyčíňali od roku 1990, sa v 46 bojovalo výhradne s ľahkými strelnými zbraňami. Na rozdiel od meča alebo kopije, pri ktorých sa vyžaduje zručnosť a sila, aby sa dali použiť účinne v boji, ručné strelné zbrane spôsobili, že vo vojne môže bojovať tak amatér, ako aj profesionál. * Do armády sú často odvedení mladiství a deti a sú nútení, aby drancovali, mrzačili a zabíjali.
Mnohé z týchto konfliktov sa neodohrávajú medzi krajinami, ale v ich vnútri. A nebojujú v nich vycvičení vojaci na bojisku, ale vo väčšine prípadov sú to civilisti v mestách, mestečkách a dedinách. Pretože sú do väčšiny bojov zapojení tí, čo nemajú žiaden vojenský výcvik, málokto z nich pociťuje ľútosť nad porušovaním tradičných pravidiel vojny. A tak sa kruté útoky na neozbrojených mužov, ženy a deti stali bežnými. Predpokladá sa, že viac ako 90 percent zabitých v dnešných vojnách tvoria civilisti. V takýchto vojnách zohrávajú hlavnú úlohu ručné a ľahké strelné zbrane.
Samozrejme, strelné zbrane nie sú priamo príčinou konfliktov — ľudia bojovali dávno predtým, než bol vynájdený pušný prach. Avšak zásoby strelných zbraní môžu podporiť skôr vojnu ako mierové rokovanie. Zbrane môžu mať za následok, že sa predlžuje čas vojen a zväčšuje krviprelievanie.
Zatiaľ čo sa v dnešných vojnách používajú ľahké strelné zbrane, prinášajú ťažké následky. Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia práve tieto zbrane usmrtili viac ako štyri milióny ľudí. Vyše 40 miliónov ďalších sa stalo buď utečencami, alebo ľuďmi bez domova. Ručné strelné zbrane poznačili spoločnosti zmietané vojnou politicky, spoločensky, ekonomicky i ekologicky. Celosvetové výdavky na núdzovú pomoc, starostlivosť o utečencov, udržiavanie mieru a vojenské zásahy vychádzajú na desiatky miliárd amerických dolárov.
Prečo začali zohrávať ručné strelné zbrane takú významnú úlohu v súčasných konfliktoch? Odkiaľ sa získavajú? Čo by sa dalo urobiť, aby sa obmedzilo ich smrteľné pôsobenie alebo aby sa mu zabránilo? Nad týmito otázkami budeme uvažovať v nasledujúcich článkoch.
[Poznámka pod čiarou]
^ 9. ods. Výraz „ručné strelné zbrane“ sa týka pušiek a pištolí — strelných zbraní, ktoré môže držať jedna osoba; vyjadrenie „ľahké strelné zbrane“ zahŕňa guľomety, mínomety a granátomety, pri ktorých sa niekedy vyžaduje, aby s nimi manipulovali dvaja ľudia.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
UN PHOTO 186797/J. Isaac