Akú budúcnosť má náboženstvo?

OŽIVENIE náboženstva v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu bolo dramatické. V samotnom Rusku sa teraz 50 percent populácie hlási k pravoslávnej cirkvi a milióny ďalších sú prívržencami iných náboženstiev. Islam, judaizmus a budhizmus patria k tradičným náboženstvám; no i Jehovovi svedkovia tu majú dlhoročnú históriu.

Už v roku 1891 navštívili mesto Kišiňov (dnes Chisinau, Moldavsko) zástupcovia Bádateľov Biblie, ako boli pred rokom 1931 známi Jehovovi svedkovia. Usporadúvali sa zhromaždenia s ďalšími spoluveriacimi. V roku 1928 sa George Young, zvláštny zástupca Bádateľov Biblie, stretol v Moskve v Rusku so sovietskymi vládnymi úradníkmi, aby požiadal o povolenie vydávať biblickú literatúru v Sovietskom zväze. Neskôr sa Jehovovi svedkovia stali známymi práve vďaka snahám Sovietov odstrániť ich.

Keď sa Sovietsky zväz asi pred desiatimi rokmi nečakane rozpadol, ľudia sa začali pýtať: ‚Prečo sa Sovieti pokúšali odstrániť náboženstvo?‘ Mnohí, ktorým bol celé desaťročia vštepovaný ateizmus, sa začali zaujímať o to, čo môže náboženstvo ponúknuť. Mohla by Biblia, ktorá bola potláčaná ako zakázaná literatúra, obsahovať riešenia problémov, pred ktorými stojí ľudstvo? Rusi si to začali preverovať.

Iný náboženský problém

Záujem mnohých ľudí o Bibliu viedol v bývalom Sovietskom zväze k inému náboženskému problému. Londýnske noviny The Guardian minulý rok poznamenali: „‚Vojna proti Bohu‘ sa zrejme skončila, ale iba desaťročie po pokorujúcej porážke prvého štátu na svete, ktorý sa otvorene hlásil k ateizmu, sa nová náboženská studená vojna v Rusku možno len začína.“ Čo je touto takzvanou náboženskou studenou vojnou, o ktorej hovoria noviny?

Ako sme uviedli v predchádzajúcom článku, ruská pravoslávna cirkev pracovala ruka v ruke so sovietskou vládou, aby prežila a získala výhody. Noviny The Guardian opisujú pretrvávanie tohto vzťahu a vysvetľujú: „Za posledných 10 rokov sa dalo tiež pozorovať, ako si cirkev vytvára nepríjemne blízky vzťah s prevažne nezmeneným štátom, ktorý ju kedysi potláčal, a stále podporuje ruskú vládu (patriarchov súhlas s vojnou v Čečensku) a za odmenu disponuje značnou politickou mocou.“

Noviny The Los Angeles Times z 10. februára 1999 sa zamerali na využívanie politického vplyvu cirkvi, keď komentovali zákon o slobode svedomia a náboženských združení. The Los Angeles Times napísali, že tento zákon, podpísaný vtedajším prezidentom Borisom Jeľcinom v septembri 1997, bol „podporovaný ruskou pravoslávnou cirkvou“. Zákon poskytol cirkvi prednostné postavenie „tradičného“ náboženstva spolu s islamom, judaizmom a budhizmom. Okrem iného zákon vyžadoval, aby boli náboženské organizácie v Rusku opätovne zaregistrované.

Noviny The New York Times z 11. februára 1999 uviedli, že po tom, čo bol tento zákon schválený, „pravoslávna cirkev stále vyvíjala tlaky na svojich súperov“. Noviny Times dodali: „V auguste minulého roku Alexej II.,  patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi, žiadal, aby boli zakázané vierovyznania, ktoré vykonávajú činnosť obracania na vieru, zvlášť tie, ktoré sa snažia odlákať ľudí od ‚náboženstva ich predkov‘.“ Úsilie zakázať tieto vierovyznania, ktoré obracajú na vieru, odvtedy pokračovalo ďalej a malo za následok to, čo bolo charakterizované ako „náboženská studená vojna“.

Jeden z terčov útoku

Jehovovi svedkovia boli jedným z hlavných terčov útoku, ktorý viedla ruská pravoslávna cirkev. Dňa 20. júna 1996 začala kancelária moskovského prokurátora súdny proces, ktorý bol iniciovaný zo strany protikultového Výboru na ochranu mladistvých pred falošnými náboženstvami. Aj keď bol prípad viackrát odročený pre nedostatok dôkazov o nezákonnom správaní Jehovových svedkov, vždy bol obnovený.

Medzitým sa svedkovia stali terčom propagandistickej paľby. Komsomoľskaja pravda, ruské noviny s nákladom 1 200 000 výtlačkov, uviedli vo svojom vydaní z 21. novembra 1998 toto: „Počas obdobia iba dvoch rokov vydala ruská pravoslávna cirkev viac ako 10 kníh, brožúr a príručiek ‚zasvätených‘ jehovistickej komunite.“ Prečo sa cirkev zamerala na úsilie zdiskreditovať Jehovových svedkov?

„Pravdepodobne,“ pokračuje Komsomoľskaja pravda, „je to hlavne preto, lebo len za posledných sedem rokov vzrástol počet členov tejto organizácie desaťnásobne a ruská pravoslávna cirkev, tak ako aj každá iná hierarchická organizácia, nemá rada konkurentov.“

Začiatkom roka 1999 zaujalo svetovú pozornosť opäť obnovené súdne konanie proti Jehovovým svedkom. Jeden titulok v New York Times z 11. februára znel: „Moskovský súd prehodnocuje zákaz Jehovových svedkov.“ Článok poznamenal: „Prípad, ktorým sa teraz zaoberá moskovský civilný súd v malej súdnej sieni, je pozorne sledovaný skupinami pre náboženské a ľudské práva ako prvý významný pokus o použitie [zákona o slobode svedomia a náboženských združení] na obmedzenie uctievania.“

Ľudmila Alexejevová, prezidentka Medzinárodnej helsinskej federácie pre ľudské práva, vysvetlila, prečo bolo súdne pojednávanie s Jehovovými svedkami tak pozorne sledované. Povedala, že ak tí, ktorí sa snažia zakázať Jehovových svedkov, „budú v tomto prípade úspešní“, potom „im bude dovolené zaútočiť aj na ďalšie skupiny“, ktoré sú tiež považované za netradičné náboženstvá. Pojednávanie však bolo opäť odložené na 12. marca 1999. No nasledujúci mesiac dňa 29. apríla vydalo Ministerstvo spravodlivosti Ruska rozhodnutie o registrácii pre „Správne ústredie Jehovových svedkov v Rusku“.

Napriek tomuto vládnemu schváleniu ďalej pokračovali útoky proti Jehovovým svedkom a iným náboženským menšinám v Rusku a v bývalých sovietskych republikách. Lawrence Uzzell, riaditeľ Kestonského inštitútu v Oxforde v Anglicku, poznamenal, že „sa vždy vyplatí pozorovať Jehovových svedkov“, pretože to, čo sa stane im, slúži „ako včasný varovný signál“. Dôležité náboženské slobody pre desiatky miliónov ľudí sú ohrozené!

Neoprávnený útok

Hlavní kňazi a ďalší náboženskí vodcovia v prvom storočí prenasledovali Ježišových nasledovníkov. (Ján 19:15; Skutky 5:27–33) Následkom toho sa o kresťanstve hovorilo: „O tejto sekte je nám naozaj známe, že sa všade hovorí proti nej.“ ​(Skutky 28:22) Nemalo by preto prekvapovať, že aj dnes budú praví kresťania hanobení tak, ako sú Jehovovi svedkovia.

Gamaliel, známy farizej a učiteľ zákona, po preskúmaní svedectva proti raným kresťanom odporučil: „Nemiešajte sa do týchto ľudí a nechajte ich na pokoji; (lebo ak je tento plán alebo toto dielo od ľudí, bude rozvrátené,  ale ak je od Boha, nebudete ho môcť rozvrátiť;) inak by vás mohli považovať za bojovníkov proti Bohu.“ — Skutky 5:38, 39.

V súčasnosti kritici dôkladne preverujú Jehovových svedkov. S akým výsledkom? Sergej Blagodarov, ktorý sa hlási k pravoslávnemu náboženstvu, v novinách Komsomoľskaja pravda vyhlásil: „Počas obdobia viac ako sto rokov nebola ani jediná krajina na svete schopná usvedčiť členov tejto komunity z kriminálnych skutkov ani z nezákonnosti existencie tejto komunity.“

Aká je budúcnosť náboženstva?

Biblia hovorí o ‚náboženstve čistom a nepoškvrnenom‘ alebo o ‚spôsobe uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený‘.(Jakub 1:27a; pozri aj Nový Zákon od M. Pavlíka.) Ako bolo uvedené v predchádzajúcom článku, Biblia opisuje svetovú ríšu falošného náboženstva ako ‚veľkú smilnicu, s ktorou smilnili králi zeme‘. O tejto symbolickej náboženskej prostitútke sa hovorí, že je „opitá krvou svätých a krvou Ježišových svedkov“. — Zjavenie 17:1–6.

Aký vhodný je tento opis na náboženstvo, ktoré úzko spolupracuje s politickými vodcami tohto sveta, aby si zachovalo svoje privilegované postavenie! No budúcnosť tejto veľkej symbolickej náboženskej prostitútky — ‚Veľkého Babylona‘ — je spečatená. „V jednom dni,“ hovorí Biblia, „prídu jeho rany, smrť a smútok a hlad, a bude úplne spálený ohňom, lebo je silný Boh Jehova, ktorý ho odsúdil.“ Nie div, že anjelská výstraha je naliehavá: „Vyjdite z neho... ak nechcete dostať časť z jeho rán“! — Zjavenie 18:4, 7, 8.

Keď učeník Jakub písal o ‚čistom náboženstve‘, povedal o ňom, že je „bez poškvrny od sveta“. (Jakub 1:27b) Okrem toho Ježiš Kristus o svojich pravých nasledovníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:16) Porozumeli ste už teraz, prečo sa Jehovovi svedkovia chránia pred skazonosným vplyvom politických záležitostí tohto sveta? Robia to preto, lebo prejavujú úplnú dôveru v biblický sľub: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ — 1. Jána 2:17.

[Obrázky na strane 15]

Súdny proces v Moskve vo februári 1999. Strana obhajoby (vľavo), sudkyňa (v strede) a žalujúca strana (vpravo)

[Obrázok na strane 15]

Biblia opisuje budúcnosť všetkých náboženstiev