Sovietsky útok na náboženstvo

ZVÄZ sovietskych socialistických republík vznikol v roku 1922, pričom Rusko sa stalo najväčším a najvýznamnejším z jeho pôvodných štyroch republík. Nakoniec sa Sovietsky zväz rozrástol na 15 republík, takže zaberal približne jednu šestinu svetovej pevniny. Ale v roku 1991 sa náhle rozpadol. * Stojí však za pozornosť, že to bol prvý štát, ktorý sa pokúsil z mysle svojho národa vykoreniť vieru v Boha.

Vladimír Iľjič Lenin, prvý predstaviteľ Sovietskeho zväzu, bol stúpencom Karola Marxa, ktorý vykresľoval kresťanstvo ako nástroj útlaku. Marx nazval náboženstvo „ópiom ľudstva“ a Lenin neskôr vyhlásil: „Akákoľvek náboženská idea, a vôbec akákoľvek idea akéhokoľvek boha... je tou najnevýslovnejšou hlúposťou.“

Keď v roku 1925 zomrel ruský pravoslávny patriarcha Tichon, cirkvi nebolo dovolené ustanoviť ďalšieho patriarchu. Útok na náboženstvo, ktorý potom nasledoval, spôsobil, že väčšina náboženských budov bola buď zničená, alebo zmenená na svetské použite. Kňazi boli odsúdení na prácu v pracovných táboroch, kde mnohí z nich zomreli. „Za vlády Josifa Stalina koncom dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia,“ vysvetľuje Encyclopædia Britannica, „zažila cirkev krvavé prenasledovanie, ktoré si vyžiadalo tisíce obetí. Do roku 1939 mohli oficiálne pôsobiť iba traja alebo štyria pravoslávni biskupi a fungovať mohlo iba 100 kostolov.“

No akoby počas jednej noci sa odohrala pozoruhodná zmena.

Druhá svetová vojna a náboženstvo

V roku 1939 nacistické Nemecko, v tom čase spojenec Sovietskeho zväzu, napadlo Poľsko, a tak sa začala druhá svetová vojna. Do roka Sovietsky zväz ovládol posledné štyri zo svojich 15 republík — Litvu, Lotyšsko, Estónsko a Moldavsko. No v júni 1941 Nemecko podniklo mohutný útok na Sovietsky zväz, ktorý Stalina šokoval. Do konca toho roka sa dostali nemecké vojská na okraj Moskvy a zdalo sa, že pád Sovietskeho zväzu je na dosah.

Stalin sa v zúfalstve snažil zmobilizovať národ k tomu, čo Rusi nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. Stalin rozpoznal, že potrebuje urobiť ústupky voči cirkvi, aby mohol získať podporu ľudu vo vojnovom ťažení, pretože  milióny ľudí bolo stále nábožných. Aký výsledok priniesol tento pozoruhodný zvrat Stalinovej politiky k náboženstvu?

V spolupráci s cirkvou bol ruský ľud zmobilizovaný do vojnového ťaženia a do roku 1945 sa odohralo pozoruhodné sovietske víťazstvo nad Nemcami. Po tom, čo bol sovietsky útok na náboženstvo prerušený, vzrástol počet pravoslávnych kostolov na 25 000 a počet kňazov na 33 000.

Obnovený útok

V skutočnosti sa však cieľ sovietskych predstaviteľov vykoreniť pojem Boha z mysle ľudu nezmenil. The Encyclopædia Britannica vysvetľuje: „Nový protináboženský postup v rokoch 1959–1964 na podnet ministerského predsedu Nikitu Chruščova zredukoval počet otvorených kostolov na necelých 10 000. Po smrti patriarchu Alexeja bol v roku 1971 vymenovaný nový patriarcha Pimen, a hoci cirkvi boli ešte stále lojálne milióny ľudí, jej budúcnosť zostávala neistá.“ *

Neskôr budeme uvažovať o tom, ako ruská pravoslávna cirkev dokázala úspešne prekonať obnovený sovietsky útok. Ale ako sa darilo v Sovietskom zväze ostatným náboženstvám? Ktoré sa stalo hlavným terčom prenasledovania a prečo? Tým sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 3]

Lenin považoval ‚akúkoľvek ideu Boha za nevýslovnú hlúposť‘

[Prameň ilustrácie]

Musée d’Histoire Contemporaine—BDIC