Čerápundží — jedno z najvlhkejších miest na zemi

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V INDII

JEDNO z najvlhkejších miest na zemi? Ale ako je to možné? V Indii je dosť bežný nedostatok vody a väčšiu časť roka ani nemusíte nosiť dáždnik! Ktoré zaujímavé miesto opisujeme? Čerápundží — mesto v severovýchodnom indickom štáte Meghalája, ktorý hraničí s Bangladéšom. Meghalája je taká nádherná, že býva nazývaná „Škótsko Východu“. Jej názov znamená „príbytok oblakov“. Ale prečo sa Čerápundží už dlho považuje za jedno z najvlhkejších miest na zemi? Zájdime si na krátky výlet k tomuto fascinujúcemu divu prírody. *

Našu cestu začíname v Šilaungu, hlavnom meste štátu Meghalája. Nastupujeme do turistického autobusu a smerujeme na juh. Keď prechádzame zvlnenými pahorkami a šírymi pastvinami, vidíme na obzore visieť mraky, ktoré nám ihneď pripomenú výstižnosť názvu Meghalája.

Cesta stúpa a zatáča sa po okraji hlbokej rokliny s hustým stromovým porastom. Z veľkých výšok sa rútia vodopády, ktoré zásobujú rieku valiacu sa dolinou. Náš autobus zastavuje v Mawkdoku a my vidíme, ako sa nízke oblačné útvary premiestňujú ponad pahorky. Zrazu zakryjú celý výhľad na túto scenériu a nato sa rovnako rýchlo zodvihnú a odhalia ju. Na chvíľu aj nás zahalí oblačná masa a strácame sa v mäkkom bielom závoji neviditeľnosti. Zakrátko sa však oblaky rozplynú a slnko prežiari úchvatný výhľad.

Čerápundží leží vo výške 1300 metrov nad morom. Pri príchode do mesta niet na dohľad žiadneho dažďového oblaku a nikto nemá dáždnik. Len my návštevníci sme pripravení na lejak! Kedy tu teda prší?

Silné zrážky sa v tropických oblastiach objavujú, keď slnko odparí veľké množstvo vody z teplejších častí oceánov. Keď vlhkosťou nasýtené vetry z Indického oceánu narazia na južné svahy Himalájí a sú nútené stúpať, svoj náklad vyprázdnia vo  forme prudkých dažďov. Meghalájska náhorná plošina je ich hlavným príjemcom. Okrem toho sa zdá, že keď na túto vysoko položenú oblasť páli cez deň tropické slnečné svetlo v plnej sile, dažďové oblaky stúpajú a vznášajú sa nad plošinou, až kým sa vzduch navečer neochladí. To azda vysvetľuje, prečo prší zväčša v noci.

V júli 1861 spadlo v Čerápundží neuveriteľných 930 centimetrov zrážok! A 2646 centimetrov zrážok spadlo za 12-mesačné obdobie od 1. augusta 1860 do 31. júla 1861. Dnes v Čerápundží prší priemerne 180 dní v roku. Najsilnejšie dažde sú od júna do septembra. Keďže dážď padá väčšinou v noci, návštevníci sa môžu kochať vychádzkami do okolia Čerápundží bez toho, žeby ich zmáčal lejak.

Je ťažké uveriť, že tento región s toľkými zrážkami môže niekedy trpieť nedostatkom vody. No často k tomu dochádza v zimných mesiacoch. Kam vtedy smerujú monzúnové lejaky? Následkom rozsiahleho odlesňovania v okolí Čerápundží väčšina zrážok steká z náhornej plošiny a napĺňa rieky rovín, ktoré tečú hlavne do Bangladéša. Uvažuje sa o projektoch na prehradenie tokov a o výstavbe vodných nádrží. Ale podľa kmeňového kráľa Mawsynramu G. S. Malngianga neexistuje „žiadne seriózne úsilie na vyriešenie problému s vodou“.

Návšteva Čerápundží bola rozhodne napínavá a poučná. Toto miesto ponúka úchvatnú scenériu! Sú tu nádherné kvety vrátane asi 300 druhov orchideí a rastie tu aj unikátny druh mäsožravého krčiažnika. Navyše tu možno obdivovať rozmanité divé zvieratá, skúmať vápencové jaskyne a megality. Rozsiahle pomarančovníkové háje v tejto oblasti prinášajú šťavnaté ovocie a zároveň umožňujú prirodzenú produkciu lahodného pomarančovníkového medu. To všetko čaká na návštevníkov Meghaláje, „príbytku oblakov“, a Čerápundží, jedného z najvlhkejších miest na zemi.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

INDIA

Čerápundží

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 23]

Vodopády zásobujú rieku valiacu sa dolinou

[Obrázok na strane 23]

Tento druh mäsožravého krčiažnika je pre tento kút zeme jedinečný

[Prameň ilustrácie]

Fotografia od Matthewa Millera