Dochádza našej zemi voda?

„Mať prístup k spoľahlivému, neznečistenému a postačujúcemu zdroju pitnej vody je základnou požiadavkou na prežitie, blahobyt a sociálno-ekonomický rozvoj celého ľudstva. A predsa naďalej konáme tak, ako keby boli zdroje pitnej vody neobmedzené. Ale nie sú.“ — KOFI ANNAN, GENERÁLNY TAJOMNÍK OSN.

UŽ TISÍC rokov každý štvrtok napoludnie zasadá v španielskom meste Valencia jedinečný tribunál. Jeho úlohou je rozhodovať pri sporoch o vodu.

Miestni farmári na úrodných planinách Valencie sú závislí od zavlažovania a zavlažovanie vyžaduje mnoho vody; tej však bolo v tejto časti Španielska vždy málo. Kedykoľvek si farmári myslia, že nedostávajú svoj patričný podiel, môžu sa obrátiť na tento vodný tribunál. Spory o vodu nie sú ničím novým, ale málokde sa riešia tak nestranne ako vo Valencii.

Takmer pred 4000 rokmi vypukla medzi pastiermi prudká hádka o prístup k studni neďaleko Bér-šeby v Izraeli. (1. Mojžišova 21:25) A odvtedy sa problém s vodou na Blízkom a Strednom východe veľmi zhoršil. Prinajmenšom dvaja prominentní predstavitelia v tejto oblasti povedali, že voda je tou príčinou, ktorá by ich mohla viesť k vyhláseniu vojny susednému štátu.

V polopúšťových krajinách tohto sveta voda vždy prebúdzala silné vášne. Dôvod je jednoduchý: voda je nevyhnutná pre život. Ako vyzdvihol Kofi Annan, „pitná voda je drahocenná; nemôžeme bez nej žiť. Je nenahraditeľná; neexistuje za ňu náhrada. A je chúlostivá; ľudská činnosť má veľký vplyv na kvantitu a kvalitu pitnej vody, ktorá je dostupná.“

Dnes tak ako nikdy predtým je kvantita i kvalita vody našej planéty ohrozená. Nemali by sme sa dať oklamať zdanlivo hojnou zásobou vody, ktorá je v niektorých priaznivých častiach tohto sveta.

 Zmenšujúca sa zásoba

„Jedným z najväčších rozporov ľudskej povahy je to, že si veci ceníme až vtedy, keď je ich málo,“ zdôrazňuje podtajomníčka Sekretariátu OSN Elizabeth Dowdeswellová. „Vodu si ceníme až vtedy, keď studňa vyschne. A studne nevyschýnajú len na vyprahnutých územiach, ale aj v oblastiach, v ktorých predtým nebýval nedostatok vody.“

Tí, ktorí denne čelia nedostatku vody, poznajú tento problém veľmi dobre. Asokan, administratívny pracovník v Madrase v Indii, musí vstávať každé ráno dve hodiny pred úsvitom. S piatimi vedrami ide k verejnému vodovodu, ktorý je vzdialený asi na päť minút chôdze. Keďže voda tečie iba medzi 4. a 6. hodinou ráno, musí sa včas postaviť do radu. Voda, ktorú donesie domov vo vedrách, musí vydržať na celý deň. Mnohí Indovia a jedna miliarda ďalších ľudí na tejto planéte nemajú také šťastie. Nemajú žiaden prívod vody ani rieku, či studňu v blízkosti svojho bydliska.

Abdullah, chlapec, ktorý žije v oblasti Sahelu v Afrike, je jedným z nich. Tabuľka pri ceste, ktorá označuje jeho malú dedinu, ju opisuje ako oázu; ale voda sa tu už dávno vytratila a sotva sa tu dá nájsť nejaký strom. Abdullah má za úlohu zásobovať rodinu vodou zo studne, ktorá je vzdialená vyše jedného kilometra.

V niektorých častiach sveta začína dopyt po pitnej, zdravotne vyhovujúcej vode presahovať dodávku. Príčina je jednoduchá:  veľká časť ľudstva žije v púšťových alebo polopúšťových oblastiach, kde je voda už dlhý čas vzácna. (Pozri mapku na 3. strane.) Podľa štokholmského Inštitútu pre životné prostredie žije už jedna tretina svetovej populácie v oblastiach, ktoré trpia miernym až vážnym nedostatkom vody. A dopyt po vode stúpa viac ako dvojnásobným tempom oproti rastu populácie.

Zásoby vody sú na druhej strane v podstate nemenné. Hlbšie studne a nové zásobárne môžu dočasne pomôcť, ale množstvo dažďovej vody, ktorá spadne na zem, a množstvo podzemnej vody zostávajú v skutočnosti stále. Preto meteorológovia počítajú s tým, že v priebehu 25 rokov sa zrejme množstvo dostupnej vody na každú osobu na zemi zníži o polovicu.

Účinok na zdravie a stravu

Ako vplýva nedostatok vody na ľudí? Predovšetkým škodí ich zdraviu. Nie je to tým, žeby zomierali od smädu, ale skôr tým, že ochorejú pre zlú kvalitu vody, ktorá je dostupná na varenie a pitie. Elizabeth Dowdeswellová poukazuje na to, že „približne 80 percent všetkých chorôb a viac ako jednu tretinu všetkých úmrtí v rozvojových krajinách má na svedomí kontaminovaná voda“. V polopúšťových krajinách rozvojového sveta sú zásoby vody často znečisťované ľudskými alebo zvieracími výkalmi, pesticídmi, umelými hnojivami alebo priemyselnými chemikáliami. Chudobná rodina možno nemá na výber, musí používať takúto znečistenú vodu.

Práve tak ako naše telo potrebuje vodu, aby sa mohlo zbaviť odpadových látok, aj pre správnu kanalizáciu je potrebný dostatok vody, vody, ktorá pre mnohých ľudí naozaj nie je  dostupná. Počet ľudí bez primeranej kanalizácie stúpol z 2,6 miliardy v roku 1990 na 2,9 miliardy v roku 1997. To je takmer polovica ľudí na tejto planéte. A hygiena je doslova otázkou života a smrti. V spoločnom vyhlásení Carol Bellamyovej a Nitina Desaiho, vedúcich pracovníkov Organizácie Spojených národov, bolo toto varovanie: „Keď deti nemajú dostatok vody, ktorá by bola vhodná na pitie a hygienu, potom ich zdravie a vývin sú ohrozené po každej stránke.“

Produkcia potravín je tiež závislá od vody. Je pravda, že mnoho rastlín získava vodu z dažďa, ale v nedávnom období sa zavlažovanie stalo rozhodujúcim činiteľom pre nasýtenie rýchlo rastúcej svetovej populácie. Dnes závisí od zavlažovania 36 percent celosvetovej úrody. Ale rozloha zavlažovaných polí dosiahla svetový vrchol už asi pred 20 rokmi a odvtedy má stabilne klesajúcu tendenciu.

Ak v našich domácnostiach vyteká z každého kohútika veľké množstvo vody a ak máme hygienické záchody, ktoré pohodlne splachujú odpad, možno sa nám nechce veriť, že na našej zemi sa vyčerpávajú primerané zásoby vody. Mali by sme však pamätať na to, že iba 20 percent obyvateľstva zeme má takýto luxus. V Afrike mnoho žien strávi denne až šesť hodín nosením vody, ktorá je často znečistená. Tieto ženy si omnoho viac uvedomujú tvrdú realitu, že čistej a vyhovujúcej vody je málo a bude jej ešte menej.

Môže technika vyriešiť tento problém? Dajú sa vodné zdroje využiť ekonomickejšie? Kde sa všetka tá voda míňa? V nasledujúcich článkoch budeme hľadať odpovede na tieto otázky.

[Rámček/nákres na strane 4]

KDE SA NACHÁDZA PITNÁ VODA?

Asi 97 percent vody na zemi sa nachádza v oceánoch a moriach a je príliš slaná na to, aby sa dala využiť v poľnohospodárstve, priemyselnej výrobe alebo na pitie.

Len asi tri percentá zemskej vody tvorí sladká voda. A predsa väčšina z nej nie je ľahko dostupná, tak ako to ukazuje sprievodný obrázok.

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Trvalý ľad a sneh 68,7 %

Podzemná voda 30,1 %

Trvalo zamrznutá pôda, podzemný ľad 0,9 %

Jazerá, rieky a močiare 0,3 %

[Rámček na strane 5]

VODNÁ KRÍZA

▪ ZNEČISTENIE V Poľsku je iba päť percent vody v riekach vhodnej na pitie a 75 percent vody je natoľko znečistenej, že sa nedá využiť ani len v priemysle.

▪ MESTSKÉ ZÁSOBY V meste Mexiko, druhej najväčšej metropole sveta, neúprosne klesá hladina vôd, ktoré na 80 percent zabezpečujú potrebu vody v meste. Odčerpávanie prevyšuje mieru prirodzeného dopĺňania o viac ako 50 percent. Peking, hlavné mesto Číny, trpí podobným problémom. Jeho hladina podzemných vôd klesá o viac ako jeden meter za rok a jedna tretina studní už vyschla.

▪ ZAVLAŽOVANIE Obrovská ogallalská zásobáreň podzemnej vody v Spojených štátoch sa vyčerpáva do takej miery, že zavlažovaná plocha zeme v severozápadnom Texase sa pre nedostatok vody zmenšila o jednu tretinu. Čína a India, druhý a tretí najväčší producent potravín na svete, čelia podobným krízovým situáciám. V juhoindickom štáte Tamilnádu spôsobilo zavlažovanie pokles hladiny spodnej vody o viac ako 23 metrov za desať rokov.

▪ ZANIKAJÚCE RIEKY Počas obdobia sucha sa mohutná rieka Ganga už nedostane k moru, pretože všetka jej voda sa ešte predtým odvedie inde. To isté platí aj o rieke Colorado v Severnej Amerike.

[Mapa na strane 3]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KDE JE VODY MÁLO

Oblasti s nedostatkom vody