Božie meno zmenilo môj život!

ROZPRÁVA SANDY YAZZIE TSOSIEOVÁ

KEĎ zaklopali na naše dvere mormóni, ja a moje sestry sme sa v snahe ukryť sa chichotali a naťahovali pod posteľou. * Keď som im nakoniec otvorila dvere, drzo som im odsekla, že patríme k pôvodným Navahom a nechceme, aby sa s nami rozprávali o nejakom náboženstve bielych tvárí.

Naši rodičia odišli na obchodnú stanicu po nevyhnutné veci. Vrátili sa až pri západe slnka. Keď prišli domov, zistili, že som sa hrubo správala k mormónom. Dali mi dobrú radu, aby som sa už nikdy k nikomu nesprávala neúctivo. Vychovávali nás tak, aby sme sa k ľuďom správali s úctou a láskavosťou. Pamätám si, keď raz prišiel neočakávaný hosť. Moji rodičia predtým vonku pripravili nejaké jedlo. Pohostinne pozvali hosťa, aby sa najedol prvý, a až potom sme sa najedli my.

Život v rezervácii

Bývali sme v Howell Mesa v Arizone, asi 15 kilometrov severozápadne od indiánskej rezervácie Hopiov, ďaleko od preplnených veľkomiest a miest. Je to na juhozápade Spojených štátov, kde je nádherná púšťová scenéria, ktorá je prerušovaná neobvyklými útvarmi z červeného pieskovca. Nachádza sa tu veľa stolových vrchov; sú to vysoké náhorné plošiny so strmými stenami. Z týchto plošín sme mohli strážiť naše ovce, ktoré sa pásli asi 8 kilometrov od nás. Veľmi som milovala ten pokoj, ktorý vládol v tejto krajine, v mojej domovine!

Keď som chodila na strednú školu, dostala som sa do blízkeho kontaktu s mojimi bratrancami a sesternicami, ktorí podporovali Hnutie amerických Indiánov (AIM). * Bola som veľmi hrdá na to, že som domorodá Američanka, a o svojom názore — o desaťročiach útlaku, ktoré ako som si myslela, boli zapríčinené Úradom pre indiánske záležitosti (BIA) — som hovorila s bielymi ľuďmi. Na rozdiel od mojich bratrancov a sesterníc som svoju nenávisť neprejavovala otvorene. Bola skrytá v mojom srdci. To ma viedlo k tomu, že som nenávidela každého, kto vlastnil Bibliu.

Usudzovala som, že to na základe Biblie majú bieli ľudia moc brať našu pôdu, práva a našu slobodu praktizovať vlastné posvätné rituály! Počas pobytu v internátnej škole som dokonca napodobnila otcov podpis, aby som sa vyhla protestantským a katolíckym náboženským obradom, keď nás nútili chodiť do kostola. V týchto školách sa snažili docieliť, aby sme sa prispôsobili a zabudli na našu indiánsku minulosť. Nedovolili nám ani len hovoriť vlastným jazykom!

Mali sme hlbokú úctu k prírode a k nášmu prostrediu. Každé ráno sme s tvárou obrátenou na východ vyjadrili svoje modlitby a vzdali vďaky rozhodením posvätného peľu kukurice. *  To bolo súčasťou mojej formálnej výchovy v uctievaní Navahov a ja som bola na to naozaj veľmi pyšná. Takzvaná kresťanská idea o posmrtnom nebeskom živote na mňa nezapôsobila a neverila som ani v ohnivé muky v pekle. Mojou najväčšou túžbou bolo žiť na zemi.

Cez prázdniny som sa tešila zo spoločenstva v našom zomknutom rodinnom kruhu. Mojou každodennou náplňou bolo upratať hogan, naše navahovské obydlie, potom som tkala a starala sa o ovce. My Navahovia sme chovateľmi oviec už po stáročia. Vždy, keď som upratovala náš hogan (pozri obrázok dolu), všimla som si malú červenú knižku, ktorá obsahovala biblickú knihu Žalmy a niekoľko kníh „Nového zákona“. Vždy som ju pohodila sem alebo tam, ale nikdy som ani len nepomyslela na jej obsah a význam. No nikdy som sa jej nezbavila.

Manželstvo — ilúzia a sklamanie

Po ukončení strednej školy som zamýšľala pokračovať na odbornej škole v Albuquerque v Novom Mexiku. No predtým ako som tam odišla, som stretla svojho budúceho manžela. Vrátila som sa preto do rezervácie Navahov, ktorú voláme Rez, aby sme sa mohli zobrať. Moji rodičia boli spolu už veľa rokov. Ja som chcela nasledovať ich šľapaje, a tak som sa vydala. Veľmi rada som bola ženou v domácnosti a tešila som sa z tohto spôsobu života, zvlášť keď sa nám narodil náš syn Lionel. Boli sme s manželom veľmi šťastní až do dňa, keď som sa dopočula srdcervúcu správu!

Môj manžel má inú ženu! Naše manželstvo sa rozbilo jeho neverou. Cítila som sa odvrhnutá a začala som ho veľmi nenávidieť. Chcela som odplatu! Ale počas sporov pri rozvodovom konaní o nášho syna a finančnú podporu som začala pociťovať skľúčenosť, bezcennosť a beznádej. Vtedy som obyčajne utiekla niekam na míle ďaleko, aby sa mi uľavilo v mojom zármutku. Hocikedy som prepukla v plač a stratila som chuť do jedla. Cítila som sa úplne osamelá.

Po čase som sa zblížila s mužom, ktorý mal podobné manželské problémy. Obaja sme boli vnútri zranení. Prejavil mi súcit a poskytol mi citovú podporu, ktorú som potrebovala. Vyrozprávala som mu svoje najvnútornejšie myšlienky a pocity o živote. Počúval ma, čím ukázal, že má o mňa záujem. Plánovali sme sa zobrať.

Potom som zistila, že aj on je neverný! Aj keď to bolo veľmi ťažké a bolestivé, ukončila som náš vzťah. Cítila som sa odvrhnutá a hlboko deprimovaná. Stala sa zo mňa hnevlivá a pomstychtivá osoba so sklonom k samovražde. Dvakrát som sa pokúsila ukončiť svoj život. Proste som chcela zomrieť.

Moje prvé tušenie o pravom Bohu

Preliala som veľa sĺz, keď som sa modlila k Bohu, hoci som ho nepoznala. No bola  som naklonená veriť tomu, že existuje Zvrchovaná bytosť, ktorá vytvorila vesmír vzbudzujúci bázeň. Udivovali ma krásne západy slnka a premýšľala som o tom, aký podivuhodný ten Niekto musí byť, keď nám dovolil tešiť sa z týchto divov. Rástla vo mne láska k tej osobe, ktorú som nepoznala. Začala som mu hovorievať: „Bože, ak skutočne existuješ, pomôž mi; daj mi vedenie a urob ma znovu šťastnou.“

Medzitým sa moja rodina o mňa veľmi bála, zvlášť môj otec. Rodičia zavolali ku mne šamana, aby ma vyliečil. Otec povedal, že ozajstný šaman nebude nikdy pýtať peniaze a bude aj konať tak, ako hovorí. Aby som urobila po vôli svojim rodičom, pripojila som sa pri niekoľkých príležitostiach k náboženským obradom Požehnanej cesty Navahov.

Dni som trávila osamote v hogane iba s rádiom na nočnom stolíku. S odporom som si vypočula kňazské zavrhnutie, pretože som neprijala Ježiša do svojho srdca. Veľmi ma to znechutilo! Už som viac nemohla zniesť náboženstvo bielych tvárí ani vlastné náboženstvo! Zaumienila som si nájsť Boha vlastným spôsobom.

Počas svojej odlúčenosti som si opäť všimla tú malú červenú knižku. Zistila som, že je to časť Biblie. Keď som si čítala Žalmy, dozvedela som sa o utrpeniach a skľúčenosti kráľa Dávida a to ma utešilo. (Žalm 38:1–22; 51:1–19) Ale pre vlastnú hrdosť som všetko, čo som prečítala, rýchlo zamietla. Neprijala by som náboženstvo bielych tvárí.

Napriek duševnej kríze som dokázala postarať sa o svojho syna. Stal sa mi zdrojom povzbudenia. Začala som sledovať náboženské televízne programy, ktoré ponúkali modlitby za divákov. Zdvihla som telefónne slúchadlo a zavolala na číslo 800 so žiadosťou o pomoc. No vzápätí som buchla slúchadlom, keď som počula, že mám prispieť 50 alebo 100 dolármi!

Rozvodové konanie ma skľučovalo, najmä keď som videla, že môj manžel nie je úprimný ku kmeňovému sudcovi. Náš rozvod sa tiahol dlhý čas, a to hlavne pre zápas, kto prevezme starostlivosť o nášho syna. Ale napokon som vyhrala. Môj otec ma počas súdnych pojednávaní v tichosti a s láskou podporoval. Videl, že som bola hlboko zranená.

Môj prvý kontakt s Jehovovými svedkami

Jedného dňa som sa rozhodla vziať si život. Raz som si všimla istú rodinu Navahov, že sa rozpráva s mojimi susedmi. Nemohla som odolať pokušeniu tajne ich pozorovať. Títo návštevníci vykonávali akúsi činnosť od dverí k dverám. Prišli i k môjmu domu. Sandra z kmeňa Navahov sa mi predstavila ako Jehovova svedkyňa. Meno Jehova ma zaujalo viac ako všetko ostatné. Povedala som: „Kto je Jehova? Vy musíte byť nejaké nové náboženstvo. Prečo som sa nenaučila Božie meno od cirkvi?“

Ona priateľsky otvorila Bibliu a vyhľadala Žalm 83:18, ktorý hovorí: „Aby poznali ľudia, že ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ Vysvetlila, že Boh má osobné meno a že jeho Syn, Ježiš Kristus, bol svedkom Jehovu. Ponúkla mi, že ma bude učiť o Jehovovi a Ježišovi, a nechala mi knihu Pravda, ktorá vedie k večnému životu. * Vzrušene som odpovedala: „Áno. Rada by som vyskúšala toto nové náboženstvo!“

Za noc som prečítala celú knihu. Jej obsah bol pre mňa nový a odlišný. Vysvetľoval, že život má zmysel, a to bolo to, čo som potrebovala, aby som opäť získala chuť do života. Začala som študovať Bibliu a na moje potešenie Biblia odpovedala na mnohé moje otázky. Verila som všetkému, čo som sa učila. Dávalo to zmysel, a preto to musela byť pravda!

Keď mal Lionel šesť rokov, začala som ho učiť o biblickej pravde. Modlili sme sa spolu. Povzbudzovali sme sa navzájom myšlienkou, že Jehova má o nás záujem a že mu musíme dôverovať. Niekedy som však už nemala silu čeliť problémom. Ale keď sa ma chytil svojimi malými rúčkami a presvedčivo povedal: „Neplač, mami, Jehova sa o nás postará“, naraz sa všetko úplne zmenilo. Veľmi ma to utešovalo a dodávalo mi to odhodlanie pokračovať v štúdiu Biblie. Ustavične som sa modlila o vedenie.

 Účinok kresťanských zhromaždení

Ocenenie pre Jehovu nás podnecovalo cestovať 240 kilometrov tam a späť do Tuba City, kde sme navštevovali zhromaždenia Jehovových svedkov. V lete sme chodili na zhromaždenia do mesta dvakrát do týždňa a počas zimných mesiacov sme tam chodili na celú nedeľu, pretože bolo drsné počasie. Raz, keď sa nám pokazilo auto, sme sa do sály Kráľovstva dostali autostopom. Tie dlhé jazdy autom boli únavné, ale Lionelovo vyjadrenie, že by sme nikdy nemali vynechať zhromaždenie, iba ak by sme zomreli, mi vštepilo dôležitosť toho, aby som duchovné poučovanie od Jehovu nebrala na ľahkú váhu.

Na zhromaždeniach som sa nemohla ubrániť slzám, keď sme spievali piesne Kráľovstva, ktoré hovorili o večnom živote bez každodenných útrap. Jehovovi svedkovia mi boli zdrojom útechy a povzbudenia. Prejavovali nám pohostinnosť tým, že nás pozývali k sebe na obed a občerstvenie, a zúčastňovali sme sa na ich rodinných biblických štúdiách. Prejavovali o nás záujem a počúvali nás. Starší nám zvlášť prejavovali empatiu a posilňovali naše presvedčenie, že Jehova Boh sa o nás stará. Bola som šťastná, že som získala skutočných priateľov. Boli pre mňa občerstvením a dokonca plakali so mnou, keď som cítila, že už nemôžem ďalej. — Matúš 11:28–30.

Dve veľké rozhodnutia

Práve keď som začala pociťovať uspokojenie z Jehovových opatrení, sa ku mne vrátil môj bývalý priateľ, aby urobil nápravu. Stále som ho milovala a nemohla som odolať jeho prosbám. Začali sme uvažovať o svadbe. Myslela som si, že pravda ho zmení. To bol môj najväčší omyl v živote! Nebola som šťastná. Veľmi ma trápilo svedomie. A na moje sklamanie, on nechcel prijať pravdu.

Zdôverila som sa s tým jednému staršiemu v zbore. Pri úvahe so mnou sa opieral o Bibliu a pred mojím rozhodnutím sa so mnou pomodlil. Prišla som k záveru, že Jehova ma nikdy nezraní ani nespôsobí bolesť, ale nedokonalí ľudia áno, a to bez ohľadu na to, ako veľmi ich obdivujem. Vlastne som sa už poučila, že neexistuje žiadna istota v partnerskom vzťahu bez uzavretia manželstva. Napokon som sa rozhodla. Bolo veľmi ťažké a bolestivé ukončiť tento vzťah. Aj keby som utrpela po finančnej stránke, musela som celým srdcom dôverovať Jehovovi.

Milovala som Jehovu a rozhodla som sa slúžiť mu. Dňa 19. mája 1984 som symbolizovala zasvätenie svojho života Jehovovi Bohu krstom vo vode. Môj syn Lionel je tiež pokrsteným svedkom Jehovu. Zažili sme mnoho prenasledovania zo strany rodiny a bývalého manžela, ale ďalej sme nechávali naše záležitosti v Jehovových rukách. Neboli sme sklamaní. Moja rodina sa upokojila a napokon po 11 dlhých rokoch začala akceptovať náš nový spôsob života.

Veľmi ich milujem a všetko, čo chcem, je, aby vyskúšali možnosť spoznať Jehovu, a tak aby tiež mohli byť šťastní. Môj otec, ktorý si myslel, že ma stratil pre moju depresiu a samovražedné sklony, sa ma odvážne zastával. Bol spokojný, keď videl, že som zas šťastná. Zistila som, že pri mojom duchovnom zotavovaní sa bolo veľmi dôležité to, že som sa modlila k Jehovovi, chodila na zhromaždenia Jehovových svedkov a uplatňovala Božie Slovo.

Nádej do budúcnosti

Teším sa na čas, keď budú úplne odstránené všetky stopy utrpenia, nedokonalosti,  podvodu a nenávisti. Predstavujem si našu krajinu Navahov, ako prekvitá bohatou vegetáciou, s broskyňovými a marhuľovými stromami, ktoré tu kedysi boli. Predstavujem si radosť rôznych kmeňov, ktoré sa budú podieľať na pretváraní svojich vyprahnutých domovských území na nádherný raj za podpory riek a dažďa. Predstavujem si, ako budeme spolunažívať v krajine s naším susedným kmeňom Hopiov a s ďalšími kmeňmi namiesto toho, aby sme súperili, tak ako to bolo v nedávnej minulosti. Teraz pozorujem, ako Božie Slovo zjednocuje ľudí všetkých rás, kmeňov a rodov. V budúcnosti uvidím rodiny a priateľov zjednotených spoločne s ich milovanými zomrelými prostredníctvom vzkriesenia. To bude čas veľkého radovania sa s vyhliadkou na večný život. Nedokážem si predstaviť niekoho, kto by si neprial dozvedieť sa o tejto prekrásnej vyhliadke.

Teokratický rozmach v krajine Navahov

Bolo vzrušujúce vidieť sálu Kráľovstva v Tuba City a pozorovať vzrast štyroch zborov v rezerváciách Navahov a Hopiov * v mestách Chinle, Kayenta, Tuba City a Keams Canyon. Keď som sa v roku 1983 po prvýkrát prihlásila do teokratickej školy kazateľskej služby, len som si predstavovala, že jedného dňa bude vedená v jazyku Navahov. Ale teraz to už nie je len výtvor mojej predstavivosti. Od roku 1998 sa začala škola viesť aj v jazyku Navahov.

Keď rozprávame druhým o tom, že Boh má osobné meno, prináša to nekonečné požehnania. To, že môžeme čítať a šíriť myšlienky, ktoré posilňujú vieru, v našom rodnom jazyku v brožúrach Nihookáá’gi Hooláágóó liná Bahózhoóodoo! (Večne sa teš zo života na zemi!), Ha’át’fíísh éí God Nihá yee Hool’a’? (Čo od nás Boh vyžaduje?) a najnovšie v brožúre Ni Éí God Bik’is Dííleelgo Át’é! (Môžeš sa stať Božím priateľom!), sa nedá opísať slovami. Som veľmi vďačná triede verného a rozvážneho otroka za vedenie tohto diela biblického vzdelávania a za to, že z neho môžu mať úžitok všetky národy a kmene a jazyky vrátane Diné, ľudu Navahov. — Matúš 24:45–47.

Pracujem na plný úväzok, aby som sa o seba postarala, ale teším sa z toho, že môžem pravidelne slúžiť v pomocnej priekopníckej službe. Cením si terajší slobodný stav a túžim slúžiť Jehovovi bez rozptyľovania. Som spokojná a šťastná, keď hovorím svojim súkmeňovcom a ďalším, zvlášť tým, ktorí upadli do beznádeje, že „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje“. — Žalm 34:18.

Už si viac nemyslím, že Biblia je náboženstvom bielych tvárí. Božie Slovo, Biblia, je pre každého, kto si praje spoznať ju a uplatňovať. Keď vás navštívia Jehovovi svedkovia, dovoľte im, aby vám ukázali, ako byť skutočne šťastný. Prinášajú vám dobré posolstvo o Božom mene Jehova, o mene, ktoré zmenilo môj život! „Aoo,’ Diyin God bízhi’ Jiihóvah wolyé.“ ​(„Áno, Božie meno je Jehova.“)

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 21]

Typický hogan Navahov

[Obrázok na strane 21]

So synom Lionelom

[Obrázok na strane 23]

S ruskými priateľmi na medzinárodnom zjazde v Moskve v roku 1993

[Obrázok na strane 24]

S mojou duchovnou rodinou v zbore Kayenta v Arizone