Tisy — prečo rastú na britských cintorínoch?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRITÁNII

V ROKU 1656 jeden duchovný anglikánskej cirkvi napísal: „Naši praotcovia zvlášť starostlivo udržiavali na cintorínoch pri kostoloch tisy, ktoré boli pre svoju stálu zeleň symbolom nesmrteľnosti duše.“ Taká je tradícia. Aké sú fakty?

Spájanie vždyzelených stromov s nesmrteľnosťou siaha do ďalekej minulosti. Vo Walese je tradícia tisu ako takéhoto symbolu spojená so starovekým druidským presvedčením a zvykmi. V Anglicku sa tisy vysádzali okolo pohanských chrámov dávno pred érou kresťanov a cirkev ich nakoniec prevzala ako „posvätný symbol“. Tradície ťažko zanikajú, a hoci sa nonkonformisti týmto trendom neriadili, tisy sú pre flóru britských cintorínov stále typickými stromami.

Čo hovorí Biblia o nesmrteľnosti duše? Na žiadnom mieste nespája slová „nesmrteľnosť“ alebo „nesmrteľný“ so slovom „duša“. Yorský arcibiskup z Anglicka vo svojej kázni „Teologické chápanie života a smrti“ dal do protikladu „primitívne predstavy o duši, ktorá opúšťa telo“, so základnou biblickou pravdou. Povedal: „V našom tele neexistuje nič, čo by z neho nejako odišlo, keď zomrieme.“

Akým stromom je tis?

Tis obyčajný [Taxus baccata] je majestátny vždyzelený strom, ktorý rastie pomaly a dosahuje výšku asi 10 metrov. Mnohé z väčších exemplárov v Británii sú v skutočnosti dva alebo tri stromy, ktoré zrástli tak, že kôra prekryla ich zrast. O jednom škótskom tise s obvodom vyše 17 metrov je dnes známe, že ho tvoria dva takto spojené stromy.

Tisy rastú stovky rokov — niektorí odborníci hovoria, že tisícky. Mnohé staré britské tisy sú jedinými živými svedkami stredovekých dedín, okolo ktorých sa vytvorili nové usadlosti.

Zrelé semená tisu pokrýva svetločervený, mäkký pohárikovitý miešok známy ako arilus. No tieto semená, ako aj ihlice a kôra stromu sú jedovaté a môžu byť smrteľne jedovaté pre dobytok, ktorý sa pasie v ich blízkosti. Istý čas ľudia verili, že zdobenie domu tisom vedie k úmrtiu v rodine.

Tisové drevo je jemne vláknité a trocha podobné mahagónovníku. Vnútri má oranžovočervenú farbu a vyrába sa z neho pevný nábytok. Pre svoju pevnosť a pružnosť sa v stredoveku používal na výrobu lukov, ktoré anglickí lukostrelci tak obratne používali v boji.

V Británii i v častiach Normandie, ktoré boli kedysi pod nadvládou Anglicka, je možné bežne vidieť tisy na starovekých cintorínoch pri kostoloch. Jeden takýto cintorín v Anglicku sa pýši 99 tismi, čo je výnimočný počet. Tisy sa zvyčajne vysádzali po dvoch, jeden pár pri pohrebnej bráne — pri vstupe na cintorín — a druhý pri kostolných dverách. Dnes túto cestičku niekedy lemujú dva rady udržiavaných tisov [Taxus baccata ‚Fastigiata‘] s ďalšími tismi nasadenými vedľa vyvýšených hrobiek alebo hrobov.

Ale údajná nesmrteľnosť duše je pohanská grécka náuka súvisiaca s učením Platóna. V čase, keď Boh odstráni smrť, bude vzkriesenie mŕtvych k večnému životu na zemi Božím darom pre ľudstvo. — Ján 5:28, 29; Zjavenie 21:4.

[Obrázok na strane 31]

Tisícročný tis na cintoríne pri Kostole svätého Andreja v Totteridge (Hertfordshire)

[Obrázky na strane 31]

Vpravo: Farebné arily — ale jedovaté semená

Celkom vpravo: Udržiavané tisy na cintoríne pri Kostole svätého Lawrencea v Little Stanmore (Middlesex)